I. Rodina

I.

Harry

               “Tu zostaň! Ak sa ešte niekedy ukážeš u nás doma, tak to schytáš, rozumieš?! Si iba obyčajný netvor!!! Už sa nám neukazuj na oči!” zasyčí na mňa strýko naštvane.

Práve ma strýko s tetou a bratrancom zobrali do centra Londýna. Myslel som si, že ma konečne raz vezmu na nákupy, ale keď sme sem prišli, tak ma strýko vyhodil na ulicu a zakázal mi sa k ním vrátiť. Som vystrašený. Mám len osem rokov a už nemám domov. Navyše je koniec decembra, takže je veľmi veľká zima a ja som tu len v tenkom roztrhanom tričku a veľkých starých nohaviciach. Je mi zima. Túlam sa ulicami a nevšímam si okolo idúcich ľudí, rovnako ako si oni nevšímajú mňa. Nakoniec prídem k nejakej hospode, alebo čo to je. Vojdem dnu a nepozorovane prejdem až za ňu. Opriem sa o vysoký múr. Na lícach ma štípu slzy. Zrazu sa múr pohne a ja spadnem na tvrdú zem. Au. Čo sa stalo? Rýchlo vojdem do preplnenej ulice a schovám sa. Potichu sa prechádzam tou neznámou a zvláštnou ulicou. Čo budem teraz robiť? Nemám nič. Vojdem do temnej uličky a skrčím sa pri stene.

/Kto ma to ruší?/započujem niekoho syčať.

Trhnem sebou a otočím sa tým smerom. Uvidím malého hada ako sa schováva v štrbine vedľa domu, o ktorý sa opieram.

/Ahoj maličký. Kto si?/spýtam sa.

/Ty hovoríš?/

/Áno. Prečo?/ nechápem.

/Nikto už dlho nehovoril. Ssss. Zzzima,/stúli sa do klbka.

Zoberiem ho a položím si ho na brucho, aby sa trošku zahrial.

/Tiež si sám? Ako ja?/spýtam sa.

/Áno. Som ešte mláďa,/zasyčí.

Prekvapene sa naňho pozriem. Mláďa? Veď má dobrého pól metra! No…..tiež je pravda, že hadov moc nepoznám.

/Aký si druh?/

/Ten najmocnejší. Som kráľ hadov. Bazilisk. Niekto ma tu nechal ešte keď som bol vo vajíčku. Mám strašný hlad,/pozrie sa mi do oči.

/Niečo zoženieme….. Môžem ti dať meno?/pohladím ho po hlavičke.

Nikdy som o týchto hadoch ešte nepočul. Určite to budú pekné tvory. Milujem hadov.

/Iste. Sme priatelia a teba budem chrániť,/prikývne.

/Budeš Bazi. Je to krátke a vystihuje to tvoj druh. Mohol by si mi povedať niečo viac o tomto svete?/usmejem sa a viac sa prikrčím.

/To meno sa mi páči….. Iste. Toto je čarodejnícky svet a z teba je cítiť veľa mágie,/privrie oči a niekoľko krát ochutná vzduch.

/Čože? Ja ale nie som čarodejník. Mágia je zlé slovo,/zamračím sa.

/Mágia nie je zlá. Iba ak je zlý čarodej,/pokrúti hlavou.

/Vážne?/

/Áno. Prosím poďme sa najesť. Stačí mi pár myší,/zasyčí.

Prikývnem a odídem hlbšie do uličky. Musím byť silnejší. Teraz viem, že to, čo sa mi delo bolo v poriadku. Som silný. Nechám svoju mágiu vyjsť trochu na povrch. Konečne mám trochu voľnosti. Už nebudem ten úbohý Harry. Bazi si chytí pár myší, keď narazím do niekoho.

“Prepáčte,” poviem so sklonenou hlavou.

Dlhé čierne vlasy mi padajú do oči.

“To je v pohode,” započujem.

Pozriem sa hore. Uvidím tam toho najkrajšieho chalana. Je o trochu vyšší než ja. Podá mi ruku, ktorú prijmem.

“Som Draco Malfoy. Kto si ty?” spýta sa hneď?

“Práve teraz bezdomovec,” odfrknem, ale usmejem sa.

“Kde máš rodičov?” spýta sa zamračene.

“Mŕtvy. Vyrastal som u tety, ale tí ma vyhodili, pretože nenávidia mágiu. Čo ty?” spýtam sa a nakloním hlavu.

“Otec je s mojim kmotrom tam v tom obchode. Matka je mŕtva už osem rokov. Zomrela keď som sa narodil,” odpovie s miernym úsmevom.

“To je mi ľúto,” povzdychnem si.

“V pohode. Stále si mi nepovedal kto si a prečo tvoji príbuzný nenávidia mágiu? Veď sú predsa čarodejníci, nie? Alebo sú to muklovia?”

“Muklovia?” nechápem.

“Ľudia bez mágie,” usmeje sa.

“Ach. Tak áno. Sú to muklovia a ja…..”

“Draco? Čo sa tu deje?” preruší ma hlas za Dracom.

Pozriem sa tam a uvidím muža, ktorý je dosť podobný Dracovi a potom muža s čiernymi vlasmi aj očami.

“Ehm….Dobrý deň,” pousmejem sa.

“Kto si?” zamračia sa dvaja muži.

“Akurát som sa chcel predstaviť. Som Harry Potter,” prikývnem.

V očiach všetkým trom uvidím des a hrôzu. Zneistím a Bazi, ktorý sa skrýva v tieňoch spozornie, aby ma mohol brániť. Kútikom oka zistím, že je o polmetra väčší ako pred tým. Hm….ako sa zdá, Baziliskovia rastú rýchlo a sú obrovský.

“Harry Potter? Čo tu robíš?” spýta sa Dracov otec, ktorý sa prebral zo šoku.

“No…..moji príbuzný ma vyhodili a…..vlastne ani neviem ako dlho som sa potuloval Londýnom, než som sa dostal sem,” pokrčím ramenami.

Akurát zafúka studený vietor a mňa pekne strasie od zimy. Zacítim, ako cezo mňa niekto prehodí plášť. Prekvapene sa pozriem na toho čiernovlasého muža.

“Som Lucius Malfoy a toto je Severus Snape,” predstaví nás oneskorene Dracov otec.

“Teší ma. Ďakujem za ten plášť, ale ja už budem musieť ísť a vám by chýbal, tak si ho prosím vezmite,” snažím sa podať ten plášť naspäť mužovi, ktorého nazval ako Severus Snape.

“Nie. Ten plášť si zatiaľ necháš a pôjdeš akurát tak s nami. Nenecháme ťa v tejto zime vonku a ešte takto,” zamračí sa muž.

Má pevný silný hlas.

“Ja ale vážne musím ísť. Sľúbil som, že sa postarám o Baziho,” zamračím sa.

Bazi sa v tieni viac prikrčí a zasyčí.

“Nedokážeš sa postarať sám o seba a……. Kto je Bazi?” spýta sa nechápavo Lucius.

“Môj priateľ,” cúvnem.

Nesmel som mať priateľov. Ale teraz som iný!

“Zaveď nás za ním,” odpovie Severus.

“Ale on je tu,” poviem nechápavo.

Kam by som chodil?

“Takže imaginárny kamarát?” pozdvihne obočie Lucius.

Oni sú divný. Čo to vlastne je? Bazi vylezie trochu z tieňa a Draco zalape po dychu ako sa ho zľakne a priblíži sa k otcovi, ktorý má v ruke nejakú paličku a aj Severus.

/To sú prútiky. Chcú mi ublížit,/naštve sa Bazi.

“Harry, pomaly poď k nám,” zašepká Severus.

Zamračene sa naňho pozriem a s odfrknutím idem k Bazimu.

/Nedovolím, aby ti ublížili. Prečo vlastne chcú zaútočiť?/spýtam sa nechápavo a sadnem si pri neho.

Hneď sa v odpovedi obtočí okolo môjho pásu, aby ma trochu zahrial. Usmejem sa. Je o dosť väčší ako bol pred nakŕmením.

“Prosím neútočte. Toto je Bazi. Povedal, že je mláďa Baziliska, tak som ho pomenoval Bazi,” usmejem sa na troch šokovaných.

Sklonia prútiky.

“Dobre. Zoberieme aj tvojho hada. Pôjdeš teraz s nami?” spýta sa Lucius ticho.

S úsmevom prikývnem.

/Možno budeme čoskoro v teple,/zašeptám.

Chytím sa Severusa a Bazi sa obtočí okolo nás oboch. Potom sa stratíme vo víre farieb. Objavíme sa vo veľkej hale. Páni. To je krása.

“Choď s Dracom, Harry. Potom sa dohodneme, čo bude ďalej,” rozkáže nám Lucius a so Severusom odíde.

Ja idem za Dracom.

Severus

                        Sedím s Luciusom v Malfoy Manor. Stále som šokovaný. Harry sa sám potuloval po Londýne a hovorí Parselanský. To by nemal vedieť.

“Lucius, on je Parselan,” zašeptám.

“Ja viem Severus…… pripomenul ti ho, že?” spýta sa.

Veľmi. Zavriem oči. Chýba mi. Obaja.

“Čo keď…..je to úplne bláznivý nápad…..ale čo keď…… čo keď je to on?” otvorím oči.

“Myslíš, že Potterovci klamali? Alebo, že to urobil Brumbál? Je to celkom možné,” povzdychne si Lucius.

“Vieš čo by to mohlo znamenať?” spýtam sa.

“Áno viem. Možno by si to mohol overiť. Určite existuje nejaký elixír,” napije sa Lucius.

“Áno. Daj mi hodinku v laboratóriu a potom za mnou pošli Harryho,” prikývnem a odídem do svojho laboratória.

Od Tomovej smrti žijem tu s Dracom a Luciusom. Prišiel som o svoje dieťa a o rok a pol na to som prišiel aj o manžela.

                       O hodinu neskôr na dvere zaklope Harry. Vojde dnu. Otočím sa naňho. Elixír je už hotový.

“Ahoj,” usmejem sa.

“A-ahoj,” pousmeje sa.

“Kde máš Baziho?” spýtam sa.

“Nechal som ho s Dracom a jeho otcom. Kázal som Bazimu, aby ich chránil, ale aj tak asi išiel chytať myši,” pokrčí ramenami.

“Posaď sa prosím, Harry. Musím sa s tebou porozprávať,” ukážem na jednoduchý gauč, ktorý som vyčaroval.

Sadnem si a Harry ma napodobí.

“O čom chcete hovoriť?” spýta sa.

“Vieš…..poviem ti jeden príbeh. Je to môj príbeh…….. Pred ôsmimi rokmi som mal manžela a narodil sa nám syn,”

“Ale…”

“Iste. V čarodejníckom svete je toto úplne bežné,” zastavím jeho protesty.

“Takže…...mal som syna. Dostal meno Azrael Marvolo Snape - Riddle. Môj manžel bol Tom Marvolo Riddle tiež známy ako Temný čarodej Lord Voldemort. Všetci ho považovali za zlého, ale to on nie je. Len si ide za svojím cieľom. Brumbál, riaditeľ školy kam nastúpiš o tri roky, to všetko naňho našil. Mesiac po pôrode môj syn záhadne zmizol. Zaujímavé bolo, že práve v ten deň sa narodil syn Lily Evansovej-Potterovej a tiež sa von dostala veštba. Brumbál to všetko naplánoval. O rok neskôr Tom zaútočil na Potterovcov a zabil ich. Keď chcel zabiť teba, niečo mu v tom bránilo a asi som dnes prišiel na to, čo……. Harry, myslím si, že to ty si náš syn Azrael Marvolo Snape - Riddle. Jedine Tom mal moc rozprávať sa s hadmi a ty to máš po ňom. Dovolíš mi prosím urobiť elixír, ktorý by to mohol potvrdiť?” spýtam sa.

“Je možnosť, že vy ste môj ocko?” spýta sa so slzami v očiach.

Prikývnem.

“Tak dobre,” usmeje sa.

Dokonca aj ten úsmev je Tomov. Oči sú zase rovnaké ako mala Tomová mŕtva matka. Má jej jedinú fotografiu a tieto oči sa obgeneráciu dedia z Rodu Salazara Slizolina, rovnako ako Parselčina, ktorá sa prenáša na každú generáciu. Tak jasné oči nemala ani Lily!! Vezmem ho za ruku a prídeme ku kotlíku. Pichnem ho do prstu a nechám do vody stiecť pár kvapiek jeho krvi. O pár minút máme výsledok.

“Tak?” spýta sa nervózne.

Pozriem sa naňho a usmejem sa.

“Si môj syn,” zašeptám.

O chvíľu ho už objímam v náručí. Po toľkých rokoch. Tom! Kiežby si tu bol.

“Môžeme dostať späť aj otca?” zašepká.

“Jedná možnosť by tu bola,” usmejem sa.

Zase budeme spolu.