Epilóg.......Začína nový život 12/12

Začína nový život    12.

Richard

                 „Vítajte v novom domove,“ povie Orax a otvorí bránu.

Vojdeme do dvora a rozhliadneme sa. ziadný betón, len zeleň. Vila je postavená z kameňa. Je to úžasné. Vyzerá to ako menší hrad. Krása.

„Brána je vždy, keď sme tu otvorená. Ľudia sem nechodia, lebo niekoľko tisíc kilometrov je v okolí len les a lúky. Toto je svet čarovných bytostí. Jednorožce majú na náš dvor voľný prístup, rovnako ako aj ostatné zvieratá. Toto je aj váš domov. Máte prístup kamkoľvek. Dúfam, že sa tu budete cítiť dobre. Spať budete samozrejme v našich izbách a Ren s Nikom dostanú svoju izbu. Ale kde bude spať Kimiko?“ zastaví sa Erik.

„S nami. Zabúdaš, že každý mame k svojej izbe pribudovanú menšiu. Stále som nechápal načo nám ich tam draci postavili ale asi sme to zistili. Pri mojej izbe bude Kimikova,“ povie Aaron.

„Poďte. Musíme vás tu previesť,“ zasmeje sa Urán a rozbehne sa do domu.

Prevedú nás po naozaj veľkom sídle. Je to úžasné. Zastavíme sa pri našich izbách, ktoré máme vedľa seba. Sú to veľké izby. Tri naľavo a tri napravo. Aaron sa zdrží trochu dlhšie vo svojej, lebo ustelie Kimika do malej postieľky v pristavanej izbičke.

„Nemali by sme ho tu nechávať, keď tu nebudeme. Nebudeme počuť, ak bude plakať,“ zastaví ho Beny.

„Neboj sa. Tryx!“ zapíska Aaron.

K nám dobehne krásny biely jednorožec.

„Toto je strážca tohto domu. Postaraj sa o Kimika. Keby sa čokoľvek delo, tak mi daj vedieť. Ak nebudem po ruke, tak zavolaj hocikoho z bratov alebo niekoho iného, kto bude nablízku. Áno?“ rozkáže Aaron a jednorožec prikývne.

Potom sa rozídeme ďalej a zastavíme sa v jedálni kde sa najeme.

„Chalani?“ ozve sa Orax.

„Viete, že mi máme schopnosť nikdy nezomrieť ak nás niekto nezabije. Nezostarneme ani nič iné. Preto by sme chceli, aby ste túto schopnosť mali aj vy. Čo poviete?“ spýta sa keď sa naňho pozrieme.

„Ale ako to chceš urobiť?“ spýta sa Enrico.

„Dračí jed. Nie je smrteľný. Práve naopak. Dá vám tú schopnosť čo nám. Nebudete cítiť žiadnu zmenu. Len vám dá tu schopnosť,“ usmeje sa Aaron.

„Dobre,“ prikývneme.

Aaron odíde a vráti sa s podnosom na ktorom je osem pohárov s jasne modrou tekutinou. Aaron nám ju podá a my ju vypijeme. Mal pravdu. Nič sa nám nestalo.

„Ale čo Kimiko?“ spýta sa Beny.

„Ten má túto schopnosť vrodenú rovnako ako Aaron,“ usmeje sa Inráz.

„Poďme spať. Celý deň bol náročný,“ zívne Urán a Niko sa pridá, tak odídeme do postelí.

Enrico

                  Sledujem ako si ide k nám do postele ľahnúť Aaron. Je tak krásny.

„Dnes to bol náročný deň,“ zívne Beny.

„To áno,“ prikývne Aaron a ľahne si k nám do náruče.

„Už je to dlho čo som naposledy ležal v posteli. Je tak mäkká,“ zavrní a zavrie oči.

„Zlatíčko?“ zavrním Arimu do uška a Beny sa na mňa pozrie zvedavo, čo zamýšľam.

„Áno, miláčik?“ spýta sa v podobnom duchu Aaron a pootvorí zvedavo jedno oko.

„Viem, že si toho zažil veľa, ale nechcel by si to aspoň skúsiť? Budeme nežný a keby sa ti to nepáčilo, tak s tým prestaneme,“ zašeptám a obom im dojde na čo narážam.

„Ja neviem. Bojím sa,“ zašeptá.

„To nemusíš. Ja som bol uke v jednom kuse, ale spal som len s Enricom. Je vážne nežný. Obaja budeme. Budeš ako v siedmom nebi,“ usmeje sa Beny.

„Ty si už bol?“ prekvapí sa Aaron a otvorí obe očka.

„Áno a je to príjemné. Nechceš to aspoň skúsiť?“ spýta sa Beny.

„Ak chceš, tak ti to ukážeme. Je to vážne príjemné,“ zašeptám tak, aby ma počul aj Beny.

Aaron sa začervená a prikývne. Tak sa začnem mazliť s Benym........Aaronovi sa to zapáči a potom sa s úsmevom pridá, aj keď sa ešte červená. Je roztomilý.......

Epilóg........(Aaron)........

                Tak a takto nejako skončil náš príbeh. Teda nie tak celkom.......

Po tej úžasnej prvej noci som akosi zostal tehotný. Nejako sme zabudli na to, že stále pretrvávajú naše plodné dni. Ale nevadí mi to. Ešte v tom roku zostali tehotný aj ostatný chalani. Vlastne sme otehotneli všetci do našich sedemnástich narodenín a Nikovych šestnástich. Bolo veselo. Žili sme tam pekne v kľude a pokoji.

                 Teraz už v náruči okrem Kimika môžem držať aj moje dve dvojčatá Amika a Mika. Všetkých ich mám rád. A aj ostatný majú svoje deti radi. Radšej vynechám fakt, že len ja som mal dvojčatá a ako jediný mám tri deti. Mne to nevadí. Som šťastný. Práve všetci sedíme v obývačke a ja píšem určite nie posledný zápis do môjho denníka. Takto to začalo a aj to skončí. Miko leží v kolíske vedľa mňa a spí, zatiaľ čo Kimiko sa hrá s Enricom a Beny drží v náruči Amika. Ostatný sa smejú a zabávajú sa so svojimi deťmi a hrajú sa s nimi aj vlci, naši „rodičia“, a aj ostatný zvieratká.

                  A takto teda skončil náš príbeh. Alebo mám povedať, že práve začal? Áno, možno začala druhá kapitola, ale to je už iný príbeh........

                  Musím ísť. Miko sa zobudil a plače. Tak ahoj a dúfam, že sa zase raz uvidíme.