I. Čo som?

I.

Pohľad tretej osoby…..

                  ….Nad magickým Anglickom vládla tichá a temná noc. Bola polovica novembra. Avšak nie v každom dome v tejto krajine bola noc až tak pokojná ako sa spočiatku zdalo.

"Tom! Musíme sa rýchlo dostať niekam preč z Anglicka a najlepšie z celej Británie!" objaví sa v obývačke na Riddle Manor Severus Snape, obávaný profesor elixírov na Rokfordskej škole čarodejníckej.

"Severus, čo sa stalo?" vojde do obývačky stále mladý a okuzlujúci upír Tom Riddle.

"Brumbál zvolal poradu Rádu. Tomu starcovi skutočne totálne hrabe! Vraj mal na Harryho umiestnené nejaké sledovacie kúzlo a to mu počas leta v deň Harryho narodenín oznámilo, že sa dostal do dedičstva tvorov. Už sa nečudujem, že sa od začiatku roka správal tak divne. Snaží sa z Harryho urobiť niečo čím nie je a je mu jedno, že ten chlapec trpí. Musíme mu povedať konečne pravdu. Trpel už dosť," prechádza sa Severus pred krbom.

"Priveď Harryho sem. Ak sa dostal do dedičstva, konečne sa môže dozvedieť pravdu. Zavolám Síriusa s Rémusom a Malfoyovcov," zamračí sa Tom a počká kým Severus odíde než zavolá ostatných a začne hľadať nový domov….

Pred tri a pol mesiacom….

Harry

               V deň mojich narodenín opäť pracujem na záhrade. Je celkom príjemný teplý deň, ale ja si ho moc neužívam. Od včerajšku ma nehorázne bolia kĺby. Teším sa keď opäť opustím tento strašný dom. Večer, keď mám všetko hotové a môžem ísť konečne spať, tak nedokážem zaspať. Bolesť sa stále zvyšuje. Pred polnocou zacítim ako sa bolesť stala neúnostnou. Zahryznem do vankúša, aby som nekričal a nikoho nezobudil. O hodinu bolesť prestane a ja konečne zaspím.

                 Ráno sa zobudím a prvé čo mi prejde cez rozum je tá strašná bolesť. Opatrne sa postavím z postele a prejdem k jedinému zrkadlu v izbe. Zamračene nakloním hlavu na stranu. Je mi jasné, čo bolesť znamenala. Dostal som sa do dedičstva tvorov, aj keď neviem ako by to bolo možné. Neviem o krvi tvorov, ktorá by prúdila v mojich žilách. No, nezmenil som sa príliš. Vlasy sa mi predĺžili do polovice chrbta, oči žiaria výraznejšou smaragdovou farbou, zrak sa mi úplne spravil, za čo som vďačný a rysy tváre sa trošku zjemnili, takmer k dievčenským. Viac zmien na sebe nevidím. Aj keď som trošku sklamaný, pretože som dúfal, že sa zbavím svojej malej dievčenskej postavy, ale bohužiaľ mi bohovia opäť robia naprieky. Kto by ma takéhoto chcel? S výškou sotva 160 centimetrov a výzorom ako dievča? Čo som vlastne za tvora? Cítim že sa mi zostrili zuby, zlepšil sluch a mám na niečo chuť, ale netuším na čo. Priznám sa, že zlepšený sluch ma trochu desí. Počujem všetko v dome, ešte aj biť srdcia svojich príbuzných. Pokrútim hlavou a s povzdychom sa rozhodnem to teraz neriešiť. Odídem z izby a ako každé ráno idem do kuchyne pripraviť raňajky.

               Poobede si nájdem konečne chvíľu sám a idem sa prejsť do neďalekého lesa. Jediné miesto kam sa Dudley s tou jeho partiou neodvážia vstúpiť. Ako sa prechádzam, tak si spomeniem na Síria a jeho formu Tichošľapa. Rád by som bol zveromágusom. Usmejem sa, ale úsmev ma rýchlo prejde keď zacítim rovnakú bolesť ako v noci. Spadnem na zem a otvorím oči až keď bolesť prejde. Vydýchnem a chcem sa postaviť, keď si uvedomím, že je niečo veľmi zlé. Šokovane sa pozerám na svoje ruky, teda vlastne bývalé ruky! Namiesto rúk mám kopytá. Keď sa pozriem na zvyšok svojho tela, aspoň na tú časť, na ktorú dovidím, tak zistím, že mám asi konské telo. Po chvíli snaženia sa mi podarí postaviť sa a prejdem lesom k najbližšej rieke. Keď sa pozriem na svoj odraz, potvrdím si, že som čierny žrebec. Moja srsť a hríva sú snáď tmavšie než noc. Oči mám tmavo zelené a hrívu dlhú po kolená. Chvost sa mi vláči až po zemi. Všimnem si, že zuby mám o niečo ostrejšie než normálne kone. Vlastne sa mi moja podoba veľmi páči. Zameriam sa na ovládanie svojho tela a šťastne sa rozbehnem lesom. Nech som už akýkoľvek tvor, veľmi sa mi to páči. Zastavím sa asi dosť hlboko v lese. Stromy sú tu oveľa hustejšie. Rozhodnem sa, že sa vrátim a neďaleko domu sa premením. Rýchlo sa zavriem do svojej izby a totálne ignorujem svojich príbuzných. Rýchlo vytiahnem knihu a magických tvoroch, ktorú mi dal Rémus v treťom ročníku. Začnem v nej listovať a hľadať podobnosti. Avšak nenájdem nič o koňoch. Asi to budem musieť celé prečítať. Povzdychnem si a začnem ešte raz prechádzať zoznamom. Prečítam si tých o ktorých nič neviem a bude.

Vlkolaci, Upíri, Morské víli….Rybí chvost nemám, takže….Elfovia, Nymfi, Škriatkovia, Obri, Kentauri, Akromantule, Anjeli, Démoni…..Veľmi vtipné. Ani sa na nich nepodobám….Meniči, Bludičky, Lesné víli, Víly, Animágovia a Animágusovia……

Počkať! Meniči? Nič o nich neviem. Zamračene si otvorím stránku práve na Meničoch a začnem čítať…..

…. Veľa ľudí si magických tvorov Meničov zamieňa za Animágusov alebo Animágov. Zatiaľ čo títo čarodejníci sa menia na rôzne zvieratá, či už magické alebo nemagické až po tom, čo sa naučia tomuto umeniu, Meniči majú túto schopnosť vrodenú v ich krvi a preto sa pokladajú za magické bytosti. Meniči sa neregistrujú na Ministerstve ako Animágusovia a Animágovia, ale ako magické bytosti. V posledných desaťročiach sa vyskytuje čoraz viac Meničov, ale už vyše tisíc rokov nebol zaznamenaný žiadny Magický Menič. Rovnako ako Animág je Magický Menič veľmi vzácny, ale tiež sa veľa čarodejníkov týchto tvorov snaží zneužívať kvôli ich schopnostiam a veľkej magickej moci, ktorou ovplývajú………..

Fajn to vyzerá veľmi sľubne……

… Do dedičstva sa dostane čarodejník v sedemnástom roku života, alebo aj skôr po absolvovaní tréningu na animágusa a animága……. Najznámejšie a najčastejšie formy Meničov sú: Medveď, Pes, Vlk, Mačka, Tiger, Lev, Kôň, Sob, Jeleň, Líška….. Menej časté formy sú: Bes, Biely Kráľovský Jeleň, Čierna Líška, Kojot, Jašterica, Hmyz, Had…..

Magické formy, ktoré sa v minulosti vyskytovali: Drak, Jednorožec, Pegas, Alicorn, Bazilisk, Griffin, Hyppogriff, Morská Panna, Siréna, Fénix….. Magický Menič môže v podstate získať podobu hocijakého magického tvora……

Takže podľa tohto to vyzerá, že môžem byť menič a pravdepodobne sa mením na koňa. Kiežby som tak vždy neurobil niečo nemožné. Zaujímalo by ma, že keby som sa náhodou chcel premeniť na Jednorožca, či by sa mi to podarilo, zamyslím sa. V knihe si v kapitole Meničov nájdem sekciu kde sa spomína o konských meničoch.

…. Konský meniči sa menia na bežné divoké alebo domácke kone. Môžu byť rôznej rasy, druhu, velikosti, pohlavia…. Tento druh Meničov je extrémne dobrý v krytí nakoľko sa väčšinou menič v ľudskej podobe vôbec nepodobá svojej konskej stránke. Zároveň sú konský meniči jediný druh Meničov, nehovoriac o Jednorožcoch, Pegasoch a Alicornoch, ktorý môže pri premene zmeniť úplne pohlavie. To znamená, že žena menič sa niekedy môže stať žrebom a naopak mužský menič sa môže stať kobylou. Je to však ojedinelý jav…..

Kruci! Mám šťastie že som nezmenil pohlavie, aj keď moja postava v ľudskej podobe sa viac približuje k žene, tak možno preto som stále žrebec. Bohužiaľ o tomto tu nie je príliš informácií…..

…. Meniči aj keď sú muži, dokážu tiež otehotnieť, ale opäť sa jedná o ojedinelý jav. Občas sa stane, ak má menič za rodičov dvoch rôznych magických tvorov, že zdedí stránku od oboch rodičov. Bude plný menič po jednom z rodičov a polovičný tvor po druhom rodičovi, napríklad upír, vlkolak, víla a podobne. Na každého tvora to vplýva rozdielne…..

Myslím, že na dnes tých informácií aj stačí! Zabuchnem knihu a idem spať. Zajtra ma čaká opäť rušný deň a chcem skúsiť, či moja podoba neskrýva magického tvora!

Spojené štáty Americké, Washington D.S., Forks

Pohľad tretej osoby

                V rovnakom čase v akom náš hrdina trpel bolesťami kvôli dedičstvu v inom kúte sveta sa so spánku prebral chalan s čiernymi vlasmi a s myšlienkou na svojho druha. V tej istej chvíli sa len pár kilometrov od neho zrútili dvaja muži v bolestiach na zem a stratili vedomie, napriek absurdite tejto situácie….