I. Prekliatie

I.

Harry

                     Už od detstva mi moji rodičia rozprávali príbeh, ako sa zo mňa stalo to, čím som….. Drak….. Keď som sa premenil prvýkrát, tak ich skoro trafil šľak, pretože ma nemohli nájsť. Vždy keď sa premením, tak odletím preč, na horu Prekliatých. O polnoci sa zmením a za súmraku sa vrátim späť. Prvýkrát ma domov doniesol nejaký muž a vysvetlil rodičom, čo majú so mnou robiť a kam pre mňa chodiť. Od šiestich sa domov vraciam sám. Moji rodičia ma nikdy nevideli ako draka. A bol by som rád, keby to tak zostalo. Nechcem, aby vedeli, čo za draka som. Najlepšie je, že na draka sa z Bradavic nemením sam, ale nikto o tom nemôže mimo hory hovoriť. To je súčasť Prekliatia. Nikto nás nemôže prezradiť a preto o nás nikto nevie. Každý drak môže prezradiť len sám seba. Nikoho iného. Za čo som rád. Ale vďaka tomu som našiel najlepšieho priateľa, Draca Malfoya. Priatelíme sa už od detstva, aj teraz na škole, skončil som v Slizoline a zároveň sa priatelíme s niekoľkými Chrabromilčanmi. Sú v pohode. Moja najobľúbenejšie hodiny sú obrana a elixíri. Obranu nás učí môj krstný otec Sírius Black spolu s Rémusom Lupinom a elixíri Dracov krstný otec, Severus Snape. Mám ich rád a aj keď sa Severus zdá byť neprístupný, tak v súkromí je vážne fajn. Prekvapivo už rok chodí s Remom a Sirim, bohužiaľ im ešte stále nepovedal pravdu kým je a prečo od nich v noci pred polnocou odchádza. Áno. Aj Sev patrí medzi nás drakov. Nikto o tom nevie. Okrem našich rodičov.

“Harry, vnímaš nás?” spýta sa Draco.

Trhnem sebou a pozriem sa na Hermionu, Nevila, Rona, Draca a Blaisa, s ktorými robím domáce úlohy v knižnici. Síce sa začínajú prázdniny, ale domáce robíme skôr, aby sme toho nemali veľa.

“Áno?” usmejem sa.

“Bol tu Síriusov patrón. Máš za nimi prísť,” pousmeje sa Ron.

“Vďaka,” pousmejem sa a odídem z knižnice.

Cestou premýšľam, čo by po mne tak chceli. Moc často ma k sebe nevolajú, pokiaľ sa niečo nedeje.

“Sírius, Rémus?” zakričím keď vojdem do ich kabinetu.

“Ach Harry! Radi ťa vidíme,” objíme ma Siri.

“Čo sa stalo?” spýtam sa.

“Poď si sadnúť,” pousmeje sa Rem.

Sírius mi naleje čaj. Zamračím sa. Toto sa mi nepáči.

“Harry, chceli sme sa ťa spýtať, či nevieš, čo sa deje so Sevom. Nespomínal ti Draco nič?” spýta sa starostlivo Rem.

“Nie, prečo?” pozriem sa naňho.

“Každú noc pred polnocou odíde. Zo začiatku sme si mysleli, že má vážne dosť práce a podobne, ale v poslednom čase sme ho sledovali a vždy odíde z hradu a stretáva sa z nejakými postavami v čiernych plášťoch. Potom sa odmiestnia bohvie kam a máme strach, či sa do niečoho opäť nenamočil,” povzdychne si Sírius.

Obleje ma studený pot. Severusovi asi došli výhovorky.

“Navyše je to zvláštne, pretože odkedy je Charlie doma, tak aj jeho bratia sa sťažujú, že v noci niekam mizne. Najhoršie je, že podľa Brumbála v noci z hradu odchádza oveľa viac žiakov. Nevieš o tom niečo?” spýta sa Rem.

“Nie. O ničom neviem,” pokrútim vážne hlavou.

Prosím ak ty tam hore vážne existuješ, ZACHRÁŇ MA!!!

“Harry….”

“Sírius?!” preruší Rema hlas mojej matky z krbu.

VĎAKA!!! Vydýchnem si.

“Áno, Lil?” usmeje sa Siri.

“Smieme s Jamesom prejsť? Radi by sme vás videli,” pousmeje sa.

Nenápadne sa vytratím z ich komnat, tak aby si ma nikto nevšimol. Našťastie sa mi to podarí. Vydýchnem si a rozbehnem sa do žalárov za Severusom. Cestou stretnem moju malú partu priateľov.

“Harry, tak rád ťa opäť vidím. Chcel som sa spýtať, keďže končí náš šiesty rok tu, či neurobíme nejakú párty na rozlúčku,” chytí ma okolo ramien Blais.

Je prekliatie, že som najmenší z nášho ročníka??!!

“Iste… dobrý nápad, potom sa o tom porozprávame, ale teraz musím bežať,” pousmejem sa nervózne.

Chytím Nevilla s Dracom a bežím ďalej za cieľom svojej cesty. Ich protesty si nevšímam a ani zbytočné otázky. Aj tak sa všetko dozvedia.

“Tvoj kmotor má problém!” poviem len smerom k Dracovi a ťahám ich ďalej.

Pred Severusovými komnatami sa zastavím a zaklopem. Otvorí mi pomerne naštvaný. Keď nás uvidí, tak len odstúpi a pustí nás dnu.

“Tak čo je tak vážne, že to nemohlo počkať aspoň do rána? Čoskoro máte večierku,” spýta sa, keď sa posadíme na gauč.

“Harry povedal len toľko, že máš problém,” odpije si Draco z čaju.

Kde ho sakra vzal?!

“Ale prečo som tu ja?” zamračí sa Nevill.

“Vlastne netuším prečo som ťa schmatol. Asi reflex,” pozriem sa naňho nevinne.

Odfrkne si, ale nijak to nekomentuje.

“Tak ešte raz. Čo bolo tak dôležité, že by to nepočkalo do zajtra?” upozorní na svoju prítomnosť Severus.

“Dnes si ma k sebe zavolali Sírius a Rémus….” povzdychnem si.

“Vtedy keď si musel odísť z knižnice, že?” spýta sa Draco.

“Áno….. Severus, oni majú podozrenie,” pozriem sa naňho.

“Čo tým myslíš?” spýta sa zamračene.

“Každú noc od nich odídeš. Najprv to brali, že máš veľa práce, ale nedávno ťa sledovali a videli ťa, ako sa s niekym stretávaš za pozemkami. Samozrejme našťastie nevedia, že v skutočnosti sme my tí, s ktorými sa stretávaš. Majú strach, že si sa do niečoho zase namočil. Našťastie som nemusel odpovedať, pretože nás prerušili moji rodičia. To bolo jediné šťastie…..” povzdychnem si.

“Ale nie. Sev, čo budeš robiť? Ak im nepovieš pravdu, tak o nich prídeš. Na druhú stranu, ak im to povieš, tak tiež o nich môžeš prísť. Toto je zamotané koleso,” oprie sa Draco o opierku.

“No….. Zatiaľ im nič nepoviem. Posledných pár dní, čo ste ma nevideli som sa snažil ovládnuť draka. Dnes v noci sa mi to podarilo. Teraz sa môžem premienať ako chcem a iba raz do mesiaca sa mu musím poddať drakovi. Najlepší bude Spln. Sírius je s Remom a keďže nie som animág, tak mám voľnú noc,” povzdychne si Sev.

“Zvládol si to?” spýta sa prekvapene Draco.

My sme stále trochu šokovaní. Iba mocný alebo starý draci dokážu rozprávať ľudskou rečou v dračej podobe, ale len ojedinelý prípad sa môže meniť kedy len chce. Zvládne to každý drak s pevnou vôľou, ale chce to veľa trpezlivosti. Meničom sa môže stať hocijaký, starý či mladý, drak. No zatiaľ malo pevnú vôľu len desať, so Sevom jedenásť, drakov. Potom sú tu draci, ktorí sa už nedokážu premeniť späť. Iba na Nový rok máme voľbu premeny. Ak sa premeníme prvého januára, tak drakom zostaneme už navždy.

“Áno. Našťastie,” prikývne.

“Dobre…. Ešte je tu ale niečo…… Brumbál vie, že v noci z hradu odchádzajú študenti. Nič iné, ale asi nevie. Dnes v noci musíme ísť cez tajný vchod jednookej čarodejnice,” pozriem sa na Draca s Nevillom.

Iba prikývnu.

“Máme jediné šťastie, že sme v Bradaviciach jediný draci. To by bol poriadný chaos,” zasmeje sa Draco.

“Inak, nechceš už rodičom povedať pravdu, Draco?” spýta sa Severus.

“Nie. Ešte nie. Mám strach ako by to prijal otec,” povzdychne si.

“Lucius prijal to, že si drak. Toto ho už nemôže zlomiť,” odfrkne si Sev.

“Severus má pravdu. Mal by si im to povedať,” chytí ho za rameno Nevill.

“Oni chcú potomka. A ja určite nebudem môcť mať deti,” zamračí sa Draco.

“Dračie Prekliatie je záhadné. Možno ti umožní mať deti. Uvedom si, že by si nebol prvý,” pousmejem sa.

“Máš pravdu. Raz im to poviem,” povzdychne si.

Pokrútim hlavou. Kto vie kedy im to povie. Ale je to jeho vec. Ani ja jeho tajomstvo nevyzradím.

“Mali by ste ísť. Je neskoro a vám začína večierka. Navyše ja musím ísť za dvomi Chrabromilčanmi a vy na horu Prekliatých,” upozorní nás Sev.

Rozlúčime sa s ním a odídeme do spoločenky, aby to nebolo podozrivé. Potom sa nenápadne vytratíme.

Sírius

                  “..... Lily, Severus sa stretáva s nejakými postavami v čiernom….” zastavím ju keď sú s Jamesom už na odchode.

“Sírius, ver mu. Viem kam chodí a ver mi, že nerobí nič zlé. Je tam aj Harry a Draco. Do ničoho sa nenamočil. Keď bude chcieť, tak vám všetko povie,” pousmeje sa.

“Ako to myslíš?” zamračím sa.

“Sírius. Nemôžem ti povedať viac než to, že Severus trpí podobne ako Rémus. Až na to, že to neprežíva raz do mesiaca, ale každú noc. Nepýtaj sa ma viac. Nemôžem ti to povedať,” pozrie sa na mňa súcitne a odíde.

“Čo si s ňou riešil?” objíme ma Rem.

“Prečo Severus chodí preč,” opriem sa oňho.

“Sírius……” povzdychne si.

“Povedala mi, že trpí podobne ako ty, ale nie len raz do mesiaca. Každú noc,” odpoviem.

“Čo tým myslela,” zamračí sa.

Než stihnem odpovedať, tak sa otvoria dvere. Dnu vojde Severus.

“Zase si prišiel, len na chvíľu?” spýta sa ho Rémus.

“Nie. Dnes tu plánujem zostať s vami….. Zajtra sa končí školský rok. Čo budete robiť cez leto bez deciek okolo?” sadne si na gauč pred krb.

Sadneme si k nemu a ja sa oňho opriem.

“Snáď čo My plánujeme robiť. Počítame s tebou. A decká okolo mať možno budeme ak príde Harry a Draco s priateľmi,” usmeje sa Rem.

Dlho sme ticho než mi to jednoducho nedá.

“Sev? Čo sa s tebou deje? Prečo každú noc odchádzaš?” spýtam sa ticho.

Rémus si povzdychne a Sev stuhne.

“Už nebudem odchádzať,” povie chladne.

“Prečo sa nechceš stať zveromágom?” zmením tému.

Vidím, že je mu to nepríjemné a nechcem sa hádať. Verím mu a aj Rémus. Ale prečo odchádzal? Keby chodil za inými, tak by to Rem vycítil. Navyše to čo povedala Lily……

“Nemôžem,” pokrúti hlavou.

Povzdychnem si a odídem do izby. Po dlhšej dobe za mnou prídu tí dvaja a ľahnú si pri mňa.

Severus

                      V noci nemôžem spať a tak sledujem svojich dvoch milencov. Mám strach, že neudržím draka. Je to len deň od toho, čo som sa dokázal sám premeniť. Ešte som si nie istý, že či sa nepremením. Našťastie naša premena nebolí, tak by som v najhoršom vyskočil z okna. Ak by ma niekto videl, tak si pomyslí, že ma tie decká dohnali až k sebevražde. Uškrniem sa. Polnoc sa blíži, tak sa nenápadne postavím z postele a idem do obývačky. Sadnem si na gauč pred krb, ktorý sa rozhorí a zložím hlavu do dlaní. Ani si neuvedomím, že už je po polnoci. Zacítim ruku na rameni. Trhnem sebou.

“Prečo si tu? Sev, čo sa deje?” klakne si predo mňa Rem.

Pozriem sa na hodinky. Pol jednej a stále som normálny. Usmejem sa.

“Nič. Poď späť do postele,” postavím sa.

Pousmeje sa a s prikývnutím ide za mnou.