I. Fotoalbum

I.

Harry

             Celé leto sa nudím. Už druhé leto trávim v Síriusovom dome na Grimmauldovom námestí 12. Blíži sa koniec tohto leta a ako každé leto sem prišli Weasleyovci. Som za to vďačný. Ron mi už veľmi chýbal. On je tu jediný kto pri mne stojí. Brumbál mi už lezie na nervy. Odkedy som odmietol členstvo v Ráde, tak je na mňa naštvaný. Ron síce nechápal prečo som tak urobil, ale držal pri mne. Čím ma fakt prekvapil. Keď som sa ho na to spýtal, tak mi povedal, že nech urobím čokoľvek, tak vždy bude pri mne. Som mu za to vďačný.

“Harry?” z premýšľania ma vytrhne Ronov hlas.

Práve ležíme u nás v izbe.

“Čo?” spýtam sa.

“Nechceš niečo robiť? Dosť sa nudím,” skočí ku mne na posteľ.

Trochu sčervenám. Predsa len viem akú má orientáciu a ja sa v sebe ešte stále neviem vyznať.

“Čo by si chcel robiť?” spýtam sa opatrne a sadnem si.

“Hm….čo tak, keby sme sa naučili bozkávať,” usmeje sa nevinne.

Vytreštím naňho oči. Dych sa mi zadrhne v hrdle.

“Haha…..pokoj. Viem, že na toto ťa neprehovorím. Navyše vieš, že idem po Malfoyovi. Ale ten tvoj výraz za to stál. Nechceš ísť pátrať po dome?” smeje sa a o chvíľu sa ma vážne spýta.

Stále má však na perách jemný úsmev. Vydýchnem si.

“Tak hej,” usmejem sa a vstaneme.

Potichu sa zakrádame po chodbe. Práve prebieha porada Rádu a Hermiona s Ginny sú na nej rovnako ako ostatní v dome. Mám pocit, že mi dvaja sme jediný, ktorý tam nie sú. Zastavím sa pred jednými dverami.

“Harry, tam by sme nemali chodiť. Otec spomínal, že je to izba Regulusa Blacka,” pošepká Ron.

“Síriusovho brata?” pozriem sa naňho.

Prikývne.

“O dôvod viac sa tam pozrieť,” uškrniem sa a otvorím dvere.

“Harry,” zašepká zdesene Ron.

Je to úplne normálna izba. Neviem, prečo z toho každý robí vedu.

“Harry, nemali by sme tu byť,” povie vystrašene.

“Ach. Prestať. Už si ako Hermiona” pretočím oči.

“To teda nie som!” naštve sa a príde za mnou do izby.

Usmejem sa. Rozhliadnem sa po izbe a môj pohľad zachytí knihovnička. No vyzerá to na samé temné knihy. Povzdychnem si a otočím sa, že odídem. Keď však idem okolo stolu, tak on zakopnem a všetky zásuvky sa vysypú. Sakra! Také šťastie mám snáď len ja.

“Sakra, Harry!” skríkne ticho Ron a príde mi pomôcť.

Všetko rýchlo upraceme. Čo ma však zaujme je fotoalbum, fľaštička s modrou tekutinou, v ktorej spoznám elixír, ale neviem aký a náhrdelník s príveskom strieborného hada s čiernymi odtieňmi a smaragdovými očami. Je prekrásny.

“Harry. Mali by sme vypadnúť,” zašepká Ron.

Prikývnem, ale tieto tri veci si vezmem so sebou. Ron sa na mňa len zamračene pozrie, ale nič nepovie. Zavrieme sa v izbe, fľaštičku schovám do svojho kufra a náhrdelník si pripnem na krk. Schovám ho pod tričko.

“Harry, nemal si to brať,” povzdychne si Ron.

Odkedy je tak chytrý? Zamračím sa. Ľahnem si na brucho a otvorím album. Ron si s povzdychom ľahne vedľa mňa. V albumu sú všetci Blackovci. Najčastejšie sa tam však vyskytujú fotky Síriusa s Regulusom. Sú tak zlatý.

“Nechápem ako sa mohli tak nenávidieť, keď tu je zrejmé, že sa majú radi,” usmejem sa nežne.

“Tiež mi to nejde do hlavy. Navyše Regulus je pekný,” usmeje sa Ron.

Pozriem sa na fotku, na ktorú ukazuje. Je na nej Regulus asi v našom veku na pozemkoch školy ako sa opiera o strom. Usmejem sa. Má pravdu. Vysoký, štíhli, vyšportovaná postava, čierne vlasy po ramena a žiarivé tmavo-modré až búrkové oči. A ten jeho úsmev…. Ach bože. Je vážne pekný. Zahryznem si do pery.

“Harry, pozri!” ozve sa prekvapene Ron.

Pozriem sa na fotku, na ktorú ukazuje. Prekvapene Vytreštím oči.

“To nie je možné,” zalapám po dychu.

Na fotke sú Severus s Regulusom a Malfoyom, ale čo ma šokuje je, že na tej fotke sú aj Sírius, Remus a James a aj…… ja? A smejeme sa. Navyše mám na sebe Slizolinský odznak. Zoberiem fotku do ruky. Na zadnej strane je niečo napísané. Nahlas to prečítam.

“Pätnásť ročný Regulus Black, šestnásť ročný Severus Snape, Sírius Black, Remus Lupin a James Potter, sedemnásť ročný Lucius Malfoy a pätnásť ročný Lord Harry Chrabromil (neznámy chalan z neznáma, ktorý si každého chytil za srdce a to moje mi vzal) naveky najlepší priatelia - Záškodníci.”

“To nie je možné. Čo to má znamenať?” pozriem sa na stále vyjaveného Rona.

“To netuším. Mali by sme sa spýtať účastníkov,” ukáže na fotku v mojej ruke.

Prikývnem. Potom ideme ďalej a narazíme na ďalšie fotky. Teraz z úplne iného pohľadu. Sú na nich po dve osoby. Fotky sú štyri a na každej je niečo napísané. Vytiahnem ich a začnem čítať. Prvú chytím fotku so Síriusom a Severusom. Usmievajú sa na nej a keby som ich lepšie nepoznal, povedal by som, že sú zamilovaný.

“Severus Snape a Sírius Black. Šiesty rok v Bradaviciach. Navždy náš tvrdohlavý pár,” stálo tam.

Ďalšiu zoberiem z mojimi rodičmi. Usmejem sa.

“Lily Evansová a James Potter. Šiesty rok v Bradaviciach. Jediný hetero pár,” stála tam poznámka.

Ako ďalšia fotka ide na radu tá s Remusom a Luciusom. Tiež tam vyzerajú šťastne. To je prvýkrát čo vidím Malfoya, žeby porušil svoju masku. Rovnako ako ostatné páry sedia pod tým stromom. Lucius opretý chrbtom o strom a Remus sa opiera o jeho hruď medzi jeho nohami. Lucius mu dáva bozk na líce. Otočím ju.

“Lucius Malfoy a Remus Lupin. Siedmy a šiesty rok v Bradaviciach. Náš najdivnejší pár. (nikdy som si nemyslel, že bude Lucius chodiť s vlkolakom, ale je to pochopiteľné. Tí dvaja sú pre seba ako stvorený a veľmi zlatý).”

S Ronom sa zasmejeme. Ako posledná ide na radu fotka s Regulusom a tým Harrym. Je možné, že by ma rodičia pomenovali po ňom? Zameriam sa na fotku. Sčervenám. Táto je z nich asi najlepšie vyfotená. Je zachytená z boku. Regulus sedí opretý o strom a ten Harry na ňom obkročmo sedí. Ruky má okolo Regovho krku a ten má ruky na Harryho bokoch. Vášnivo sa bozkávajú a okolia si nevšímajú. Otočím ju.

“Ja a moja jediná láska. Piaty ročník v Bradaviciach. Nikdy by som neprežil, keby sa môjmu miláčikovi niečo stalo. Milujem ťa a vždy budem Harry.”

“Oni sa fakt milovali. Všetci,” zašepká Ron.

“Poďme,” postavím sa.

Z albumu vytiahnem ešte tú fotku Regulusa a schovám si ju pod vankúš. Zvyšok schovám do kufra. Fotku, na ktorej sú štyria Slizolinčania a traja Chrabromilčania si schovám do vrecka spolu s ostatnými a s Ronom ideme dole. Akurát skončila schôdza. To nám vyhovuje. Pozriem sa na Rona a ten prikývne. V kuchyni, alebo skôr v jedálni, zostane už len Sírius s Remusom a Snapeom. Ostatní buď odišli alebo sa rozpŕchli po dome. Zavriem dvere a oči troch mužov sa na nás pozrú.

“Potter a Weasley. Čo tu chcete?” to by nebol Snape, aby si nerypol.

Pretočím oči.

“Vysvetlenie,” povie Ron.

“Čoho?” spýta sa zamračene Sírius.

“Tohto,” hodím na stôl fotku.

Oči troch prítomných sa rozšíria. Snape stojí pri krbe a tak sa teraz vráti naspäť k tým dvom k stolu.

“Kde ste to vzali?” spýta sa Snape.

“A tohto,” povie Ron a priloží tam tie tri fotky.

Môjho otca s mamou sme tam nedali. Predsa len o nich som vedel!!!!

“Odkiaľ to máte?” spýta sa priškrtene Sírius.

“Z fotoalbumu Regulusa,” odpoviem a sadnem si.

“Takže?” spýta sa Ron.

“Vy ste boli v Regulusovej izbe?” zamračí sa Sírius.

“Nezahováraj!” založím si ruky na hrudi.

Pozorne ich sledujem. Prezerajú si fotky. Dokonca aj Snape odhodil svoju masku. Síce nie úplne, ale aspoň trochu.

“Je pravda to, že ste spolu chodili?” spýta sa Ron.

“Áno. Je. Ale potom nás rozdelila vojna a Azkaban,” povie smutne Sírius.

“Nikdy som na teba neprestal myslieť,” pozrie sa naňho Snape.

“Čože?” prekvapene sa pozrie Sírius.

“Vždy som ťa miloval a tie fotky mám ešte stále skryté. Nikdy som na teba a na Záškodníkov neprestal myslieť,” usmeje sa nežne.

Pozriem sa na Rona. Toto je fakt divné. Snape sa chová úplne nesnapeovsky.

“Sev,” usmeje sa šťastne Sírius a za chvíľu visí okolo Snapeovho krku.

Vytreštíme oči. Toto je snáď zlý sen.

“Som za vás rád,” ozve sa Remus.

“Lucius na teba tiež neprestal myslieť,” ozve sa Snape.

“Už je to dávno. Má svoju rodinu,” odpovie ticho.

“Čo sa v minulosti stalo? Nikdy som nevedel o tom, že Záškodníci boli aj Slizolinčania,” pripomeniem sa.

Severus so Síriusom sa posadia a pozrú sa na nás. Snape zabezpečí miestnosť proti odpočúvaniu.

“Takže. Čo by ste chceli počuť?” spýta sa Remus.

“Všetko,” povieme naraz.

“Dobre. Takže v prvom ročníku sme vážne nenávideli Slizolinčanov…..”

“Chceš povedať, že ty a James ste nenávideli Slizolinčanov,” prerušil Síriusa Remus.

“Veď hej stále,” pretočí oči Sírius.

“Takže, nenávideli Slizolinčanov a spriatelili sa so mnou a Pettigrewom. Tak vznikli Záškodníci. Prvé tri roky to išlo v tomto duchu….” začne Rem.

“V tej dobe bol na škole už aj Regulus a skončil v Slizoline. Začal som ho nenávidieť. Vôbec som si v tej dobe neuvedomoval, že on za to nemôže a túži po tom, aby sme sa znovu spriatelili. Ako povedal Rem, tak prvé roky boli na ostrie noža, ale vo štvrtom ročníku sa niečo zmenilo. Rem sa začal tajne stretávať s Luciusom Malfoyom, ako sme sa neskôr dozvedeli, ale nevieme čo tomu predchádzalo, James začal oveľa viac páliť za tvojou matkou, Peter sa od nás začal vzdialovať, už sme mu neverili, tak ako pred tým a ja som začal niečo cítiť k Severusovi,” usmeje sa Sírius.

“Celý rok si sa tým trápil a nič z toho. Aj tak si s ním nakoniec skončil. Sírius sa totiž bál, že ho Severus nebude chcieť. Ja som sa s Luciusom začal stretávať po tom, čo ma omylom zrazil na chodbe. Po čase sa mi priznal, že sa do mňa zamiloval. Mal som strach, že by ma odmietol po tom, čo by zistil, že som vlkolak, tak som sa mu začal trochu strániť. Ani ma nenapadlo, že už to vie. Raz ma zastavil na chodbe a priznal sa mi,” začne zase Rem.

“A tak si s ním začal chodiť. Cez leto po štvrtom roku som bol u Jamesa a dosť som premýšľal. Zisťoval som, že čoraz častejšie myslím na Severusa a že som sa asi zamiloval. Na začiatku piateho ročníka som mu to vo vlaku povedal a čakal som všetko, krik, nadávky, nejakú kliatbu, ale rozhodne nie to, že na mňa skočí a pobozká ma. Bol som tak šťastný, že mi bolo všetko jedno. Aj to keď do kupé prišli Rem s Luciusom, po nich James a onedlho aj Reg. Doteraz si pamätám ich šokované pohľady, keď nás videli. Vtedy som sedel Severusovi na kolenách a bozkávali sme sa. Ostatní stáli vo dverách. Na to, že nie sme sami nás upozornilo až keď si Regulus odkašlal. Dosť som sa zľakol a keby nebolo Severusovej rýchlej reakcie, tak by dom skončil na zemi. Potom sa všetci posadili do kupé a hneď vyšli všetky tajomstvá na povrch,” zaspomína Sírius.

“Vtedy sme sa dozvedeli o Lupinovi a Luciusovi. Taktiež sa Sírius udobril s Regulusom. Vtedy sa Záškodníci rozrástli. Veľmi dobre sme sa bavili, keď sa zrazu dvere otvorili. Sedeli sme v poslednom kupé vo vlaku, tak bolo nepravdepodobné, že by tam niekto prišiel. Do dverí vošiel nejaký neznámy chalan,” ukázal Snape na neznámeho chalana na fotke.

“Pozeral sa na nás ako na duchov. Keď sme sa spýtali kto je, tak odpovedal, že Harry. Potom no….. To je jedno. Nejak sa s nami spriatelil. Nebudeme ti hovoriť všetko. Upevnil naše vzťahy a dal sa do páru s Regulusom. Bohužiaľ na konci piateho ročníka zmizol a nikto nevie kam,” posmutnie Remus.

“Reg ho hľadal celé roky. Miloval ho a on len tak zmizne. Hovorilo sa, že je mŕtvy, ale nikto tomu nechcel veriť, aj keď sme tušili, že je to pravda. Potom sa naše vzťahy zhoršili. Lucius si mal zobrať Narcisu, Regulus sa stále topil v depresii a my sme s tým nemohli čo robiť. Ako roky plynuli Slizolinčania sa pridali k Temnému pánovi. Každý mal na to iný dôvod. Regulus si myslel, že tak nájde svoju lásku. Ani po rokoch na toho neznámeho chalana nezabudol. Jamesovi s Lily sa narodil syn, ty, ktorému dali meno po našom priateľovi, ktorý nás opustil ako prvý. Regulus ho stále hľadal až do jeho smrti,” dopovie Snape.

“Možno, že sú teraz zase spolu a šťastný,” povzdychne si Sírius.

Vyjavene sa na nich pozeráme. Takže celý čas sme žili v klamstve?