II. Nečakané stretnutie

II.

Harry

                Kde to som? Zobudil som sa na posteli na ošetrovni. Práve stojím pri okne a pozerám sa z okna. Všade je tma. Aj tu to vyzerá chladno a žiadne svetlá tu nesvietia. Ani mágia nie je cítiť tak silno ako inokedy. Je tu chladno. Kde sú všetci? Prečo som tu sám?

“Nie si tu sám. Si tu s nami.”

Ozve sa niekto za mnou. Stojí tam chalan s hnedými vlasmi a aj očami. Počítam, že má tak jedenásť.

“Konečne je tu niekto nový. Po toľkých rokoch,” zasmeje sa nejaké dievča.

Je od neho menšia, ale zároveň staršia. Má dlhé blond vlasy a zelené oči. Sú oveľa tmavšie ako moje.

“Kto ste? Nikdy som vás v Bradaviciach nevidel,” spýtam sa.

“Ani si nemohol. Voláme sa Tí-za-zrkadlami. Alebo nás volajú Zakliatí. Nikto už skoro nevie, že sme Tí-za-zrkadlami. Teraz si jeden z nás,” zasmeje sa chlapec.

“Tí-za-zrkadlami? A kde to….sme?” spýtam sa neisto.

“Si v Svete za Zrkadlami. Je to tu presne také ako v normálnom, ale tento svet je chladný. Jediné svetlo v tomto svete sú zrkadla. Poď. Niečo ti ukážeme,” chytí ma za ruku Blondínka.

Zavedie ma k nejakej diere v stene, zkadiaľ ide svetlo. Pozriem sa dnu a oči sa mi rozšíria. Vidím ošetrovňu, ale tú skutočnú. Vidím Draca s Ronom ako ticho sedia pri prázdnej posteli.

“Čo to má znamenať?” spýtam sa nechápavo.

“Toto je jedno zo zrkadiel. Každé zrkadlo v tom svete je v skutočnosti okno z nášho alebo do nášho sveta. Bohužiaľ ho nedokážeme prejsť. Dostať sa sem je ľahké, ale von sa ešte nikto nedostal,” usmeje sa.

“Ako dlho ste tu?” spýtam sa pomaly.

“Ja už skoro päť storočí. Keď som mal jedenásť a nastúpil do Bradavic, tak som na chlapčenských záchodoch na zrkadle videl prasklinu a cez tú prasklinu šiel chlad. Keď som sa jej dotkol, prepadol som sa sem. Odvtedy som tu,” pozrie sa na mňa chlapec.

PÄŤ STOROČÍ?!!!!!

“Ja som tu asi sedemdesiat rokov. Ja som videla jeho odraz v slnečných lúčoch a keď som sa ho chcela dotknúť, tak som odpadla a zobudila sa až tu. Mala som tridsať. Učila som tu Obranu,” zasmeje sa.

“Ty si mala tridsať? Vyzeráš najviac na osemnásť!!!!!” zdesím sa.

“Vždy som vyzerala mlado,” pozrie sa na mňa.

“Je náš tu viac?” spýtam sa.

“Iste. Tu na škole sme len mi dvaja a potom všetci duchovia. Tí ako jediný sem môžu ísť. Oni jediný o nás vedia. A potom sú tu ďalší mimo školy. V lesoch, na ministerstve, skrátka vo všetkých kútoch je niekto,” zatočí sa chlapec so smiechom.

“Ukážeme ti to tu a potom ťa vezmeme na ministerstvo. Keď ťa tam nemôžu chytiť, je to zábava,” zasmeje sa blondínka.

Obaja ma chytia za ruky a vedú cez celý hrad. Všade kde by mali byť zrkadla vidím okná do môjho sveta. V riaditeľni sa pozastavím. Chudák Remus. Už sa sem dostali aj Draco s Ronom. Prečo sa to muselo stať? Milujem ich oboch. Ani sa ma nespýtali, či chcem s nimi chodiť. Ani sa ma nespýtali, či mám záujem. Len sa o mňa bili ako obyčajné zvieratá. Povzdychnem si.

“Ty s nimi chodíš?” spýta sa ma ten chlapec.

“Nie. Chcel by som, ale iba sa o mňa hádajú. Berú ma ako samozrejmosť a to ma bolí,” pousmejem sa smutne.

“Oni ti za starosti nestoja. Možno si tu nájdeš niekoho iného. Predsa len, večnosť je dlhá doba,” usmeje sa nadšene blondínka.

Ja jej nadšenie ale nezdieľam. Bolí ma to, že ich už nikdy neuvidím. Vlastne uvidím, ale nikdy sa ich nedotknem. Radšej tých dvoch následujem ďalej do hradu. Uvidím tu všetkých duchov z Bradavic.

“Ach Harry. Takže si sa k nám pridal? Teraz môžeme byť len spolu,” započujem pišťať Umrnčanú Mirtu.

Ale nie. Tá mi tu už len chýbala.

“Ahoj, Mirta. Nebudem tu dlho. Snažím sa vrátiť naspäť,” pozriem sa na ňu.

“Ja viem Harry. Chceš nejako pomôcť?” spýta sa.

“Zatiaľ nie. Ďakujem,” usmejem sa a ideme ďalej.

“Teraz pôjdeme do lesa, ako sme sľúbili,” usmeje sa chlapec.

V lese to vážne nie je nebezpečné. Dokonca som tu videl aj niekoľko jednorožcov, ale s krídlami!!!

“Prečo majú krídla?” spýtam sa nechápavo.

“Pretože jednorožce rovnako ako pegasi majú prístup do tohto sveta vďaka svojej moci. Keď sem však prídu, tak im nárastu buď krídla, alebo roh. To je kúzlo tohto sveta. Tu sa rodia magické zvieratá, ktoré sú už dávno zabudnuté. Rovnako ako práve tieto jednorožce. Keby chceli tak aj v tvojom svete môžu mať krídla, ale len ak si nájdu svojho ochrancu, ktorému dôverujú. Ešte nikdy sa k nikomu nepriblížili. Tak a teraz ideme na ministerstvo. Myslím si, že sa ti tam bude páčiť,” uškrnie sa blondínka a už sa s nami premiestnila na Ministerstvo. “Čo tu mám ako vidieť?” pozriem sa na ňu.

Všade okolo sú rôzny ľudia. A aj duchovia. Je to tu stále také ako boli Bradavice. Chladné a depresívne.

“Poď a uvidíš,” ťahajú ma cestou v ktorej spoznám, že sa blížime k oblúku.

Mám divný pocit. Otvoria jedny z mnohých dverí a mňa ťahajú dnu. Rozhľiadnem sa a zalapám po dychu. Po tvári sa mi spustia slzy.

“Sírius,” zašeptám.

“Harry?........ Harry!” vykríkne radostne.

“Sírius!” zasmejem sa šťastne a skočím mu okolo krku.

“Harry. Toľko si mi chýbal,” zašepká mi do vlasov.

“Tak mi vás tu necháme. Do Bradavic potom trafíte aj sami,” usmeje sa ten chlapec a aj s blondínkou odíde.

Pozriem sa na Síriusa. Nemôžem uveriť, že je tu. Som s ním konečne.

“Poď. Niekto na teba čaká,” usmeje sa a chytí ma za ruku.

S úsmevom ho následujem. Musím nás od tadiaľto dostať. Sírius sa s nami premiestni do domu, v ktorom spoznám dom svojich rodičov. Už som stačil zistiť, že sa dá premiestňovať hocikde, ale čo tu robíme?

“Sírius?” spýtam sa.

“Počkaj,” zasmeje sa a otvorí dvere do domu.

“Lily, James aha koho som priviedol,” zakričí do vnútra.

Hneď na to sa pred nami objavia moji rodičia. Vyvalím na nich oči. Čo to má znamenať? Veď majú byť mŕtvy!!!

Draco

               Už prešiel skoro mesiac od Harryho zmiznutia. Každý deň po vyučovaní sa s Ronom zavrieme v knižnici a prechádzame všetky knihy, čo by nám mohli pomôcť. Nenašli sme nič.

“To snáď nie je pravda. Musí niečo existovať!” skríkne naštvane Ron.

Radšej mu rýchlo zavriem ústa, aby nás odtiaľto nevyhodili.

“Ticho. Stále hľadáme. Navyše viem, že Harrymu pomôžeme. Nenecháme ho tam,” pousmejem sa.

“Hovoríš my. Nie ja. Prečo? Čo sa zmenilo?” spýta sa.

“Chovali sme sa hlúpo a Harry na to doplatil. Tak sa spojme a buďme priatelia. Ak si Harry vyberie hocikoho z nás, ak vôbec, tak si sľúbme, že budeme navždy priatelia,” pozriem sa naňho.

“Dobre. Navyše nie si tak hrozný ako som si myslel,” usmeje sa.

Harry

                 Už je to mesiac, čo žijem so svojimi rodičmi a Síriusom. Každý deň idem do Bradavic, aby som sa pozrel, čo sa tam deje. Nemôžem uveriť, že sú tu aj moji rodičia. Pamätám si na ten deň keď ma sem Sírius vzal. Vtedy mi vysvetlili, že keď niekto zomrie rukou Avady, tak sa tiež dostane sem. Jeho duša zostane zakliata v druhom svete. Ako sa hovorí: “ciest do pekla je veľa, ale odtadiaľ nevedie skoro žiadna”. Dnes išli so mnou do Bradavic aj rodičia so Síriusom. Chceli to tu zase vidieť. Zistil som, že ma často sledovali cez zrkadla. Keď si to tak vezmem, tak je to dosť strašidelné. Asi sa začnem vyhýbať zrkadlam. Akurát som v kúpeľni Umrnčanej Mirty. Tá je teraz tu so mnou. Som tu preto, že v skutočnom svete sú tu aj Ron s Dracom a snažia sa navariť nejaký elixír. Veľmi mi to pripomína môj druhý ročník v Bradaviciach, keď sme tu varili elixír s Hermionou. Pousmejem sa. Spomienky zostanú navždy. Započúvam sa do ich rozhovoru.

“Ron, najprv musíš ten elixír miešať desaťkrát do proti smeru hodinových ručičiek,” napomenie ho Draco s povzdychom.

“Aha. Iste……….. Myslíš, že nájdeme spôsob ako pomôcť Harrymu? Už pomaly strácam nádej,” povzdychne si Ron.

“Pomôžeme mu. Teraz sa hlavne potrebuješ naučiť elixír na hodinu. Otec nemá rád, keď ti ten kotlík vybuchne,” uškrnie sa Draco.

“Nemôžem sa sústrediť,” zamračí sa Ron.

“Ja viem. Veď ani ja,” pokrúti hlavou Draco.

Kiežby som sa s nimi mohol spojiť. Skloním hlavu.

Lily

                   Nešťastne sledujem svojho syna ako sa trápi pre lásku. Viem aké je byť odlúčený od milovanej osoby. A nie som jediná. Musím sa skúsiť spojiť so svetom živých. Pozriem sa na Jamesa a Síriusa. Prikývnu a dôjdu pre atrament a pergamen. Rýchlo načmáram vzkaz a ideme nájsť nejakého ducha. Možno to bude fungovať.

“Šedá Lady?” prídem k jednému z duchov, ktorý sú práve tu.

“Áno?” spýta sa.

“Nemohli by ste skúsiť doručiť tento vzkaz do normálneho života? Riaditeľovi školy, prosím,” poprosím ju zúfalo.

“Skúsiť to môžem, ale ešte to nikto neskúsil. Neviem, či to bude fungovať. Nemám takú moc ako kedysi,” zoberie si vzkaz.

“Ďakujem,” pousmejem sa.

Šedá Lady odíde a my ideme do Riaditeľne. Potrebujem zistiť, či to fungovalo. V riaditeľni sa pozriem do zrkadla. Vidím Severusa sedieť za stolom a niečo písať. Práve tam prišli aj Brumbál, Malfoy a Remus. No tak kde si Šedá Lady. Od nervozity si začnem hrýzť nechty ak si nepohne. Akurát sa tam objaví. Snáď to vyjde.

“Riaditeľ,” pokloní sa mierne.

“Šedá Lady. Čo vás sem privádza?” pozrie sa na ňu Severus.

“Prepáčte, že vás ruším, ale bol mi pre Vás daný list. Neviem ale, či sa sem dostal v dobrom stave,” podá mu môj list.

Vyzerá hrozne staro. To je zvláštne. Ešte nikdy sme to neskúšali. Nemali sme dôvod. Ale teraz je to pre Harryho.

“Kto mi ho poslal?” spýta sa prekvapene a pozerá si list z vonku.

Ostatní sú tiež prekvapený.

“Lily a James Potterovi a Sírius Black, pán Riaditeľ,” odpovie ticho.

Všetci sa zastavia v činnosti. Prekvapene a nechápavo sa na ňu pozerajú. My si nevšimneme, že za nami stojí Harry a zaujato to sleduje.

“To nie je možné. Veď sú mŕtvi,” zamračí sa Malfoy.

“Potterovi áno ale Black nie,” odpovie ticho Lady.

Všetci sa na ňu pozerajú naštvane. Severus otvorí vzkaz a zamračí sa ešte viac.

“Čo to má znamenať? Veď sa to nedá prečítať,” otočí na ňu Severus môj list.

Je pekne naštvaný. List je totiž napísaný zrkadlovo.

“Ale dá,” pozrie sa Remus na nás, teda do zrkadla.

List vezme so Severusovych rúk a prejde k nám. Začne ho čítať v zrkadle. Chytrý.

“Neviem, či tento vzkaz dostanete. Nikdy sme to neskúšali, ale ak áno, tak musíte vedieť, že Harry tu príliš trpí. Ani my ho nedokážeme rozveseliť. Musíte nájsť spôsob ako mu pomôcť. Celé dni stráži Draca Malfoya a Rona Weaslyho. Dáva pozor na vyučovanie a aj na celý hrad. Chýba mu Váš svet. Dostaňte ho odtiaľto čo najrýchlejšie, inak sa z neho stane chladný človek, ktorých je tu príliš veľa. My ho z toho nedokážeme dostať.

L a Z.”

Dočíta Rem náš vzkaz.

“Áno!!!! Fungovalo to!!” zasmejem sa šťastne.

Som šťastná, tak si ani nevšimnem, že rovnako ticho ako Harry prišiel aj odišiel.