II. Minulosť ma dobehla......alebo som dobehol ja ju?

II.

Harry

               Celý zvyšok prázdnin som nemyslel na nič iné ako na Regulusa a tie fotky. Práve sedím v kupé s Ronom a pozerám sa von z okna na krajinu. Nevšímam si nič okolo, tak nie je divu, že si ani nevšimnem keď sa otvoria dvere.

Ron

              Pozerám sa na smutného Harryho. Čo sa mu mohlo stať? Povzdychnem si. Dvere sa otvoria a dnu vojde Malfoy. Zatvorí dvere. Prekvapivo je sám.

“Čo sa mu stalo?” kývne k Harrymu.

Neudrel sa do hlavy?

“Prečo si zrazu taký milý?” spýtam sa podozrievavo.

“Na konci prázdnin sa u nás objavil ten vlkolak, keď si myslel, že nikto nie je doma okrem otca. Ani otec nevedel, že som doma, tak sa stalo, že som ich našiel v otcovej pracovni. Najprv sa hádali, ale potom sa to zmenilo. Vedel som, že matka má niekoľkých milencov, ale že aj otec……. No jednoducho mi všetko povedal. Od toho, ako spolu začali chodiť, čo sa stalo, až po tade, že to viete aj vy. Tak som si povedal, že odložím svoju masku aspoň pred niekým na kom mi záleží,” usmeje sa a chytí ma za ruku.

Ani som si neuvedomil, že si pri mňa sadol. Pozriem sa mu do oči ešte stále šokovaný. Ani si neuvedomím, že sa ku mne začne približovať až kým ma nepobozká. Som šokovaný, ale šťastný a tak mu s radosťou bozk opätujem a chytím ho okolo krku. On si ma k sebe pritiahne za pás. Je vyšší ako ja.

“Ehm…..prepáčte. Nejak som si vás nevšimol,” zľaknem sa a pozriem sa na Harryho.

Harry

                 “Tak ja pôjdem. Nebudem vás rušiť,” usmejem sa celý červený.

Postavím sa a zamierim ku dverám aj s kufrom. Nájdem si iné kupé. Ich dvoch si nevšímam. Aj keď sa ma snažia zastaviť, tak im poviem, že je to v poriadku a odídem. Zamierim do posledného kupé vo vlaku. Pozriem sa na Regulusov prívesok. Neviem prečo, ale niečo ma k Regulusovi ťahá. Otvorím kufor a vytiahnem z neho elixír. Kufor zavriem. Kto vie čo je to za elixír. Povzdychnem si. Tohto budem asi dosť ľutovať. Otvorím ho a trochu sa napijem. Hneď sa mi začne ťažšie dýchať a zvyšok elixíru skončí na zemi. Zavriem oči a už len cítim ťah ako pri premiestnení. Len je to oveľa nepríjemnejšie. Keď sa mi už dá normálne dýchať, tak otvorím oči. Nechápavo sa rozhliadnem po záchodoch, ktoré sa nachádzajú vo vlaku. Čo tu robím? Vyjdem von kde nájdem svoj kufor. Na ňom je nejaký list. Zoberiem ho do ruky.

/Ahoj cestovateľ,

Predpokladám, že tvoje meno je Harry James Potter, tak teraz sa tak volať nebudeš.

Asi nevieš čo sa stalo, ale na to musíš prísť sám. Nakoniec to nebude trvať tak dlho.

Používaj meno Lord Harry Chrabromil. Ako jeden z mála máš na to nárok.

Nezabudni, že nesmieš nič z tvojho sveta povedať tu, inak by sa vytvoril paradox. Musíš sa držať rovnako ako sa držalo tvoje predchádzajúce ja.

PS: Všetko je zariadené.

Čas./

Čo to má ako znamenať? Zamračím sa. Ak je to vtip, tak pekne zlý. Papier zahodím von oknom a aj s kufrom sa vyberiem do posledného kupé. Kto vie čo to bolo za elixír. Sakra! Že ja sa furt musím chovať ako praštený Chrabromil! No teraz k tomu sedí ešte aj meno. Ach jaj. Prídem k poslednému kupé a keď ho otvorím, tak mám čo robiť, aby som neodpadol. To je snáď zlý sen. Predo mnou v kupé sedí šesť chalanov. No hádajte kto to je.

“Kto si? Ešte sme ťa tu nevideli,” spýta sa ma MÔJ OTEC!!!!!!

Už som sa zbláznil.

“J-ja som Harry,” poviem a odpadnem.

Toto nemôže byť pravda. Akoto, že som tu? Počkať! Čo to hovorili Sírius, Remus a Snape? Prišiel neznámy chalan a vyzerá ako ja! Ale nie. Ten elixír musel byť nejaký elixír času. Čo som komu urobil? A ako sa dostanem späť? Hovorili, že na konci roka zmizol, ale čo keď to znamená, že som zomrel alebo podobne? No teraz sa tým nebudem zaoberať. Zacítim na čele niekoho ruku, tak pomaly otvorím oči. Prvé čo uvidím sú tie najkrajšie búrkové oči na svete. Srdce sa mi rozbúcha oveľa rýchlejšie.

“Si v poriadku?” spýta sa s milým úsmevom.

“Ja...ja….” sčervenám.

“Nevyzerá moc v pohode,” započujem pochybovačný hlas.

Pozriem sa tým smerom. Zistím, že s tým anjelom nie som sám. Teraz mi dôjde kde to vlastne som. Oči sa mi rozšíria a rýchlo sa posadím.

“Som v pohode,” poviem rýchlo.

“Fajn. Kto si?” sadnú si aj ostatní.

“No ja…..” zašeptám.

“Určite si tu nový. Nie si nejako chorý? Mladý moc často neodpadávajú,” usmeje sa Remus mierne.

“Som vážne v poriadku, len doteraz som nebol v nejakej moc výraznej spoločnosti, takže je to pre mňa trochu šok. Navyše mám toho v poslednej dobe veľa,” usmeje sa nesmelo.

V duchu si však hlavu trieskam o stenu. Nejaká moc výrazná spoločnosť? To čo som trepol? Regulus ma fakt odrovnal. No možno nie len on.

“Ako sa vlastne voláš celým menom?” spýta sa podozrievavo James.

Áno, budem ho volať James. Keby som ho volal otec, tak sa zbláznim.

“Ja. Som Lord Harry Chrabromil. Môžem vedieť vaše mená?” spýtam sa ich.

Pozriem sa hore. Valia na mňa oči. Nesmelo prehltnem a sčervenám. Čo s tým v poslednej dobe mám?

“Ty si Lord Chrabromil?!” zakričí James so Síriusom.

Zakryjem si uši a prikrčím sa. Možno ešte budem rad, že v mojej dobe otec nežije.

“No? A vy ste?” spýtam sa a pozriem sa na Regulusa.

“Som Regulus Black,” usmeje sa milo.

“Som jeho brat Sírius Black. Toto sú moji priatelia James Potter, Remus Lupin, Regulusa už poznáš, môj….” neisto sa pozrie na mladého Snapea, ktorý prikývne.

“Môj milenec Severus Snape a Lucius Malfoy, ktorý chodí s Remusom,” usmeje sa.

“Záškodníci. Veľa som o vás počul, ale….. Kde máte Pettigrewa?” spýtam sa.

Že to nebol dobrý nápad zistím keď na mňa vyvalia oči.

“Ehm…. Chcel som povedať……”

“Odkiaľ o nás vieš?” spýta sa podozrievavo Remus.

“Možno o vás viem viac ako si myslíte, Moony, alebo mám povedať Námesačník,” usmejem sa nevinne.

“Ako o tom vieš?” vyskočí Sírius.

“Pokoj, Tichošľap,” pozriem sa mu do oči.

Trhne sebou.

“Ako…… kto si?” zavrčí Sev a pritiahne si k sebe Síriusa.

“Už som povedal kto som. Nastupujem do piateho ročníka. O niektorých viem viac a o niektorých nič. Viem, že vy Tichošľap, Paroháč spolu s Červochvostom ste zveromágmi, viem že Námesačník je vlkolak a viem, že ste sa zveromágmi stali práve kvôli Moonymu. Viem, že Severus má záľubu v elixíroch, ale neviem či ste aj ostatní zveromágmi. Tiež viem, že vy dvaja, Severus a Lucius uvažujete nad pripojením sa k Voldemortovi, ale radím vám, že to nie je dobrý nápad. Môj príbuzný nie je práve tolerantný,” usmejem sa na šokovaných študentov.

Tak ak sa toto stalo aj pred tým, tak je to vážne zábavné.

“Čo vieš o mne?” spýta sa nadšene Regulus.

Nechápavo sa naňho pozriem. V očiach mu hrajú iskri šťastia a zvedavosti.

“Že do smrti nebudeš mať pokoj,” povzdychnem si smutne a skloním hlavu.

“Čože?” spýta sa nechápavo Sírius.

“Poviem vám rovno, že vaše životy nebudú prechádzka ružovou záhradou. Ale to je jedno. Chcem aby ste mi povedali niečo o škole,” usmejem sa.

“Ešte. Si príbuzný s Voldemortom?” spýta sa Lucius.

/Čo mysssslíššš?/zdvihnem obočie.

Počujem ako zalapú po dychu. No nie všetci. Regulus sa len uškrnie. Ale prečo?

“No čo? Hádam ste si nemysleli, že je jediný Parselan,” pretočím oči.

/Ja sssom v to úprimne dúfal,/trhnem sebou, keď Regulus zasyčí tesne pri mojom uchu, takže ho nikto nepočul.

Zvyšok cesty prebieha už pokojne a rozprávajú mi o škole. Ja musím stále premýšľať nad Regulusom. Toto nemôže byť už náhoda. Navyše Sírius ani ostatní nič takéto nespomínali. Žeby o tom nevedeli?

                           V Bradaviciach idem s prvákmi. Keď zaradia všetkých prvákov, tak som na rade ja.

“Teraz by som vám rád predstavil žiaka, ktorý nastupuje do piateho ročníka,” ozve sa Brumbál.

Už vo vlaku som sa dozvedel, že je riaditeľom.

“Lord Harry Chrabromil!”

Profesorka ktorá zaraďuje študentov, mi pokynie, nech si sadnem na stoličku. Urobím tak.

‘Ach, Harry Potter. Rád ťa vidím, ale ty sem nepatríš. Až príliš ďaleko si cestoval. Je jediná možnosť kam ťa dať. V tvojej dobe si Chrabromil, ale tam patrí len jedna tvoja štvrtina. Teraz pôjdeš tam kam ťa budem chcieť dať v budúcnosti……’

“Slizolin!”

Hneď sa začnú ozývať protesty. Ako môže byť Chrabromil v Slizoline? Ako vidíte, tak normálne. Uškrniem sa a za podozrievavého pohľadu Brumbála sa odoberiem ku Slizolinskému stolu. Lucius a Severus sedia oproti Regulusovi a sledujú ma. Usmejem sa a sadnem si pri Regulusa oproti tým dvom. Toto bude veľmi zaujímavé.

                            Po večery odídeme do spoločenky Slizolinu. Neviem ako to tam vyzerá v tejto dobe a celkom mám strach. Predsa len som nikdy nebol Slizolinčan. Ani si to neuvedomím, ale cestou chytím Regulusa za ruku a pritiahnem sa k nemu. Prekvapene sa na mňa pozrie, ale nekomentuje to a len mi stisne ruku. Uvoľním sa. Prídeme do klubovne a hneď sa rozdelíme do izieb. Ešteže mám izbu s Regulusom. Som aspoň trochu pokojnejší.

“Ty si ešte nikdy nebol v takomto prostredí?” spýta sa ma v izbe.

Rozhodnem sa mu nepovedať pravdu.

“Nie. Nebol. A mám trochu strach,” skloním hlavu.

Ten strach nebol vymyslený.

“Neboj sa. Postarám sa o teba,” usmeje sa a sadne si ku mne na posteľ.

Ocitnem sa v jeho náručí a onedlho ležím pod ním na posteli, zatiaľ čo ma stále bozkáva. Mám pocit, že to ide nejak moc rýchlo. Ešteže tu nikto zatiaľ nie je. To som však zakríkol, pretože sa o chvíľu rozletia dvere.

“Regulus, Harry ideme…...ou. Asi rušíme,” zastavia sa vo dverách Severus s Luciusom.

Sčervenám a skloním hlavu. Predsa len nie je príjemné keď na vás na posteli leží chalan, ktorý vás priťahuje, ruku má pod vaším tričkom, bozkáva vás a do toho do izby vtrhnú jeho dvaja priatelia.

“Dosť rušíte. Tak čo chcete?” spýta sa s povzdychom Regulus.

No nevyzerá to, že by sa chystal zliezť.

“Ideme do lesa. Harry sa pýtal či sme aj my zveromágovia a my sme mu neodpovedali. Tak by sme chceli ísť do lesa, aby sme mu to ukázali,” uškrnie sa Lucius.

“Ach. Dobre,” prikývne Regulus a konečne zo mňa zlezie.

“Takže ste zveromágovia?” spýtam sa.

Iba prikývnu a zamieria do lesa kde už čakajú ostatní.