Dvanásť tancujúcich princezien?

Dvanásť tancujúcich princezien?

                    Kde bolo, tam bolo, bolo raz jedno kráľovstvo. Vládol v ňom múdry kráľ. Mal desať dcér a krásnu manželku. Kráľovná však zase otehotnela a podľa všetkého čakala trojčatá. Kráľovná však pri pôrode zomrela, ale ešte stihla pomenovať svoje tri deti. Elizabeth, Klea a Soul. Dve princezné a jeden princ. Kráľ bol zúfalí zo smrti svojej ženy, ale bol rád za syna, ktorý sa stane jeho dedičom. Deti rástli ako z vody a vyzeralo to tak, že sa nič nemôže pokaziť. Všetci veľmi radi tancovali a spievali. Užívali si života. Nikto nevedel, že trináste kráľovské dieťa nie je princezná ale princ. Všetci si mysleli ze je to princezná, lebo vyzeral ako jeho sestry. On aj jeho jednovaječné dvojčatá mali do pasu dlhé vlasy a žiarivé modré oči ako najčistejšia voda. Soul však moc nevychádzal zo zámku. Raz ale do kráľovstva zavítala mladšia sestra už zosnulej kráľovný. A takto to celé začalo....

Ella

               Bol krásny slnečný deň a ja so svojimi sestrami a bratom sme v záhradách našej matky v kvetinovom altánku. Je to najväčší altánok zo všetkých. Nazýva sa tiež tanečný lebo je v ňom najviac miesta na tancovanie. Ja, moje sestry a brat veľmi milujeme tanec a spev aj keď jediný kto vie spievať je Soul. Vždy sme mu to závideli. Má anjelský hlas ako naša matka. Pozerám sa ako sestry tancujú a brat im do toho aj spieva. Keď chce tak ma hlas ako dievča, tak sa nedivím, že si ho pletú s dievčaťom.

"Princezná Ella. Prepáčte mi moje vyrušenie, ale Váš kráľovský otec si vyžiadal Vás a Vašich súrodencov v hlavnej sieni," príde za mnou náš komorník.

"Ďakujem, John. Baby! Volá nás otec!" zakričím.

"Už ideme," zakričí Soul.

Zamierime do hlavnej siene, kde na nás má čakať otec. Keď vojdem do siene, tak uvidíme otca sedieť na tróne, takže sa radšej zaradíme od najstaršej po najmladšú. Už to poznáme. Zase prišla nejaká významná návšteva. Najmladší je Soul, potom Elizabeth a Klea, ktorí majú pätnásť rokov. Potom Lesandra a Alesa, šestnásť ročné dvojčatá, Kasandra, Kara a Džena, sedemnásť ročné trojčatá, devätnásť ročná Melassa, dvadsať ročné dvojčatá Senia a Dania, dvadsaťdva ročná Thália a potom som ja dvadsaťštyri ročná Ella. V našom veku sme už mali byť dávno vydaté, ale ešte sme nenašli toho pravého a otec nás do svadby nenúti. Keď sme zoradené, tak sa dvere otvoria a dnu vojde naša "milovaná" teta, matkin sestra. Je to hrozna babyzňa. Nemáme ju radi. Je hrozne panovačná.

"Vítam ťa drahá Lady Anetta. Čo ťa k nám privádza?" opýta sa jej otec.

"Išla som okolo a tak som si povedala, že skočím pozrieť dcéry svojej drahej sestričky. Je veľká škoda, že odišla tak mladá," ozve sa teta.

"Radi ťa vidíme teta," ozveme sa zborovo.

"Áno. Aj ja vás," odpovie teta chladne.

"To určite nie je jediný dôvod, drahá priateľka. Prečo si sa rozhodla nás navštíviť?" odpovie otec.

"Áno, drahý kráľ. Rozmýšľala som, že keď tu už moja sestra nemôže byť pre svoje dcéry, tak by som mohla zastať jej miesto a urobiť z princezien práve dámy," navrhne teta.

"To nie je zlý nápad. Dobre. Som rád, že ich budeš učiť. Na zámku dostaneš vlastné komnaty a program im navrhni sama. Teraz by ste už mali ísť. V poslednej dobe sa necítim dobre. Ospravedlnte má prosím," ospravedlní sa otec.

"Áno, ocko," pokloniť sa a odídeme do svojej izby, ktorú obývame spolu.

Je to veľká izba okrúhleho tvaru. Má veľké okná a uprostred izby máme podlahu, na ktorej sú zobrazené a do kruhu naukladané rôzne druhy zvierat. Prídeme do izby a posadíme sa každý na svoju posteľ.

"Čo si myslíte? Čo ma za ľubom?" spýta sa Kara.

"To neviem, ale páčiť sa nám to nebude," odpovie Džena a hneď potom zalezieme do postele.

"Dobrú noc," povieme naraz a zaspíme.

Soul

                Ráno sa zobudíme všetci naraz. Sestry sú už oblečené. Teda väčšina.

"Čo keby sme si zatancovali? Prosím braček, zaspievaj nám," poprosí ma Ella.

"Dobre," zasmejem sa.

Tak im začnem spievať a popri tom sa obliekam. Keď sa oblečiem, tak sa k ním pridám. Asi pol hodinu tancujeme a spievame, keď do izby vtrhne teta so svojím sluhom a opicou. Hneď prestaneme a pozrieme sa na ňu. Jej opica sa hneď priblíži k môjmu čiernemu kocúrikovy, Orionovi, ktorý sa hneď skryje pod moje nohy. Vezmem ho na ruky a zamračím sa na tú opicu, ktorá sa na mňa vyškiera.

"Čo si želáš teta?" spýta sa Lesandra.

"Žiadná teta. Od teraz som vaša pani a vy má tak budete volať. Zoradiť!" rozkáže a my hneď poslúchneme.

"Tak a teraz tu nastane pár zmien. Žiadne farebné šaty! Budete nosiť tieto šedé šaty a tancovať a spievať sa nebude. Ak záujem čo i len jeden tón, tak budete mať zle. Princezné budú spať tu a ty," ukáže na mňa, " budeš mať vlastnú izbu a budeš nosiť veci ako sa na princa a dediča trónu patrí. Ostrihame ti vlasy a izbu budeš mať v najvyššej veži," hneď ako to odpovie sa mi zastaví srdce.

Nie, to nie. Nemôže mi zmeniť vzhľad. Nemôže mi zobrať samého seba.

"Princezné sa o teba len pobijú," pokračuje.

"Nie! To nemôžete! Ja si nejakú hus nevezmem! Chcem princa, nie princeznú. A nedovolím vám ostrihať mi vlasy!" po tvári mi stečú slzy.

"Budeš mi odvrávať? Ako chceš. Budeš bývať v tej veži, nikdy od tade nevýdeš pokiaľ si neuvedomíš, že sa máš správať prirodzene k svojmu postaveniu. Stráže! Odvedte princa do najvyššej veže a strážte vchod. Nesmie odtiaľ vyjsť pokiaľ si neuvedomí svoje správanie," rozkáže a mňa už berú stráže.

"Okamžite má pustite!" zakričím na nich.

"Pustite nášho brata! Zabúdame, že tu máme vyššie postavenie ako ona?!" spýta sa Ella rozzúrene.

To má už ale odvádzajú preč od sestier. Už nepočujem čo teta hovorí a cez slzy ani neviem kam ideme. Keď ma hodia do tmavej miestnosti a zamknú dvere, tak sa zrútil na jedinú špinavú posteľ a neprestáva plakať. Prečo práve ja? Ani neviem ako a zaspím.

Alesa

                    Pozeráme sa ako odvádzajú Soula preč. Prečo nám to teta robí?

"Pustite nášho brata! Zabúdame, že tu mama vysie postavenie ako ona?!" započujem rozzúrenú Ellu.

Nikto ju však nepočúva a teta si to namieri von z izby. Medzi dverami sa zastaví a otočí na nás.

"Keď za hodinu prídem, tak nech ste prezlečené a nastúpené. A ešte som vám chcela povedať, že váš otec je silno chorý takže ma musíte poslúchať. Zatiaľ zbohom," povie a zavrie dvere.

Zostaneme sa pozerať ako vybrané myši.

"Otec je chorý? A má to tu na starosti ona? To je snáď zlý sen. Ako sa to mohlo stať? A prečo nám odviedli bračeka a zakázali tancovať? Čo sa to tu deje?" rozplače sa Klea. "Pokoj. Všetko bude v poriadku," utešuje ju Ella.

Oblečiem sa do šedých šiat a presne o hodinu sa zaradíme do radu, na čo sa hneď rozletia dvere.

"Som rada, že počúvate. Teraz pôjdete do záhrad. Je tam veľa napadaného lístia, ktoré vyzbierate. Potom umyjete schody a halu. Dokiaľ to nespravíte, tak nedostanete jesť," nariadí a my sa po sebe pozrieme.

To si z nás chce urobiť slúžky?

Soul

                 Zobudím sa v zaprášenej, tmavej a chladnej veži. Keď si spomeniem, čo sa stalo, zase mi po tvári začnú tiecť slzy. Prídem k jednému z okien a pozriem sa do záhrad. Zdesím sa keď uvidím sestry ako umývajú schody a zbierajú lístie. Čo sa to len stalo. Pozriem sa k bráne. Ide sem nejaký princ. Kto to je? Keď sa pozriem bližšie, tak v ňom spoznám Akriandera, princa zo susedného kráľovstva a môjho tajného ctiteľa. Sadnem si na posteľ a rozmýšľam ako sa odtadiaľto dostať.....

Akriander

                   Prišiel som za Soulom do jeho kráľovstvá, ale to co uvidím sa mi vôbec nepáči. Princezné pracujú a už sa nezábavajú tak ako pred tým. Navyše Soul nikde nie je. Komorník má čaká pri bráne, tak ako vždy.

"Albert, rád ťa zase vidím. Čo sa tu deje? Kde je princ Soul?" pozriem sa na neho.

"Och, princ. Prišli ste v nevhodnú chvíľu,"

pokrúti smutne hlavou.

"Tak mi povedz, čo sa to tu stalo," popoženiem ho.

"Včera prišla na návštevu teta princezien. Kráľ zrazu ochorel a dostala to tu na starosti. Princezné donútila prestať spievať aj sa zabávať a prikázala im robiť slúžky. A princ je na tom najhoršie. Zavrela ho do najvyššej veže, dokiaľ nedostane rozum a nedá si ostrihať vlasy a za manželku si vyberie niektorú z princezien okolitých Zemí," povzdychne si skľúčene.

"To je hrozné. Tak ak je to taká fúria, tak prečo jej to neoplatiť? Zaveď ma za ňou," usmejem sa a hneď na to nasadím kamenný výraz.

Ako si mohol niekto dovoliť siahnuť ruky na moje zlatíčko. To si ešte vypije. Ona asi nevie, že som zasnúbený so Soulom. Vie o tom každé kráľovstvo v okolí. Oni ponuku na sobáš odmietnú. Prídeme až do hlavnej siene kde má komorník opustí a ja sa postavím pred "kráľovnú".

"Dobrý deň," pozdravím.

"Aj Vám. Kto ste?" zavrčí na mňa.

"Princ Akriander. Prišiel som navštíviť princezné a princa Soula. Smiem ich vidieť?"

"Je mi to ľúto, ale princezné sú zaneprázdnené a princ sa tu práve nenachádza. Išiel do susedného kráľovstva za snúbenicou," povie falošne milo.

"Vážne? A ja som bol v tom, že jeho snúbenec som ja," poviem ako by nič pokojne.

Ja jej dám takto klamať.

"Snú.....snúbenec?" koktá.

"Áno. Tak zavoláte ho?" strácam trpezlivosť.

"Už som vám povedala, že tu nie je. A teraz prosím opustíte zámok," zavrčí.

"Nesprávajte sa ku mne takto. Jednoducho by som mohol vyhlásiť tomuto kráľovstvu vojnu. Takže buďte ticho!"

Otočím sa a odídem. Pred bránou sa ešte pozriem na tú najvyššiu vežu. Nič tam nevidím, ale viem že tam je. Prídem si po teba láska. Len vydrž. Usmejem sa v duchu.

Rozprávač......

                   Takto to bolo v kráľovstve tri dni. V prvý večer našli princezné vo svojej izbe tajné dvere, ktoré viedli do tajnej záhrady. Z veže kde bol Soul, tieto dvere viedli tiež. Každý večer chodili do záhrad kde spievali a tancovali. Na tretí večer sa do veže kde "býval" Soul dostal Akriander. Soul sa akurát chystal ísť do záhrad keď ho zo zadu objali niekoho ruky.....

Soul

            "Čo tu robíš?" zľaknem sa a otočím sa na Akriandera, ktorému skočím okolo krku.

"Prišiel som za tebou. Na zámku sa zakladám už dva dni. Tvoj otec nie je chorí. Tvoja teta ho dotuje jedom. Musíme nájsť tvoje sestry a teba dostať naspäť na miesto právoplatného dediča," pobozká ma.

"To myslíš vážne?" zdesím sa.

"Poď," ťahám ho k tajným dverám až do záhrad.

"Kam to ideme?" spýta sa.

"Uvidíš," usmejem sa.

Doveziem ho až do stredu záhrad, kde už čakajú sestry. Keď nás uvidia tak zostanú rovnako prekvapené ako som bol ja. Chvíľu sa rozprávajú a nakoniec sa dohodneme, že ju chytíme pri čine......

Rozprávač.......

                              A ako povedali, tak aj urobili. Ich teta ušla z kráľovstva, kráľ sa uzdravil, ale svoj trón nechal svojmu najmladšiemu a zároveň jedinému synovi, Soulovi, a jeho manželovi, Akrianderovi. Áno. O desať dní po uzdravení ich otca sa Akriander a Soul vzali. Soulové sestry si našli partnerov onedlho po Soulovej svadbe. No a žili šťastne až do smrti......