II. Liečba....

II.

                   ........Tí dvaja smrťožrúti sa premiestnili hneď preč a ja s Luciusom ideme do komnát nášho pána. Keď tam prídeme, tak sa Tom nestačí diviť a desiť zároveň..........

Tom / Voldemort

                  „Čo sa mu stalo? To ste si s ním pohrali alebo čo?“ zavrčím naštvane na svojich dvoch najvernejších smrťožrútov.

„Nie pane. V takomto stave sme ho našli zavretého v prístenku pod schodmi v dome jeho príbuzných,“ odpovie mi Lucius.

„Položte ho a Severus, dokážeš ho vyliečiť?“ spýtam sa so starosťou.

„Áno, ale bude to náročné. Vyliečim mu ranu na bruchu a prezriem jeho vnútorný stav. Budem ale potrebovať vašu pomoc,“ odpovie keď ho položí na moju posteľ.

„Dobre. Čo potrebuješ?“ spýtam sa.

„Lucius, choď do môjho laboratória a dones lektvary proti bolesti, kosťorast, doplnenie krvi, výživový lektvar, bezsenný spánok a to bude zatiaľ všetko,“ rozkáže Severus a Lucius odíde.

„Mohol by si Tom, pripraviť vodu, nejaké handry a obväz?“ spýta sa ma.

„Iste,“ prikývnem.

„Už som tu,“ ozve sa Lucius.

Severus ho ošetruje cez hodinu, keď sa konečne začne prebúdzať.

„Už si hore? Ako sa cítiš?“ spýta sa Severus.

„Ja som to vedel. Som mŕtvi,“ zachraptí a padne naspäť do perín.

„To zatiaľ nie si. Ako sa cítiš?“ spýtam sa ja.

„Dobre. Čo sa to tu deje?“ spýta sa vyjavene.

„Kto si?“ prižmúri oči.

„Teda, myslel som si, že svojich nepriateľov si pamätáš lepšie,“ uškrniem sa.

„Voldemort?!“ posadí sa a hneď zase spadne späť.

„Hovor mi Tom. Povieš nám čo sa ti stalo?“ spýtam sa milo.

„Ja....ehm....er....čo?“ pozerá sa na mňa ako na idiota.

„Neboj, nezbláznil si sa ani ty a ani my. Vsadím sa, že Brumbál ma vykreslil v tom najhoršom svetle. Ale nie som taký. Je mi ľúto tvojich rodičov, ale ja som im dal na vyber. Oni si vybrali smrť. Tvoja matka vyzerala, že jej je to jedno. Ako keby nemala prečo žiť. Tak som ich zabil. No a keď som kvôli veštbe chcel zabiť teba kliatba sa odrazila a ďalej to poznáš. Áno občas som krutý, ale vždy to má dôvod,“ pokrčím ramenami a pozerám sa do vytreštených oči čiernovlasého chlapca.

„Aha,“ povie a potom sa strhne a zostane zamyslene chvíľu pozerať do protiľahlej steny. potom sa zas pozrie na mňa a usmeje sa jemne.

Harry

                      Vypočujem si Voldemorta, vlastne teraz už Toma a zostanem naňho vyjavene pozerať, To ako myslí vážne? Chvíľu sa naňho pozerám než odpoviem a nečakane sebou trhnem ako v hlave započujem svojich bratov.

´Neodsudzuj ho.´

´Hovorí pravdu.´

´Chce ti pomôcť.´

´Už dlho ťa miluje. Ver mu a on bude veriť tebe. a nemôžeš sa trochu pozrieť do boku? Ten blondín nevyzerá zle,´ zasmeje sa Herames.

´Oh. sklapni braček. Nebudem tu okukovať otca môjho školského rivala.´

´Ou. On je ženatý? To je škoda. Niečo ma k nemu hrozne ťahá. To je vec, čo sme ti nepovedali. Démoni majú len jednu šancu sa zamilovať a k ich osudovej láske ich to ťahá. Takže ak budeš niekedy cítiť ťah, tak je to tvoja spriaznená duša.´

´Ja ale cítim jemný ťah k Tomovi,´ zdesím sa.

´To je v poriadku braček. Patríte k sebe. Ver mu. Nikdy ti neublíži. Bude ťa milovať a chrániť.´

Tým sa spojenie preruší. Pozriem sa na Toma a neisto sa usmejem. Potom si ľahnem do postele a trochu syknem keď sa ozve bolesť.

„Mal by si ležať. Mal si pár zlomených kosti a rebier, nejaké slabé vnútorné krvácanie, ale divím sa, že si prežil a potom modriny a hlbokú bodnú ranu v bruchu. Povedal by si nám čo sa ti stalo? A odkedy máš tie rany?“ spýta sa Severus.

„Huh. Asi mi nedáte pokoj čo? Nie je to nič nové. Len to zvyčajne nebýva tak zlé,“ zavriem oči.

„Nič nové? Čo tým myslíš?“ zavrčí Tom.

Zľaknem sa a myknem sebou. Ticho odpovedám.

„Už odkedy si pamätám, tak ma moji príbuzný bijú a zneužívajú. Desať rokov bol mojou izbou ten prístenok pod schodmi. Keď mi prišiel list z Bradavíc, tak mi dali bratrancovu druhú izbu, lebo si mysleli, že ich niekto sleduje. List bol adresovaný do prístenku pod schodmi. Toto leto hneď ako som prišiel domov tak strýko zabil Hedvigu a mňa zbil. Druhého som bol dosť zranený a nemohol som dobre chodiť. Bratranec ma zhodil zo schodov a bol som štyri dni v bezvedomí. Zobudil som sa v prístenku pod schodmi. Potom ma teta vytiahla von a keď prišiel strýko domov, zase ba zmlátil a dobodal nožom. Od polovice som už nevnímal čo sa deje až pokým neprišiel dole z mojimi vecami. Prútik aj metlu mi rozlámal a spálil, potom to urobil aj z mojimi ostatnými vecami. Zase som stratil vedomie a prebudil som sa až o osemnásť dní. Zostal som zavretý v prístenku. Na druhý deň príbuzný odišli a ja som tam zostal až do dvadsiateho deviateho, keď ma našli moji bratia. Potom ma museli zase zavrieť späť dokiaľ ste neprišli vy. A ďalej to poznáte,“ zašeptám.

„Zlomil ti prútik?! Zavrel ťa zraneného do prístenku? Mohol si zomrieť! Toto mu len tak neprejde.“ rozzúri sa Tom.

„Navyše ti poškodil mozog. Ty nemáš bratov,“ prehovorí Severus.

„Za toto zaplatí. Na konci prázdnin chodíme s Dracom na Priečnu ulicu, tak pôjdeš s nami,“ ozve sa Lucius.

„A čo tvoja žena Lucius?“ spýtam sa.

„Tá s nami nepôjde,“ usmeje sa.

On sa vie smiať? Koniec sveta.

„Dobre. Chcem si teraz pospať. A mám troch bratov,“ zaspím.

Severus

                        „On nemá bratov,“ zamračím sa.

„Tiež si myslím. Odkadiaľ by ich mal?“ spýta sa ma Lucius.

Nachádzame sa na ceste von zo sídla. Pán išiel dostať Pettigrewa. Ten pätolizač nám už lezie krkom. Odovzdá ho Ministerstvu, samozrejme anonymne, a očisti meno Harryho kmotra. Ach, ako ja toho kríženca neznášam. A odkedy mám rád Pottera? Hej. Asi odvtedy čo som ho videl v tom prístenku a došlo mi, že on nie je jeho otec. Viem, že sa nášmu pánovi veľmi páči. Keby som sa tak niekomu páčil ja. Uškrniem sa. To sotva. Prídeme do hlavnej haly a premiestnime sa preč. Ja sa objavím na okraji Bradavíc. Zamierim rovno do Brumbálovej pracovne. Dedo starý. Už by mal odísť. To mi pripomína, že Harry mal dnes narodeniny. Musím to napísať Tomovi a Luciusovi. Mali by sme mu niečo prichystať, predsa len určite nikdy nemal žiadnu oslavu. Kto vie či dostal vôbec nejaký darček.

“Ach Severus. Rád vidím, že si v poriadku. Tom mal dnes nejakú dobrú náladu?” spýtal sa dedo.

Prečo ho nepotrápiť?

“Áno. Dnes mal výnimočne dobrú náladu. Pretože získal Pottera. Keď sme tam prišli, tak už ho tam mal pod pár kliatbami. Nemohol som robiť nič aby som ho odtadiaľ dostal,” poviem chladne so svojou maskou.

“Čože?!!!! Ako ho mohol dostať?” spýta sa naštvane dedo.

“Hovoril niečo o tom, že to nebolo ťažké, lebo bol doma sám. Nezodpovedný fagan. Určite sa niekde pofľakoval,” zavrčím.

“Kruci hergot. Musíme ho dostať späť. Je to naša tajná zbraň. Nesmie sa dostať do iných rúk,” zavrčí.

“Pochybujem, že ho sem dostanete. Voldemort si ho stráži a neustále naňho používa Cruciatus. Už bude šialený,” odpoviem.

“Mne je jedno ako ho získaš, ale získaš ho späť. Rozumieš?” povie mrazivo.

“Dobre,” odpoviem.

Odídem z miestnosti a zamierim do svojich komnát. Takéhoto Brumbála nepoznám. Musím to napísať Temnému Pánovi.

Keď prídem ku mne, tak hneď začnem písať.

/ Tom,

Brumla mi prikázal za každú cenu dostať Harryho späť. Hovoril niečo, že takú silnú zbraň nemal nikdy stratiť, nemá sa dostať do zlých rúk. Zistí od Harryho toľko ako sa len dá.

Inak dnes mal narodeniny. Mali by sme mu usporiadať nejakú oslavu. Pochybujem, že niekedy nejakú mal. Skús niečo vymyslieť. Lucius s Dracom určite radi pomôžu.

PS: Už si odovzdal Pettigrewa? Síce z toho nemám dvakrát radosť, Harry si to zaslúži.

Severus. /

Keď dopíšem list, pošlem ho a idem si ľahnúť. Bol to dlhý deň.

Tom

                     Sedím v pracovni za nejakými papiermi keď priletí Severusova sova. To je skoro.

/ Tom,

Brumla mi prikázal za každú cenu dostať Harryho späť. Hovoril niečo, že takú silnú zbraň nemal nikdy stratiť, nemá sa dostať do zlých rúk. Zistí od Harryho toľko ako sa len dá.

Inak dnes mal narodeniny. Mali by sme mu usporiadať nejakú oslavu. Pochybujem, že niekedy nejakú mal. Skús niečo vymyslieť. Lucius s Dracom určite radi pomôžu.

PS: Už si odovzdal Pettigrewa? Síce z toho nemám dvakrát radosť, Harry si to zaslúži.

Severus. /

Hm…..To som si mohol myslieť. Brumbál a tie jeho intrigy. Ráno sa o tom porozprávam s Harrym a uvidím čo spravíme. Tá oslava nie je zlý nápad. Je síce už deväť večer, ale hádam Lucius ešte nebude spať. Ráno bude mať Harry oslavu. A upravím bariéry hneď aby sa sovy pre Harryho sem dostali. A čo s tým Červochvostom? Kde vlastne je?

“Červochvost!!!” zakričím a zanedlho prilezie ten potkan.

“Volal ste ma p-pane?” spýta sa ustrašene.

“Áno. Kde je Potter? Pokiaľ viem mal si ho strážiť nie?” zasyčím.

“P-pane. Ja n-neviem. On zm-zmizol,” zapiští.

“Tak zmizol. Sklamal si ma Červochvost. Nie si mi k ničomu. Crucio,” chvíľu sa zabávam a nakoniec ho zviažem a premiestnim na ministerstvo.

Tam si s ním už poradia. Teraz idem za Luciusom kvôli oslave. Bariéry sú upravené, Červochvost zadržaný, oslava na ceste. Dobre.

“Malfoy Manor,” hodím letax do krbu.

“Pane? Nečakal som Vás,” pozdraví ma Lucius.

“Dobrý večer Lucius. Už som ti vravel aby si mi tykal. Aspoň mimo smrťožrúcke stretnutia. Prepáč, že otravujem tak neskoro, ale potrebujem tvoju a Dracovu pomoc. Chcem do zajtrajšieho rána usporiadať pre Harryho oslavu. Ako iste vieš mal dnes narodeniny a ako podotkol Severus určite nikdy nemal žiadnu oslavu, tak ho napadlo, že v tomto by ste vedeli pomôcť vy. Zavolal by si svojho syna ak ešte nespí?” vysvetlím.

“Iste. Sadni si Tom. Tradi!” zavolal na škriatka.

“Áno pán Malfoy, pane?”

“Choď a priveď Draca. Ale ak spí, tak ho nebuď,” povie mu.

“Áno pane,” pokloní sa a odíde.