I. Osudová hádka

I.

Harry

                Celé toto leto bolo najlepšie zo všetkých, teda až na tú vojnu pred ním, kde zomrelo veľa mojich známych a našich priateľov. Cez leto sa začalo diať niečo divné. Z nejakého dôvodu ma začal baliť aj Draco a aj Ron! Bol to pre mňa teda šok. Už to vyzeralo, že oni dvaja budú priatelia a teraz sa, dobre že navzájom nezabiju pri dokazovaní mi, že práve on je ten najlepší. Áno mám ich rád a problém je, že ja som sa asi zamiloval do oboch. Práve sa chystáme ísť na nádražie. Sme na Malfoy Manor a s Ronom čakáme na Draca. Potom sa odmiestnime k vlaku. Pozriem sa na Rona. Ten sa na mňa občas pozrie a žmurkne. Sčervenám. Toto sa mi snáď zdá. Bol to môj prvý priateľ a teraz to vyzerá tak, že ak Merlin dá, tak to bude aj môj frajer. Panebože to znie divne.

“Môžeme?” príde k nám Draco.

Prikývnem. Lucius Malfoy ide s nami. A aj Remus. Severus Snape sa stal riaditeľom Bradavic a po vojne sa konečne dal dohromady s Remom, takže Rem bude vyučovať opäť Obranu a Lucius vzal hodiny elixírov. Tiež majú byť ako stráž vo vlaku. Povzdychnem si a sadnem si do kupé vedľa učiteľského. Remus nechcel, aby som šiel niekam ďaleko. Hlavne po tom, čo som porazil Voldemorta a som ešte populárnejší než pred tým.

“Si v poriadku?” spýta sa Draco, ktorý zabral miesto vedľa mňa, začo ho samozrejme Ron neprestal prepalovať pohľadom.

“Iste. Nič mi nie je,” pousmejem sa.

“Nepotrebuješ niečo?” pozrie sa na mňa Ron.

“Nie nič,” pousmejem sa nad ich snahou.

Snáď sa nezabiju. Chcem mať aspoň jeden rok v Bradaviciach normálny.

                   Zaraďovanie nových študentov prejde rýchlo. Dosť sa ich dostalo do Slizolinu. Pozriem sa na Rona. S úsmevom pokrútim hlavou. Celý večer sa s uškrnom pozerá na Draca, ktorý ho naoplátku prepaluje žiarlivým pohľadom. Oni sa snáď nikdy nezačnú chovať ako dospelí. Po večery ideme do svojich klubovní. To zase vyvrcholí tým, že sa Draco s Ronom na chodbe začnú hádať a metať po sebe kliatbu za kliatbou.

“Harry s tebou nikdy nebude!” skríkne naštvane Ron.

“Ale kto povedal? Ty?! Nenechaj sa vysmiať. Každý vie, že som preňho vhodnejšia partia ako ty!” zasmeje sa Draco.

“Ani náhodou fredka!!” zakričí Ron a hodí po Dracovi ďalšiu kliatbu.

Draco mu to hneď oplatí.

“Už máš dosť Lasica?” spýta sa s uškrnom Draco keď jeho kliatba odhodí Rona.

“Ani náhodou!” postaví sa Ron.

Zdesene to sledujem, ale už viac nemôžem.

“Dosť!” skríknem a postavím sa medzi nich.

“Čo sa to tu deje?!” započujeme hlas Riaditeľa, s ktorým prichádzajú aj ostatní profesori.

Ale nie. Toto vážne nepotrebovali vedieť. Už je dosť, že to tu počúvala celá škola. Nebránim sa jemnému červenaniu.

“To nič. Je to len medzi nami,” odpovie Draco.

“Vy traja, hneď do riaditeľne!” zavrčí Snape.

Ale nie. Musím niečo urobiť.

“Pán riaditeľ, my si to vážne vyriešime medzi sebou,” snažím sa to zakecať.

“Harry za nič nemôže. To všetko Malfoy,” ozve sa Ron.

“Weasly! Prestaň ma už konečne srať!” skríkne Draco.

Ron sa naňho pozrie a o chvíľu už na Draca zase letí kliatba. Ten sa jej vyhne a pošle na Rona svoju kliatbu, ktorý ju odrazí a letí na mňa. Ja sa jej bohužiaľ nestihnem vyhnúť, tak sa s bolesťou zveziem k zemi. Bolesť je tak silná, že hneď odpadnem.

Draco

               Vystrašene sa pozerám ako moja kliatba, ktorú ten idiot odrazil, zrazila Harryho. MÔJHO Harryho!!!!! Naštvane sa pozriem na Rona a rozbehnem sa k Harrymu, pri ktorého si kľaknem.

“Si spokojný?!” zavrčím naňho.

“H-Harry,” zašepká zdesene a rozbehne sa k nám.

“Toto som nechcel,” pozrie sa na mňa so smútkom v očiach.

“Uhnite! Nie je tu nič k videniu. Všetci do svojich izieb,” profesori začnú rozháňať žiakov.

“Vezmeme ho na ošetrovňu,” poviem a vezmem ho na ruky.

Ešteže je taký drobný. Je o hlavu nižší než ja alebo Ron. Pozriem sa naňho. Až teraz mi dôjde, ako hlúpo sme sa chovali. Ale Harryho mu nedám. Na ošetrovni položím Harryho na posteľ. Hneď je pri ňom madam Pomfreyová.

“Čo sa stalo?” spýta sa hneď.

“Zasiahla ho kostidrtiaca kliatba,” zašeptám a pohladím ho po vlasoch.

Madam Pomfreyová začne hneď nadávať a vyháňať nás z ošetrovne. Posadíme sa na chodbu, kde o chvíľu príde Brumbál, Severus, otec a aj Lupin.

“Tak čo ste tam robili?” spýta sa otec naštvane.

“Nič,” odpoviem.

“To by vyzeralo inak. O čo ste sa tam hádali? Myslel som si, že ste priatelia,” zamračí sa Brumbál.

Nezvyčajný pohľad.

“Hádali sme sa o Harryho,” zašeptám.

“Cože?” povyťiahne obočie Severus.

“Harry s tebou nikdy nebude!” zavrčí na mňa Ron.

“Je môj! To ty naňho nemáš právo!” pozriem sa mu naštvane do očí a už siaham po prútiku.

“Tak dosť!” zadrží nás otcov rozzúrený hlas.

“Spýtali ste sa vôbec Harryho, či stojí on o vás?” spýta sa Lupin.

Zarazím sa.

“Nie,” povieme naraz.

“Uvedomujete si vôbec, že si ho obaja privlastňujete ako nejakú vec a on možno o vás ani nestojí? Spýtali ste sa ho vôbec či má záujem o chalanov alebo dievčatá? Zaujímali ste sa vôbec o jeho pocity a nie len o seba? Chcete mi tu tvrdiť, že ho milujete a ani sa ho na nič nespýtate? Rozhodli ste za neho niečo, čo možno nikdy nechcel. Celý jeho život bol riadený. Buď to bol Voldemort, jeho príbuzní, ktorý ho týrali, alebo náš milovaný bývali riaditeľ a teraz mu chcete riadiť život aj vy dvaja? Dajte mu aspoň chvíľu čas. Dajte mu možnosť sa rozhodnúť koho z vás chce, či vás che a či vôbec chce chlapca a nie dievča!” skríkne naštvane Lupin a nepúšťa z nás oči, ktoré mu zlato žiaria.

Ťažko prehltnem. Nikdy som ho takéhoto nevidel. A rozzúriť vlkolaka nie je dobrý nápad. Mám z neho väčší strach ako z otca. Ale v jednom má pravdu. Vôbec sme sa Harryho nespýtali. Len sme ho brali ako samozrejmosť. Skloním hlavu.

“Teda Remus, ešte som ťa takého to nevidel,” povie uznalo Severus.

“Zaujímavé, že si dokázal Draca spacifikovať tak rýchlo. Mne sa to ešte nestalo,” uškrnie sa otec.

“Ospravedlňujeme sa,” povie Ron.

“Áno. Keď sa preberie, tak sa ho spýtame,” prikývnem.

“Ospravedlnenie patrí Harrymu. Nie nám. Nám ste nič nespravili. To jemu ste chceli riadiť život, to na neho ste poslali tú bolestivú kliatbu,” povie vyčítavo Brumbál.

“Školský rok ešte len začal a ja už každému z vás odoberám sto bodov. Toto, čo ste spravili je neospravedlnitelné,” pokrúti hlavou Severus.

Má pravdu. Pokazili sme to. A sklamal som svojich blízkych. Onedlho nás Pomfreyová pustí na ošetrovňu za ním. S Ronom si sadneme na jednu jeho stranu, zatiaľ čo Remus ide z jeho druhej strany. Zdá sa mi to, alebo je nejaký bledý?

Remus

                   Pozerám sa na Harryho. Je príliš bledý. Akoby sa strácal. Práve k nám príde Poppy s ustaraným výrazom, tak sa ňu pozrieme.

“S pánom Potterom to nevyzerá dobre. Kliatba, ktorá ho zasiahla musela byť narušená. Pán Potter nemal len dolámané kosti, ktoré som mu už spravila,” povzdychne si.

“Čo mu teda je? Čo sa to deje?” vystrašene sa na ňu pozeráme.

A to školský rok len začal. Myslel som si, že to bude v poriadku. A teraz toto.

“Pán Potter je zakliatý. Bohužiaľ kliatba, ktorá ho zasiahla sa zmiešala s kliatbou, ktorá ju pred tým odrazila, takže tu nepomôžem. Sami môžete vidieť, že kliatba sa rozširuje. Zanedlho sa zmení na dym a môže skončiť hocikde. Netuším kde a ani kedy skončí, ale budete ho musieť nájsť a odkľiať. Inak to nevidím. Toto sa stalo už veľa krát. Väčšinou sa zakliatý, nenašli, alebo sa ich nepodarilo vyslobodiť. Je veľa kúzelníkov, ktorý ešte stále žijú život zakliatých. Vždy sú počuť na určitom mieste, ale nikto netuší kde sú. Oni to povedať nesmú. Na to musíte prísť sami. Najhoršie je, že to veľmi často iný kúzelníci prirovnávajú oblúku na Ministerstve. Každý kto tam raz vkročí alebo spadne, už sa nikdy nevráti….” vzlykne Poppy.

My na ňu valíme oči. To nie.

“Harry,” započujem ticho Rona s Dracom.

Ron

                    To nie. Čo sme to spravili. To nemôže byť pravda. Harry. Môj milovaný Harry. Nemôžem stratiť ešte aj teba. Prosím nech si v poriadku. Pozriem sa na Draca.

“Možno by sme mali prestať. To kvôli nám to Harry možno neprežije,” poviem ticho.

“Súhlasím. Teraz ho nebude mať ani jeden z nás. Prečo sa to muselo stať?” zloží si hlavu do dlaní.

Posadím sa k nemu bližšie a pohladím ho po chrbte. Pozrie sa na mňa.

“Priatelia?” natiahnem ruku.

“Priatelia,” potvrdí so smutným úsmevom.

“Museli ste prísť o to, čo ste obaja chceli, aby ste sa dokázali uzmieriť? Nemohli ste to hneď začať riešiť aj s Harrym? Nič z tohto by sa nemuselo stať,” pozrie sa na nás vyčítavo madam Pomfreyová a s plačom odíde do svojej kancelárie.

Skloníme hlavu. Toto sme vážne nechceli. Pozriem sa na Harryho. Pomaly sa nám stráca pred očami. Už je takmer priesvitný. Remus sa zloží do Snapeovho náručia.

“Stratil som všetkých. Nemôžem stratiť ešte aj Harryho,” započujem vzlyky.

“Pomôžeme mu. Je to predsa Potter. Dostal sa z väčších problémov. Musí sa dostať aj z tohto,” pohladí ho po chrbte Snape.

Dostaneme ho naspäť. Aj keby to malo trvať roky. “Dá sa to prirovnať životu za oblúkom na Ministerstve.”Toto nie. Harry sa z toho musí dostať. Nemôže skončiť ako Sírius. Nemôže byť mŕtvy. Sedím tam s Dracom ešte asi hodinu. Sedíme tam spolu aj potom, čo Profesori odídu, aj keď Remusa odtiaľto musel dostať Snape. Zacítim ako ma Draco chytí za ruku.

“Musíme mu pomôcť,” pozrie sa mi do oči.

“Pomôžeme,” stisknem mu ruku.

Na Harryho sa otočím akurát, keď sa rozplynie a úplne zmizne.

“Pomôžte mi. Nezabudnite na mňa…..”

Započujeme hlas všade okolo seba. Harry. Nikdy na teba nezabudneme a pomôžeme ti nech si kdekoľvek.