Goldov talent a jedná premena

Goldov talent a jedná premena   XII.

Gold

             Preberiem sa o pol šiestej ráno. To som nespal dlho. Vykonám rannú hygienu a učešem si vlasy. To mi vždy zaberie pekne dlho. Navyše musím učesať aj svoj chvost, čo nie je vtipné. Zdola započujem, ako sa o niečom rozprávajú, ale nerozumiem čo hovoria. Prečo musia tak šeptať? No nič. Zleziem dole a otvorím dvere na jedálni.

„Dobre ráno,“ pozdravím a zazívam.

„Ahoj. Prečo ešte nespíš?“ spýta sa Esti.

„Nechce sa mi,“ poviem a prejdem si sadnúť k nemu.

Cestou si ma Wolf stiahne na kolená. Mám ich rád. Zavrtím chvostom a pozriem sa na Estiho. Usmeje sa na mňa a pohladí ma po tvári. Je na mňa hrozne milý a dobrý. Obaja sú. Pozriem sa na Armenziho. Vyzerá dosť unavene, vlastne keď sa tak pozerám, tak všetci sú nejaký unavený.

„To sa hráte na zombie?“ Nakloním hlavu na stranu, zastrihám vlčími ušami a nespúšťam oči s Armiho.

„Nie. Len sme niečo riešili. Nie si hladný?“ zasmejú sa a Armi mi odpovie.

„Celú noc,“ doplním, že vynechal čas, kedy to riešili.

„Áno. Čo si dáš na raňajky?“ spýta sa Wolf.

„Ja si niečo spravím. Vy si choďte ľahnúť. Nepotrebujem, aby ste mi tu všetci skolabovali z nedostatku spánku,“ postavím sa a rozídem sa smerom, kde cítim kuchyňu.

Počujem ako sa všetci zasmiali. Aspoň nejaká úľava v tej dusivej atmosfére.

„Inak, čo ste riešili?“ spýtam sa, keď sa vrátim aj s jogurtom a posadím sa pri Estiho, kde som sedel aj včera.

„Nič zvláštne, len mám na teba otázku. Chcel by si s nami zostať navždy? Môžem ti dať nekonečný život. Všetci mladý vlci tu súhlasili,“ spýta sa ma Armenzi.

„Jasné, ale v čom je háčik?“ spýtam sa.

„Sú dva druhy premeny. Vypitie mojej krvi a pohryznutie. Pohryznúť môžem len Dana, Ricka, Kema, Deirona, Wolfa a Lízu, ale oni majú na výber, či chcú pohryznúť alebo radšej vypiť moju krv. Estelion, Darim a Mark na výber nemajú, oni musia moju krv len vypiť. Toto by platilo aj na teba, ale vyskytlo sa varovanie. Ak IBA vypiješ moju krv, tak na tretí deň ťa niekto znásilni a ty otehotnieš,“ zdesím sa, keď to povie a pritúlim sa k Estelionovi, ktorý ma začne tíšiť.

„Je tu však jedná možnosť ako tomu zabrániť. Je to zdĺhavejší proces ako u ostatných. Estelion, Darim a Mark musia moju krv vypiť niekedy mimo úplnku, zatiaľ čo pohryznúť ich môžem len za úplnku. U teba to musí byť uskutočnené za splnu od polnoci do východu slnka, ktorý je o šiestej hodine ráno. Najprv, presne o polnoci, musíš vypiť čaj, v ktorom je zamiešaná moja krv. O hodinu neskôr ti musíme do žili vpichnúť ďalšiu dávku mojej krvi a o ďalšiu hodinu neskôr ťa budem musieť pohryznúť. Týždeň budeš v umelom spánku, aby si tvoje telo zvyklo na premenu a tiež aby sa zbavilo môjho jedu, ale na druhú stranu predídeme tretiemu dňu, takže sa nič nestane,“ celú dobu čo vypráva, sa naňho pozerám.

Vyzerá to náročne, ale keď ma takto varovali, tak sa pri nich cítim v bezpečí. Aspoň mi neklamali. Myslím, že to prijmem. Skúsim to. Hádam sa to podarí. A keď nie, no tak buď otehotniem alebo zomriem. Hádam ani jedno, ale osudu nič neprikážeš. Sakra! Dobre. Vezmem to. Predsa len už nemám čo stratiť.

„Prijímam. Risknem to. Nakoniec nie nadarmo sa hovorí Risk je Zisk,“ usmejem sa na Armiho a odtrhnem sa od Esteliona.

„Hej. Nie je dnes náhodou škola? To chcete vymeškať hneď druhý deň v novej škole?“ ozve sa pani Davisova, keď sa všetci odoberú do izieb.

Rodičia chalanov zo svorky odišli už pred pol hodinou. Mladý vlci tu však zostali a ako sa zdá tak ani im a ani mojim novým rodičom nevadí, že je dnes škola. Kam mám ísť, ale ja, keď oni idú spať?

„Hádam si nemyslíš, že po celej prebdenej noci niekam pôjdeme. Iba tak do postele. Ospravedlňte nás v škole, že sme chorý,“ ozve sa zo zazívaním Dan a vydá sa aj s Armim k dverám.

„To je dobrý nápad. Aspoň na týždeň, lebo ak budú chalani piť moju krv, tak aspoň týždeň budú dosť malátny. Ale inak v pohode,“ usmeje sa od dverí ešte Armi a aj s Danom sa vyparia ako para nad hrncom.

„Tak poď, zlatíčko,“ pristúpi ku mne Estelion a zdvihne ma na nohy.

„Kam idem?“ spýtam sa.

„My sa potrebujeme vyspať a ty sa tu sám budeš asi nudiť, ale prosím ťa, nechoď preč z tohto domu. Nevieme čo sa ti vonku môže stať. Keby sa čokoľvek delo, tak nás zobuť, ale nikam nechoď. Rád maľuješ?“ nakáže a spýta sa ma Esti.

„Áno, nikam nepôjdem, zobudím vás keby som niečo potreboval a áno maľujem rád,“ usmejem sa a prikývnem.

„Tak tu počkaj,“ povie mi Wolf keď prídeme až k naším izbám.

Zaklope na dvere Armiho izby a po vyzvaní vstúpi do vnútra. Ja s Estelionom čakám pred našimi izbami než sa vráti. Vráti sa za pár minút a postaví sa pri mňa.

„Takže. Dohodol som sa s Armim, že môžeš maľovať po stenách svojej izby, ale nikde inde. Môžeš si to tam vymaľovať ako chceš. Farby nájdeš v týchto dverách,“ povie mi a prejde k malým dverám neďaleko od mojej izby.

Neveriaco na neho valím oči. Môžem maľovať? Rýchlo sa preberiem a poďakujem mu. Potom zalezú s Estim do svojej izby a ja sa zavriem do svojej.

Wolf

                   Keď nám Gold povie, že rád maľuje, tak sa vydám do bratovej izby. Možno bude mať niečo, na čo by mohol maľovať, zatiaľ čo mi budeme spať, aby nerobil neplechy.

„Ahoj, Armi,“ pozdravím ho, keď vojdem k ním do izby.

„Ahoj, Wolf. Čo potrebuješ?“ spýta sa ma a sadne si na posteľ, kde leží Dan vo vlčej podobe.

„Napadlo nás, že sa Gold bude dosť nudiť, keďže je vyspatý a my ten spánok potrebujeme tiež, tak sme rozmýšľali, že rád maľuje, tak či nemáš niečo na čo by si mohol kresliť, než my budeme späť,“ usmejem sa naňho.

„Hm....Jasné. Na chodbe v malej komore pri Goldovej izbe sú maliarske potreby. Ak chce, tak nech si pokresli steny svojej izby. Aspoň budeme vedieť komu izba patrí,“ usmeje sa na mňa.

„Ďakujem,“ usmejem sa a odídem z izby.

Som zvedavý ako to tam potom bude vyzerať. Keď prídem k tým dvom, tak poviem Goldovi kde čo nájde a kde ma maľovať a potom sa odoberieme s Estim do našej izby.

Armenzi

                  Akurát sa chystám do postele za Danom, ktorý sa rozhodol spať vo vlčej podobe, aby mi bolo teplejšie, keď do izby vošiel Wolf. Keď mi braček povie čo potrebuje, tak mu to s radosťou dám, teda poviem mu kde čo nájde a kam môže Gold maľovať. Možno to tam bude vyzerať lepšie ako teraz. Keď odíde, tak si ľahnem k Danovi, ktorý sa premení na človeka.

„Prečo si mu dovolil pomaľovať steny? Myslíš, že je to dobrý nápad?“ spýta sa a pobozká ma.

„Možno je, možno nie je. To sa uvidí, až sa zobudíme,“ pobozkám ho naspäť.

„Nechceš, aby som ťa premenil už teraz? Mali by sme to za sebou,“ usmejem sa naňho po chvíli.

„Tak fajn. Aj ja to chcem mať už za sebou. A trochu krvi hádam vydržím,“ usmeje sa naspäť a ja vstanem z postele.

Dôjdem do kúpeľne, kde si porežem ruku a krv nalejem do pohára. Za mnou sa objaví Dan a začne mi zastavovať krvácanie.

„Mal si ma zavolať. Mohol som ti to rozrezať šetrnejšie. Nie aby si mal šrám cez cele predlaktie. Ukáž,“ začne mi to viazať fáčom.

„Ďakujem,“ usmejem sa naňho, keď mi ruku zabalí.

„Počkaj. Choď do postele. Nemusel by si to ustáť. Predpokladám, že hneď zaspíš,“ zastavím ho, keď si zoberie pohár.

„Dobre,“ prikývne a odíde k posteli.

„A žiadne premieňanie sa na vlka. Musíš zostať v ľudskej podobe po dobu dvadsaťštyri hodín. Bez výnimky,“ poviem a pobozkám ho.

Sadnem si k nemu na posteľ a pridržím mu pohár pri ústach. Všetko vypije a hneď zaspí. Nebolo to zas až tak hrozné. Myslel som si, že ju vyvracia. Pohladím ho po tvári a ľahnem si k nemu pod perinu. Pritiahne si ma k sebe a ja spokojne zaspím.

Gold

                  Keď sa zavriem v izbe aj z farbami a štetcami, tak sa pustím do obhliadania izby. Vždy som vedel pekne maľovať, aspoň tak mi to hovorili bratia a rodičia keď ešte žili. Vymaľoval som celý dom za jeden deň. Na stene som dokázal urobil napríklad celý ostrov, alebo stenu celú pomaľovanú ako v hustom pralese. Jedna miestnosť mi zaberie možno tri hodiny, lebo mám nápad na krásne ozdobenie stien.

Po dvoch hodinách......

                   Tak. Mám vymaľované dve steny zo štyroch. Chcem to mať dokonalé. Predsa len to nie je môj dom. Už som pomaľoval stenu s dverami, takže aj dvere, tak, že ich skoro nie je ani vidieť. Na tejto stene je kus ostrova v diaľke, moje všade okolo a veľa delfínov ako vyskakujú z vody. Využil som celé tieňovanie, takže to vyzerá vážne ako živé. Na stene, ktorú som teraz domaľoval som nakreslil ako keby pokračovanie toho obrazu, ale tu pokračuje more a je tu ostrov. Tento ostrov je úplne blízko a pri pobreží právajú traja delfíny. Na ostrove je piesočnatá pláž, ktorá prechádza do hustého lesa. Hlboko v lese je skala, ktorá sa čnie do výšky, že je ju vidieť až od tadiaľto a na skale je svorka vlkov pri ktorých sedí bieli okrídlený vlk a čierny veľký vlk. Sú tu všetci z našej svorky. Dan a Armenzi, Wolf, Estelion a ja, Darim a Deiron, Kem a Mark, Líza ako človek a sedí na veľkom bielom vlkovi, Rickovi. Zabudol som podotknúť, že oba obrazy sú maľované v noci, takže na oblohe, nad skalou, sa tkvie Luna. Idem na ďalšiu stenu.

O ďalších pár hodín (13:30)........

                    Dobre. Ďalšie dve steny som dokončil až teraz, lebo som dostal hlad a než som si niečo pripravil a zjedol ubehli dve hodiny. No hold v kuchyni nie som tak dobrý ako pri maľovaní. Na tretiu stenu, oproti skale, na pravo od dverí, som namaľoval ďalší ostrov, ktorý pokračuje až na stenu s oknom, kde sa pri okne končí a je tam len nočná obloha a nočné more. Na tretej stene som y ostrova urobil dažďový prales, v ktorom som nakreslil hady, ale na brehu mora som nakreslil piatich mladých vlkov ako sa pozerajú a dohliadajú na vĺčatá v mori. Hrajú sa vo vode na pobreží a dve mláďatá, ktoré majú krídla, lietajú nad vodou. Okolo plávajú delfíny. Všetko je to stále za svitu hviezd. Jeden vlk je strieborný a ma krídla. Áno je tam Armenzi, lebo tí piati vlci sú Darim, Mark, Estelion, ja a samozrejme Armenzi. Dávame pozor na ich mláďatá. Myslím na mláďatá Darima, Marka, Esteliona a samozrejme na okrídlené mláďatá Armenziho. So m s tým spokojný a tak umyjem, odložím štetce a schovám farby tam kde boli. Ľahnem si do postele a pozerám sa na strop, ktorý som tiež vymaľoval nočnými farbami. To som zabudol zmieniť. Je natretý len tmavo modrou farbou, tak ako zvyšné obrázky s oblohou a na tej farbe sú biele hviezdičky. Naozaj to vyzerá ako nočná obloha. Najlepšie je, že tá biela farba, ktorú som použil je žiarivá, takže keď sa nabije cez deň svetlom, tak v noci bude žiariť na strieborno, čím aj hviezdy a aj bieli vlci budú vyzerať ako skutočný. Budú žiariť a to nemôžem zabudnúť na tú Lunu, ktorá bude akože osvetľovať Armenziho srsť, ako na skale tak pri vode. Usmejem sa a ani neviem ako a zaspím.