II. Po rokoch

II.

Ó pár rokov…..

Harry

                    Idem vlakom, ktorý nás má doviesť do Bradavic. Môj prvý rok v škole. Od doby, keď som sa dozvedel, že mám ocka a môjho druhého otca sme dostali naspäť medzi živých, ubehli už tri roky. Nikto o tom ale nesmie vedieť. Bazi pekne vyrástol a teraz žije hlboko pod Malfoy Manor. Je to strážca. Môj druhý otec mi povedal, že aj v Bradaviciach je Bazilisk. Sedím s Dracom v jednom kupé a hráme karty. Za tie tri roky som sa toho naučil veľa a teraz dokážem bojovať na vysokej úrovni. Prijal som meno, ktoré mi právom patrí, ale pridal som k tomu ešte Harry. Takže som Azrael Marvolo Harry Snape - Riddle. Pre okolitý svet som ale stále Harry Potter. Hrdina a…… nič viac. Ble! Je mi z toho zle.

“Prehral si,” uškrnie sa Draco.

Odfrknem si.

“Nešťastie v hre, šťastie v láske,” uškrniem sa.

Zasmeje sa. Toto používam vždy.

“Už zase?” pokrúti hlavou.

Pokrčím ramenami. Našťastie nás vo vlaku nikto neotravuje.

                      Prídeme do Bradavic a Profesorka Mcgonagalová nás zavedie na zaraďovanie. Pred tým sa to samozrejme neobíde bez hádky medzi Dracom a nejakým Weaslym. Ten bude v Chrabromile. Blbý je na to dosť.

“Ty si Harry Potter?” ako ja to meno neznášam.

Otočím sa na pár študentov a uškrniem sa.

“Nie. Dvojhlavá príšera z čierneho jazera,” poviem sladkým tónom.

Och áno. Aspoň niečo som sa od otcov naučil. Naháňať hrôzu.

“Cs. Len som sa pýtala. Nafúkanec,” odfrkne si nejaká hnedovláska.

Muklovský pôvod. Chytrá, povedal by som, že Bystrohlav, ale tiež dosť…..otravná, takže Chrabromil.

Mcgonagalová nás dovedie do prednej strany siene. Môj ocko učí elixíri, tak ho aspoň budem mať pri sebe.

“Keď prečítam vaše meno, tak sa posadíte na stoličku a na hlavu vám položím Múdry klobúk,” povie hlasno Mcgonagalová.

Na krku zacítim pohyb. Och áno. Mám zvieratko kobru kráľovskú. Keď som si nemohol zobrať Baziho, tak mi otec zaobstaral niekoho iného, s kým sa môžem rozprávať a kto ma bude chrániť. Je dobre schovaný. Mcgonagalová číta veľa mien. Nakoniec príde k Dracovi a ten ide do Slizolinu. Potom idem ja.

“Harry Potter!”

Prídem a sadnem si.

“Hm…..ach áno. Oklamaný, ale nie na dlho. Si rovnaký ako tvoji otcovia. Dokonca si mocný ako samotný Salazar Slizolin. Koniec koncov si jeho dedič. Hm…..tak áno. Toto nemôže byť nič iné. V Slizoline vynikneš. JEDNOZNAČNE SLIZOLIN!” skríkne nadšene.

V sieni sa rozhostí ticho. Samoľúbo sa pozriem na ocka. Ten sa mierne usmieva. Uškrniem sa a idem k Dracovi.

“Bol si tam pekne dlho,” uškrnie sa.

“Ako inak. Som predsa Salazarov dedič,” odpoviem pokojne.

Ticho sa pomaly začne hýbať a o chvíľu je v sieni poriadny šum.

“Ty si ale číslo. Po kom to máš?” pokrúti pobavene hlavou Draco.

“Odpoveď poznáš,” naložím si jest.

Pri Slizolinskom stole je dosť rušno. Deti smrtijedov veľmi dobre vedia koho som syn. Pozriem sa k učiteľskému stolu. Ocko je na mňa pyšný a až teraz si všimnem, že vedľa neho sedí nejaký muž, ktorý sa na mňa tiež nenápadne usmieva. Má hnedé vlasy a žiarivé modré oči. Otec! Zmenil si trochu vzhľad, aby mohol byť s nami. Zdá sa, že Brumbál je vážne nemožný, keď ani nerozoznal, že prijal samotného Lorda Voldemorta. Uškrniem sa a pozriem sa na samotného Brumbála. Netvári sa moc nadšene. Anjelsky sa naňho usmejem a otočím sa späť k jedlu. Začnem sa ticho smiať a keď poviem Dracovi, Blaisovi a Teovi dôvod, tak sa smejú aj oni. Brumbál je jednoducho slepý ignorant. Som zvedavý, aký bude tento rok v novej škole.

                         Na druhý deň ráno sme na raňajkách dostali rozvrh. Elixíri hneď prvá hodina. Super. Už sa teším. Otec ma vždy chválil, že som skoro tak dobrý ako on. Je to vážne super. Milujem elixíri a obranu. A čiernu mágiu. Premieňanie je už za mnou. Zveromágom som sa stal pred rokom, ale vie o tom len Draco a samozrejme Bazi s Kabim. Kabi je moja kobra. Mením sa na vlka a Baziliska. Čo nie je tak zvláštne vzhľadom k tomu, že rozumiem hadom, tak sa tiež mením na kráľa hadov. Zamierime s Dracom na našu prvú hodinu. Jediné, čo sa mi nepáči je, že ju máme s Chrabromilom. Ocko nám dá variť elixír, ktorý ti zmení farbu pleti. Nie je to ťažký elixír, teda pokiaľ vám doňho niekto niečo nehodí! No a ako inak, Ronald Weasly mi tam niečo šmaril a všimol som si to až neskoro. Ešteže ocko bol v pohotovosti a elixír odstránil.

“Strhávam Chrabromilu tridsať bodov za pokus o sabotovanie elixíru svojho spolužiaka a pán Weasly, vám udeľujem trest dnes večer s pánom Filchom,” zavrčí ocko naštvane.

Uškrniem sa.

“Pán Potter, príďte po vyučovaní. Ten elixír si spravíte znovu,” pozrie sa na mňa.

“Áno pane,” usmejem sa.

Ostatné hodiny idú pomaly. Poslednú hodinu máme obranu. Prídeme do hodiny a sadneme si. Keď ma otec uvidí, tak zdvihne prekvapene obočie. Chrabromil ma nemá moc v láske. Oni mi totiž cez prestávku prefarbyli vlasy na ružovo. Povzdychnem si. Snáď to pôjde nejak dole. Po hodine si ma tu otec chvíľu nechá. Draco tu zostane so mnou. Keď sa zavrú dvere od triedy, otec hneď zhodí svoju chladnú masku.

“Čo sa ti stalo?” spýta sa pobavene a chytí prameň mojich vlasov.

“Ron Weasly sa stal,” povzdychnem si.

“Prvý deň školy a už nemáš pokoj. Kde máš Kabiho?” spýta sa.

Odhalím svoj krk, na ktorom mám obtočenú kobru.

“Dobre,” usmeje sa otec.

“Môžeš mi odčarovať tu príšernú farbu? Mám ísť ešte za ockom a nechcem, aby ma videl takto,” urobím naňho psie oči.

“Bohužiaľ. To kúzlo musí vyprchať samé. Trvá dve hodiny. Načo máš ísť za Sevom?” spýta sa a sadne si na stôl.

Trpitelsky si povzdychnem.

“Ron mu zničil elixír, tak si ho má prísť urobiť teraz,” odpovie za mňa Draco.

“Ten sa mi prestáva páčiť. Ako inak. Krvozrádci,” zavrčí nespokojne.

“Pôjdem s vami. Vy dvaja sa hrajte s elixírmi a ja sa budem hrať so Sevom,” zamieri preč z miestnosti.

Pretočím oči. Za posledné tri roky som si už zvykol na…… toto. Len by to nemusel rozhlasovať. Povzdychnem si a aj s Dracom zamierime za mojim otcom. Keď vojdeme do triedy môjho druhého ocka, našťastie tam nie je nikto iný okrem neho. Otec zabezpečí dvere a príde k ockovi. Ja s Dracom sa radšej zašijem do laboratória, aby som ich nemusel mať na očiach. Beztak budú preberať svoje veci. Draco mi pomôže spraviť ten elixír, aby sme mohli, čo najskôr vypadnúť. Cítim sa šťastne. Konečne mám poriadnu rodinu, aj keď je trochu divná.

“Tvoj otec si nechce niekoho nájsť?” spýtam sa Draca, keď ideme do klubovne.

“Nevyzerá na to. Už som sa ho na to pýtal, ale povedal, že nie pokiaľ nenájde niekoho, kto by za to stál,” pokrčí ramenami.

“Možno si niekoho nájde,” usmejem sa.

Pokrčí ramenami. Už v lepšej nálade, pretože mi tá blbá farba zmizla, sa odoberieme na večeru. Potom si urobíme úlohy a ktovie čo bude potom.

Uplynie už viac ako pol roka, od začiatku školy. O pár minút má začať hodina obrany. Už sa na ňu teším. Je obed a dnes mi obzvlášť chutí. Teda do doby než mi pri tanieri pristane list. Zamračene ho vezmem a otvorím.

/Harry, prosím príď do riaditeľne.

Heslo je Čokoládové žabky.

Brumbál. /

Zamračene si čítam krátky list. Čo mi ten pokrytec chce? Už keď mi prvý list z Bradavic prišiel adresovaný do komory pod schody, nám bolo jasné, že Brumbál si stále myslí, že som u Dursleyovcov a navyše vie ako sa ku mne správajú. Inak by ten list bol adresovaný úplne na iné miesto a síce do Temného sídla - Riddle Manoru. A tiež by bol adresovaný Azrael Marvolo Harry Snape - Riddleovi a nie Harry James Potterovi!

“Čo to je?” spýta sa ma Draco.

On je stále jediný s kým sa bavím. S nikým iným sa neoplatí púšťať do reči. Síce sa sem tam porozprávam aj s inými deťmi smrtijedov, ale je to stráta času. Sú namyslený viac ako Draco, pretože ten sa tak správa len na verejnosti kvôli divadlu, ale títo sa tak správajú stále, či je deň, či noc.

“Brumbál ma chce vidieť. Prosím povedz otcovi, kde som,” pozriem sa naňho a odídem od jedla.

Brumbál už odišiel, tak predpokladám, že je v riaditeľni. Poviem heslo, vyjdem schody a zaklopem na veľké dvere.

“Ďalej,” ozve sa zvnútra.

“Dobrý deň. Potrebujete so mnou hovoriť?” spýtam sa.

“Och Harry! Chlapče. Tak rád ťa vidím. Posaď sa prosím,” ukáže na kreslo oproti jeho stolu.

“Citrónový cukrík?” ponúkne mi, keď sa posadím.

“Nie ďakujem. Som alergický na sladké. Môžeme prejsť k tomu, prečo som tu?” samozrejme, že alergický nie som.

Sladkého jem viac ako je zdravé. Určite to mám po ockovi Sevovi, lebo aj ten často je čokoládu aj keď to nikto nevie.

“Harry. Vyrástol si v nádherného chlapca. Tvoja teta a strýko na teba museli byť veľmi dobrý,” usmeje sa až príliš sladko.

“Ani by som nepovedal,” odfrknem si.

“Harry chcel by som ti niekoho predstaviť. Preto som ťa sem zavolal. Poďte ďalej,” zakričí na niekoho Brumbál.

Dvere sa otvorili a dnu vošli dvaja muži. Čiernovlasý a hnedovlasý s jantarovými očami. Moja mágia hneď rozozná, že jeden je vlkolak a druhý zveromág. Tiež cítim, že potláčajú svoju pravú, temnú stranu a že sú druhovia. Hm…..niekoho mi pripomínajú….. Ale koho…… ach áno! Ocko mi ukázal pár fotiek z Bradavic, keď tu študoval. Na jednej boli v pozadí zachytený piati Chrabromilčania. Peter Pettigrew, ktorý je na našej strane, James Potter, môj falošný otec, Lily Evansová, moja falošná matka, Remus Lupin, vlkolak, ktorý nechce ubližovať a bojí sa premeny a nakoniec Sírius Black, ktorý sa ako sprostý zradca odvrátil od svojej rodiny a nasleduje tých muklomilov, môj falošný krstný otec, ktorý mal skončiť v Azkabane, ale BOHUŽIAĽ tam ešte stále nie je, takže vlastne nikto dôležitý…..

“Ahoj Harry,” usmeje sa ten vlkolak.

“Nazdar?” pozdvihnem obočie.

Oni majú drzosť mi prísť na oči?

“Harry toto sú….” chce nás predstaviť Brumbál.

“Sírius Black, zradca krvi a Remus Lupin, vlkolak, ktorý má strach zo Splnu?” odfrknem si pohŕdavo.

Vyvalia oči.

“Ako to v-vieš?” spýta sa koktavo Sírius.

“Chodili ste do školy s mojim otcom. BOHUŽIAĽ!” zdôraznim posledné slovo.

“Harry. Boli sme Jamesovi priatelia. Som tvoj krstný otec,” začne Sírius Black nešťastne.

“Krstný otec? Potterovci moji rodičia? To sotva. Mám len jedného krstného otca a tým je Lucius Malfoy, rovnako ako mám len jedných rodičov a skurvený Potterovci to neboli!” skríknem naštvane.

Jednoducho mi praskli nervy. Zostanú sa na mňa šokovane pozerať.

“Harry, čo to rozprávaš? Voldemort zabil tvojich rodičov,” zašepká Remus.

Vidím, že Brumbál je vystrašený oveľa viac ako oni. Došlo mu, že to viem. Viem pravdu.

“To rozhodne nie. Je mi ľúto, že nevidíte pri kom stojíte a za koho bojujete,” usmejem sa milo.

“Ako si na to prišiel?” vytiahne Brumbál prútik.

/Kabi, choď za ockom. Potrebujem pomoc. Ešte nezvládnem premôcť troch čarodejov ak sa rozhodnú bojovať,/zasyčím.

Sledujemako vystrašene stuhnú, tak má Kabi voľnú cestu až do žalárov, aby priviedol ocka. Je to bližšie ako učebňa obrany, ktorá sa nachádza za žalármi. Ocko mu síce nebude rozumieť, ale bude vedieť, že sa niečo deje, keď nie je so mnou. Ja neverbálnym kúzlom zamknem všetky východy zvnútra, takže sem sa síce dostanú, ale von nie.