I. Premena

I.

Harry

                 Už len tri mesiace a je koniec školy. Konečne! Tieto prázdniny mám tráviť u Síriusa, môjho krstného otca. Už sa teším, že sa nemusím vrátiť späť k mojim príbuzným. Jediné, čo ma desí sú moje sny. Najprv som si myslel, že sú to vízie od Voldemorta, ale neskôr som zistil, že sú to sny z môjho minulého života. Ale nechápem ako je to možné. Snažil som sa o tom v knižnici nájsť niečo viac, ale vôbec nič tam nie je. Jednoducho stále bezdôvodne snívam o tom, čo sa pravdepodobne stalo. Snívam o mne a mojom partnerovi. Boli sme ale morský ľudia. Nechápem ako je to možné, ale je to tak. Bohužiaľ som zomrel na otravu ropou. Ten sen si pamätám veľmi presne. Bola to havária tankeru Torrey Canyon v roku 1967 v Cornwall - Veľká Británie. Vytvorila sa veľká ropná škvrna a ja som bol v zlom čase na zlom mieste. Podarilo sa mi od tadiaľ dostať, ale už som mal tu ropu vo svojom tráviacom a trochu aj v dýchacom systéme. Doplával som neďaleko nášho vtedajšieho bydliska, ak sa to tak dá nazvať. Bola to malá morská dedinka. Ďalej než pri jej hranice som sa nedostal. Už som nevládal. Potom sa mi tam objavuje už len to, ako ma môj partner, Zafír, drží v náručí. Viac sa mi v snoch nikdy neukáže. Viem, že vtedy som zomrel. Teraz som sa narodil znovu a viem, že musím nájsť svojho partnera. Cítim, že je niekde blízko, ale ako ho mám nájsť?

“Harry,” ozve sa za mnou hlas.

Ako inak. Je po večierke a ja som na Astronomickej veži.

“Ahoj Rémus,” povzdychnem si s úsmevom.

“Čo tu robíš, takto neskoro?” oprie sa o okno vedľa mňa.

“Rozmýšľam…….. Remi, mal si niekedy pocit, že ti niečo chýba? Že to máš na dosah ruky, ale nevieš to nájsť?” povzdychnem si.

“Áno. Pocit, že mi niečo chýba som mal pred tým, než som stretol Síriusa. Ale nikdy som nezažil, žeby som mal niečo na dosah ruky, ale nevedel to nájsť. Ale prečo sa na to pýtaš, Harry? Čo sa deje?” zamračí sa na mňa.

“Ja neviem. Posledné dni mám sny….. Sny z môjho minulého života……... Cítim, že mám niečo na dosah ruky, ale netuším čo,” zahovorím to.

Nemám náladu mu hovoriť, že niekde blízko je môj partner. Vystriem sa a otočím sa k odchodu.

“Idem spať. Aj tak som tam už dávno mal byť. Dobrú noc Remi,” poviem a odídem.

Nečakám na jeho reakciu. Musím si poriadne prehrať ten sen. Chcem nájsť Zafíra. Ale čo keď sa teraz volá inak? Aj ja som sa pred tým volal Korál a teraz som Harry. Alebo, čo keď si na mňa nebude pamätať. Povzdychnem si. Musím ho nájsť, nech to stojí, čo to stojí. Vojdem do našej izby a prezlečiem sa. Stále som myšlienkami u môjho sna. Usmejem sa a zaleziem do postele.

                 Ráno idem na raňajky s mojimi priateľmi a potom sa na celý deň zašijem do Komnaty najvyššej potreby. Už mesiac sa pokúšam o zveromágiu. Netuším aké je moje zviera a ani kedy sa mi to konečne podarí, ale snáď už skoro. Necítim sa tu moc príjemne. Možno je to tým, na čo sa zmením. Možno môjmu zvieraťu bude príjemnejšie vo voľnej prírode. Zamyslím sa nad tým. Dnes je Sobota, tak to neriešim a idem von. Netuším, kde sú Ron s Hermionou. Dokonca ani Rémusa som dnes nevidel. Hm….. Snáď sa na mňa za ten včerajšok nehnevá. Vyženiem takéto myšlienky z hlavy a rozbehnem sa k lesu. Nepozorovane sa skryjem medzi stromami a zamierim hlbšie do lesa. Cez deň to tu vôbec nie je strašidelné. Vlastne je to tu veľmi pekné. Pousmejem sa a posadím sa na trávu. Zavriem oči a sústredím sa na svoju premenu. Je to oveľa jednoduchšie a cítim sa viac uvoľnený ako v Komnate. Že ma to nenapadlo skôr, zavítať do lesa. O asi hodinu zacítim ťah na mojom jadre a keď otvorím oči, tak zistím, že som sa zmenil na čierneho kentaura! Sakra!!!!! Som Kentaur a neviem sa ani postaviť! Sakra!!!! Netušil som, že je táto podoba možná! Fajn. Len sa upokoj. Všetko bude v poriadku. Všimnem si, že okuliare sú na zemi a nepotrebujem ich a mám dlhé čierne vlasy. Teraz sa pokúsim opatrne postaviť a potom sa naučím chodiť. A až neskôr sa zmením späť. Len sa upokoj Harry, inak tu zostaneš ležať smrti na očiach. Pokúsim sa teda opatrne postaviť, ale nie je to jednoduché keď mám štyri nohy. Nakoniec to vzdám a zostanem ležať na zemi. Super. A čo teraz? Medzi stromami započujem lámanie konárikov a jemné vrčanie. Rýchlo sa tam pozriem. Oči sa mi rozšíria. Vlk. Nie toto nie je vlkolak, ale vzteklý vlk! Sakra! Kde sa tu vzal?! Snažím sa postaviť, ale vôbec mi to nejde. A keby som sa aj postavil, tak neviem chodiť! Zavriem oči, z ktorých mi tečú slzy a odvrátim tvár na druhú stranu. Počujem, ako sa vlk rozbehne na mňa a už sa chystám na smrť, ale než na mňa skočí, tak započujem buchot kopýt a psie skučanie. Pozriem sa tým smerom. Uvidím mŕtveho vlka a pri mne stojí nejaký Kentaur. Je väčší ako ja a tiež oveľa mužnejší. Skloním hlavu.

“Ďakujem,” zašepkám.

“Nie je začo. Čo tu robíš?” spýta sa a ľahne si oproti mne.

“Som čarodejník a skúšal som zveromágiu. Keď som sa premenil, tak som sa snažil naučiť chodiť, ale neviem sa ani postaviť. Ďakujem. Keby si tu nebol, tak by ma zabil,” z oka mi stečú ďalšie slzy.

“Kde máš prútik?” spýta sa zamračene.

“Nechal som ho na hrade. Dokážem čarovať bez neho, ale tá premena ma veľmi vyčerpala. Preto sa nemôžem premeniť späť,” odpoviem po pravde.

“Aha. Mal by si byť opatrný……. Si mi povedomý,” povie náhle.

Opatrne zdvihnem hlavu a pozriem sa naňho. Poriadne si ho prezriem. Čierne dlhé vlasy, rovnako čierna srsť, svalnatý, krásny a tie jeho oči…… modré ako ten najčistejší oceán. Oči sa mi rozšíria.

“Zafír?” spýtam sa opatrne.

“Korál,” pohladí ma po tvári.

“Si to ty. Pamätáš si ma!” objímem ho okolo krku.

“Isteže. Každú noc o tebe snívam a už dlho ťa hľadám. Ani si nevieš predstaviť, čo som zažíval, keď si mi zomrel v náručí. Čo ťa to napadlo plávať tak blízko toho tankeru?” objíme ma zúfalo.

“Prepáč. Ja vážne neviem. Nečakal som, že bude havarovať!” rozplačem sa.

“To nič. Všetko je už dobre. Všetko bude v poriadku, láska,” pobozká ma do vlasov.

“Aké máš teraz meno?” spýtam sa.

“Nezmenilo sa mi. Stále som Zafír,” usmeje sa.

“Ja som teraz Harry, Harry Potter, ale volaj ma Korál,” usmejem sa naňho.

“Poď. Pomôžem ti postaviť sa,” postaví sa a prejde k môjmu boku.

Pohladí ma po konskom chrbte a prejde na boky. Trochu ma nadvihne a ja sa postavím na vratké nohy.

“Vydržíš stáť na nohách?”

“Snáď áno,” prikývnem.

“Musím ti skontrolovať svalstvo a kopyta. Chvíľku drž,” pohladí ma po tvári.

Prikývnem. Začne mi chytať nohy. Je to nezvyčajné, ale snažím sa stáť bez pohnutia. Keď mi prezrie aj kopytá, tak mi prehmatá brucho.

“Vyzerá to, že si v poriadku. Si dobre vyvinutý aj čo sa týka pohlavných a plodných orgánov,” pritiahne si ma k sebe.

Sčervenám.

“Plodné orgány?” spýtam sa.

“Áno. Medzi kentaurami nie sú žiadne ženy. Preto majú uke-samci orgány na rozmnožovanie ako ženy. Kentaur však môže otehotnieť len keď sa miluje z lásky. Nehovorím však, že vždy musí otehotnieť,” pobozká ma Zaf.

Som tak šokovaný, že nedokážem nič urobiť. Môžem mať deti. Ale čo keď………

“Zafír?......” pozriem sa mu do oči.

“Pokoj. Do ničoho ťa nebudem nútiť, áno? Poď. Naučím ťa chodiť. Sleduj,” pohladí ma po vlasoch.

Usmejem sa a kopírujem jeho pohyby. O chvíľu už dokážem konečne normálne behať. Prídem k Zafírovi a objímem ho okolo krku. On ma chytí okolo pasu.

“Zafír? Čo znamená ten medailón s diamantom okolo tvojho krku?” dotknem sa prstom strieborného medailónu.

“Som vodca kentaurov. Niečo ako kráľ. Ty si sa teraz stal mojim druhom, čo znamená, že ťa budú kentauri uctievať a chovať sa k tebe, tak ako ku mne,” prekvapí ma.

“Čože?! Ty si vodca?” spýtam sa.

“Áno. Poď. Teraz ti ukážem svoju dedinu a tiež dostaneš nové šaty, ktoré som ti nechal urobiť. Vždy som veril, že ťa raz nájdem,” drží ma jednou rukou okolo pasu a vedie ma lesom.

Milo ma prekvapil. Nečakal som, že na mňa čakal. K tomu mi dal urobiť šaty. Opriem si hlavu o jeho rameno. Konečne som opäť raz šťastný.

“Korál. Všimol som si, že na bokoch a chrbte máš modriny a malé jazvy. Kto ti to urobil?” ozve sa cestou ustarane.

“To nič. Už mi ten kto to urobil nikdy neublíži,” pousmejem sa.

Ďalej ideme v tichu. Prídeme do jeho dedinky a hneď sa všetci na nás otočia. Držím sa radšej tesne pri ňom.

“Pane! Kde ste boli? Kto je ten kentaur vedľa vás?” počujem otázky zo všetkých strán.

“Pokoj. Som späť nie? Toto je môj druh, Korál. Je to čarodejník Harry Potter, ktorý sa dokáže meniť na Kentaura, ale hovorte mu Korál,” predstaví ma a ja sčervenám.

“Teší ma,” usmejem sa.

“Je roztomilý,” usmeje sa na mňa jeden.

Pritisnem sa viac k Zafírovi a ten ma jemne stisne na znamenie, že je pri mne.

“A zadaný. Rovnako ako ty,” dostane pohlavok od nejakého bieleho Kentaura.

Podľa všetkého jeho Uke-samec. Usmeje sa na mňa a ja mu úsmev oplatím.

“Rad ťa konečne stretávam. Som Kosmo. Zafír ti u nás odložil šaty. Ak Zafír dovolí, tak ťa odvediem a prichystám ťa,” podá mi ten biely ruku.

“Teší ma. Som Korál,” prijmem ruku.

Pozriem sa na Zafíra.

“Choď s Kosmom. Keď ťa pripraví, tak ťa dovedie ku mne. Odvediem ťa späť do školy a vždy keď sa zmeníš, tak tie šaty budeš mať na sebe. To dokazuje tvoju hodnosť,” pobozká ma Zafír a odíde do stredu dediny.

Ja idem s Kosmom. Zavedie ma do malého domčeka. Je to tu pekné. A veľmi útulné.

“Je to tu pekné,” pousmejem sa.

“Ďakujem. Zariaďoval som to tu sám. Poď. Ideme ťa obliecť,” ťahá ma do jednej izby.

Z veľkej skrine vytiahne krásne šaty, ak sa to tak dá nazvať. Sú smaragdové s krátkym rukávom. Idú cez celú hornú polovicu tela a prekrývajú konskú časť ako sukňa. V skrini uvidím ešte jedny rovnaké šaty ale s dlhým rukávom a dvoje červené a čierne k tomu.

“Tie všetky sú tvoje. Ale k očiam sa ti aj tak najviac hodia práve smaragdy a diamanty,” usmeje sa.

Kosmo sa pustí do práce s je veľmi starostlivý. Vyčistí mi srsť, umyje mi vlasy a vyleští mi kopytá. Pomôže mi obliecť tie šaty a na hlavu mi dá korunku v tvare dvoch hadov z bieleho zlata, ktoré v ústach držia smaragd z dvoch strán. Pozriem sa do zrkadla a usmejem sa. Vyzerám úplne inak. Vlasy mi nechal rozpustené, len mi ich učesal.

“Zafír ti teraz bude chcieť dať medailón z bieleho zlata. Má uprostred kameň, ktorý mení farbu podľa toho čo máš oblečené, alebo podľa oči. Je trochu iný ako má Zafír, ale tento ukazuje, že patríš jemu s taktiež si náš vodca. Zároveň, ak ho príjmeš, tak potvrdíš, že sa stáva tvojím manželom. Je to niečo ako zásnubný prsteň. Nikdy ho nemôžeš dať dole. Vlastne môžeš, ale nedávaj ho dole. Je to tradícia,” oznámi mi Kosmo a usmeje sa na mňa.

Chce ma požiadať o ruku? Tak už aspoň viem, prečo sa Kosmo o mňa tak staral. Ach Zafír. Stále ťa milujem rovnako. Ani čas našu lásku nezničil. Usmejem sa do zrkadla.

“Tak poďme,” usmejem sa mierne na Kosma.

Prikývne a vedie ma z domu až do stredu dediny. Tam už čaká Zafír. Okolo sú vo veľkom kruhu postavený všetci kentauri. Opatrne prejdem až k Zafírovi, ktorý zo mňa nemôže spustiť oči. V podstate sú na tom rovnako všetci kentauri. Prídem až k Zafírovi a pozriem sa mu do očí.

“Si prekrásny. Je vidieť, že si panenský kentaur,” pohladí ma po tvári.

Ja opäť sčervenám až mám pocit, že by sa mi tie rubínové šaty hodili viac. Jeden svetlo hnedý kentaur mu podá otvorenú krabičku s krásnym medailónom. Páni. Zafír si vezme medailón do ruky a pozrie sa na mňa. Ten kentaur ustúpi na svoje miesto.

“Korál, nazývaný Harry Potter, chcem sa ťa spýtať, či by si sa stal mojím manželom a prijal polovicu mojich povinností, dedičstva, mágie a duše a zároveň mi daruješ polovicu tých svojich,” pozrie sa mi do očí.

“Prijímam to s čistej lásky k tebe,” zavriem oči a mierne skloním hlavu.

Zacítim, že mi cez hlavu na krk dáva ten medailón. Opatrne mi upraví vlasy, aby ma neťahali pod retiazkou a zdvihne mi hlavu, aby ma mohol pobozkať. Som tak šťastný.