II. Chceme pomstu!!!

II.

Harry

                    Rýchlo si ruku priložím na ústa. Pozriem sa na teraz vystrašený dav.

“Radšej by sme už mali ísť,” skloním hlavu.

“Prečo….ako….” zakoktajú sa.

“Prosím, choďte a o tom, čo ste tu počuli, nikomu nehovorte,” povzdychne si Riaditeľ.

Všetci v tichu odídeme z miestnosti. Všetci sú ešte stále šokovaný. Keď príde čas sa rozdeliť, naposledy sa na seba s Ronom pozrieme. Keď ideme tichou chodbou v Hradných žalároch, tak sa na mňa pozrie Severus. Prehovorí však až potom, čo sa od nás oddelí profesor.

“Ako sa vlastne voláš?” spýtam sa, aby to nebolo divné.

“Severus Snape. Vážne si bojoval v tak mladom veku so všetkými tými tvormi?” spýta sa.

Povzdychnem si.

“Bohužiaľ áno. Kvôli tomu Temnému čarodejovi som nemal bohvie aké detstvo,” z oka mi vypadne slza.

Jediná samotná slza, tak samá ako moje srdce.

“Akoto, že hovoríš Parselčinou?” spýta sa po chvíli.

“Je to prekliatie, ktoré na mňa uvrhol jeden, vlastne ten istý, Temný čarodej, keď sa ma pokúsil zabiť. Kliatba sa však odrazila a zabila jeho,” pousmejem sa.

“Aká to bola kliatba?” pozrie sa mi do oči.

“Jej farba zodpovedá farbe mojich očí,” uškrniem sa.

Severus zalape po dychu.

“Ty si prežil smrtiacu kliatbu?” spýta sa šokovane.

“Áno. Keď mi bol jeden rok, tak sa môj život zmenil,” pokrútim hlavou akože o tom už nechcem hovoriť.

Pochopí a už sa viac nepýta.

“Si iný ako James a jeho parta,” usmeje sa nakoniec.

“Prečo si to myslíš?” spýtam sa šokovane teraz ja.

“Vidím. Navyše mi prídeš ako typ, ktorý skôr potrebuje byť chránený ako niekoho ochraňovať. Navyše si podľa všetkého gay a k tomu submisívny. Potrebuješ k sebe niekoho, kto ťa bude viesť. Ale keď sa nahneváš, tak určite dokážeš byť silnejší než dominantný. Mám pocit, že si najsilnejší čarodej akého som kedy spoznal,” pousmeje sa.

Sčervenám.

“Koho tou dominantou myslíš?” spýtam sa a radšej ignorujem tú poslednú časť.

“Neviem,” pokrčí ramenami.

“Ale ten tvoj kamarát je na tom rovnako,” uškrnie sa.

Prižmúrim oči. Keď zistím, čo mi tam nesedí, zdesene sa mi oči rozšíria.

“Tebe sa páči!” skríknem.

Rýchlo mi zapchá ústa, aby nás nikto nepočul. To nie je možné. Snape…..náš profesor sa zamiloval do RONA!!!!

“Ticho, aby nás nikto nepočul!” sykne.

Prikývnem. Je o hlavu vyšší než ja.

“Ale veď je z Chrabromilu! Nemáš kvôli tomu predsudky?” spýtam sa šokovane.

“Ja proti Chrabromilu nič nemám. To len tí prekliatí Chrabromilčania si myslia, že som bohvie ako zlý,” uškrnie sa.

“Aha….”

“Takže?” spýta sa ma po chvíli ticha.

“Čo?” nechápem.

Povzdychne si a trpitelsky zavrie oči. Teraz mi veľmi pripomenul môjho profesora.

“Ty asi nebudeš ten rýchlo chápavý, čo? Nezoznámiš nás?” pozdvihne nakoniec obočie.

“Aby si mu mohol ublížit?” zamračím sa a odfrknem si.

“To tak.”

“Nikdy by som mu neublížil!” zasyčí.

“Ale ja ťa nepoznám! Nezoznámim vás skôr, ako mi nepreukážeš, že máš oňho skutočný a úprimný záujem,” založím si ruky na hrudi.

“Fajn. Dokážem ti, že od neho chcem viac, než ho dostať do postele,” uškrnie sa.

Typický Snape.

Ron

                Idem so Záškodníkmi do Chrabromilu. Mcgonagalová už dávno odišla bohvie kam. Povzdychnem si. Bez Harryho to tu nebude ono. Už teraz mi chýba.

“Ehm….Ron?” ozve sa opatrne Remus.

“Áno?” zdvihnem vystrašene hlavu.

“Prepáč. Nechcel som ťa vystrašiť,” ospravedlní sa.

“V pohode. Čo si potreboval…..”

“Remus,” doplní ma.

Nesmiem sa prezradiť, že viem ich mená. Už tak sme toho prezradili až dosť. Uškrniem sa keď si na tu scénu v riaditeľni opäť spomeniem.

“Ty si naozaj Harryho bratranec?” spýta sa.

“Áno. Prečo?” prikývnem.

“Len tak,” pousmeje sa.

“Akoto, že skončil v Slizoline? A akoto, že ovláda Parselčinu?” zamračí sa James, ktorému to stále nejde na rozum.

“Vždy tam patril. Ten dar dostal od jeho otca,” pousmejem sa.

Musím poriadne hrať…… čo znamená vedieť klamať.

“Kto je jeho otec a odkiaľ ste vlastne prišli?” spýta sa Peter.

Mám chuť ho roztrhnúť ako toho potkana, na ktorého sa mení.

“Peter nevyzvedaj toľko. Možno mu to tiež nie je príjemné,” dá mu pohlavok Sírius.

“Kedy je ďalší spln?” spýtam sa zamyslene a úplne od veci.

Neuvedomím si, že o tom nemám vedieť. Všetci sebou trhnú.

“Načo to chceš vedieť?” spýta sa James so stiahnutým hrdlom.

“Len tak. Potrebujem to vedieť,” zamračím sa naňho.

“O tri dni,” odpovie Remus.

Prikývnem, ale aj tak ma stále opatrne sledujú.

                  Po dlhej dobe ideme na večeru, kde sledujem Harryho pri Slizolinskom stole. On ma tiež sleduje, ale v jeho očiach sú nejaké divné iskry.

“Ty chodíš s Harrym?” spýta sa z ničoho nič Sírius.

Trhnem sebou a vypľujem džús, čo mám v ústach.

“Čože?!” vyvalím naňho oči.

“Či chodíš…..” začne znovu.

“Ja som ťa počul. Ale prečo to chceš vedieť?” spýtam sa.

“Sírius!” zavrčí naňho Rem a pritiahne si ho k sebe.

“Ak si myslíš, že ti dovolím mu ublížiť, tak sa mýliš,” postavím sa a bez jediného slova odídem.

Vo dverách počkám Harryho, ktorý ma dobehne a spolu odídeme do Komnaty najvyššej potreby.

Remus

                     Keď som prvýkrát uvidel Harryho v riaditeľni, vedel som, že je to môj druh. Jediné, čo ma desilo je, že môj druh je Sírius! Prečo teda cítim aj Harryho ako svojho druha? So všetkým som sa v klubovni zveril Síriovi. Najprv bol naštvaný, ale nakoniec uznal, že je pekný a že ho to k nemu tiež ťahá. Nakoniec súhlasil, že ak bude súhlasiť Harry, tak mu nebude vadiť, keď sa o mňa bude deliť práve s ním. Teraz tu stojí ale jedna prekážka menom Ron. Keď som pri večeri započul Síriusovú otázku, takmer som neudržal vlka na uzde.

“Sírius, čo to zase robíš?!” spýtam sa ho, keď Ron odíde.

“Len som chcel zistiť ako na tom je,” povzdychne si.

“Ron vie, že sme spolu. Nezabúdaj na to, že sme mu to povedali. Teraz si myslí, že ma chceš podviesť a Harrymu a aj mne zlomiť srdce,” pošepkám mu.

“Prepáč,” skloní hlavu.

Povzdychnem si. Ten sa už nezmení. Pozriem sa na dvere, kde zmizli dve postavy. Načo ale chcel Ron vedieť, kedy je spln?

Harry

                    V KNP si vypýtame veľký gauč pred krbom a zavrieme sa tam. Ron si sadne a ja si ľahnem hlavou do jeho lona. Začne ma hladiť po vlasoch a pritom sa pozerá do ohňa.

“Dnešný deň bol celý divný,” zašeptám.

“Prečo myslíš? Aj keď s tým súhlasím,” povzdychne si Ron.

“Severus po tebe ide,” zašeptám znova.

“Ako ide?!” zdesí sa.

“Tak, že sa do teba pravdepodobne zamiloval,” uškrniem sa.

“Och nie….. Moc sa nešker. Sírius zase vyštartoval po tebe ako to tak vyzerá, ale dosť tým štve Rema,” zachichoce sa.

“Prečo by to malo štvať Rema?” nechápem.

“Tí dvaja spolu chodia,” usmeje sa nevinne ako by mi práve oznámil, že vonku kvitnú fialky.

“Čože?!” posadím sa.

“A po mojom výstupe mám pocit, že si myslia, že spolu chodíme my dvaja,” rozosmeje sa.

O chvíľu sa smejem aj ja. To je vážne dobrý vtip. Ja a Ron. Väčšia hovadina ich napadnúť nemohla. Smejeme sa ešte pár minút, než nás to omrzí.

“Mali by sme sa vrátiť. Budú nás hľadať,” usmejem sa.

“Máš pravdu,” prikývne a každý sa odoberieme svojim smerom.

Keď prídem do izby, ktorú zdieľam len so Severusom, tak dotyčnú osobu uvidím sedieť na posteli a čítať. Usmejem sa.

“Ahoj.”

“Kde si bol? Dobíjali sa sem dvaja Chrabromilčania. Obaja asi vieme, ktorí to boli. Hľadali ťa, že vraj potrebujú s tebou hovoriť,” pozrie sa na mňa.

“Vážne? Čo mohli chcieť?......... Bol som s Ronom,” poviem zamyslene.

Keby som sa pozrel na Severusa, uvidel by som jeho žiarlivý pohľad…….

                     Od nášho prvého stretnutia ubehlo už pár týždňov. Už sa pomaly blíži Halloween. Zvykol som si na nový život, ktorý vediem tu, ale zdá sa mi, že Ron si to užíva viac ako ja. Náš vzťah sa však nepáči ani jednej našej fakulte. Severus a Záškodníci si prestali robiť naschváli a kvôli nám sa udobryli aspoň do určitej miery. Práve sedím na astronomickej veži, keď zacítim na ramene dotyk.

“Harry? Pôjdeš so mnou?” spýta sa Ron.

“Kam?” spýtam sa.

“Sírius s Remusom by s tebou chceli hovoriť,” odpovie ticho.

Prikývnem a postavím sa. Ideme spolu ku Komnate najvyššej potreby, keď nás zastaví šesť chalanov. Sú to starší chalani od nás a traja sú z Chrabromilu a traja zo Slizolinu. Zastavíme sa.

“Čo chcete?” zamračím sa.

Toto nie je dobre. Chrabromilčania sa so Slizolinčanmi nikdy nespojili.

“Vás. Viete nie je nám vôbec jasné, ako sa môže Slizolinčan baviť s Chrabromilčanom a naopak,” zavrčí jeden Slizolinčan.

“Lenže aj vy sa teraz bavíte s Chrabromilčanmi, nie?” poukážem na fakt.

“My sa spolu nebavíme. Len vykonávame pomstu,” uškrnie sa jeden Chrabromilčan.

Nikdy som si nemyslel, že Chrabromilčania môžu byť tak zákerný. Od Slizolinčanov som to v podstate čakal. Dvaja nás chytili surovo za ruky a zatiahli nás do nejakej triedy. Dvere zamkli. Pozreli sme sa s Ronom na seba. Toto je zlé….. Veľmi zlé. Dostali sme strach.

“Kričte si koľko chcete. Nikto vás nezapočuje,” uškrnie sa jeden.