Duch Pergamenu

               Vystrašene sa pozerám na Kessa. Vedel som, že je to náročná kombinácia, ale, že to nezvládne som si nemyslel. Je dosť silný, tak nechápem, prečo to nezvládol. Má vysokú teplotu a skoro nedýcha. Mám o neho strach. Predsa je to len môj priateľ. Nechápem, že som ešte pri zmysloch. Počujem Zeinové vzlyky, ktoré za chvíľu vystriedalo obrovské ticho. Kessa som už ako tak uzdravil, ale viac urobiť nemôžem. Teraz sa musí doliečiť a prebudiť len on sám. Zein je podivne ticho už veľmi dlho a aj ostatný z toho začínajú byť nervózny.
"Zeine?" oslovím ho potichu.
Neodpovedá a tak ho pohladím po ruke. Tá mu bezvládne spadne na zem. Teraz sa už vystraší aj Liam a zatrasie s ním.
"Zeine? Láska, no tak, zobuď sa!" kričí naňho Liam.
Zein sa nezobudí a cítim, že prestáva dýchať. Čo sa to tu deje?!
"Musíme ich zobrať do hradu. Tu s tým nič nenarobím. Zein si potrebuje poriadne odpočinúť a čo sa Kessa týka, to vám neviem povedať. Musíme len čakať a dúfať, že sa čoskoro zobudí. Teraz sa treba modliť, aby sa Elian vrátil čoskoro domov a mohli sme rozlúštiť ten pergamen. Bez neho to nevyriešime. Len dúfam, že nás neprerazí na dva kusy, keď sa dozvie čo sa stalo s Kessom. Aj keď on vymyslel tento zámok takže sme v tom nevinne," pozriem sa na Leordyho a Denyho.
Iba súhlasne prikývnu a Leordy sa premení na človeka a zoberie do náruče Kessa. Liam urobí to isté so Zeinom a zamierime k hradu. Prosím Eliane, vráť sa aj s bratom čo najskôr. Kess sa už nemusí dlho udržať a je slabší, keď vie, že jeho láska nie je s ním. Prosím v duchu, vlastne ani neviem koho, aby sa všetko na dobre obrátilo. Možno sa hovorí "Ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku" ale môže to byť aj úplne naopak. Alebo skôr to bude v boji rovnaké ako na tom cvičisku. Pri mojom šťastí to bude ešte horšie. Horko sa usmejem. Môj úsmev samozrejme neunikne Denymu, ktorý ma chytí okolo pasu a pritiahne k sebe.
"Čo sa deje, zlato?" prečo musí byť taký všímavý?
"Ale nič. Fakt to nič nie je. Už sme skoro pri hrade. Kereine?" počkám kým sa na mňa pozrie a pokračujem, "mohol by si odviesť všetkých do podzemia? Si jediný komu som tu cestu ukázal, aby si sa nepozorovane dostal za Svelianom. Nejakú dobu som tušil, že ste spolu. Liame a Leordy s Denym vy a Kess so Zeinom pôjdete so mnou," usmejem sa na neho a ostatný sa na mňa pozrú ako na pavúka, ktorý prehovoril, aby mu dali miesto na pavučinu.
Nikto nič ale nenamietal. Vedeli, že to nemá cenu. Pri hrade sme sa rozdelili a ja som s Liamom, Zeinom, Kessom, Leordym a Denym išiel do pracovne. Chalani položili Zeina a Kessiho na gauč a odstúpili od nich. Pomaly som začal liečiť Zeina. Kessimu už viac ja nemôžem pomôcť. Teraz s tým musí bojovať sám, ale Zeinovi práve naopak pomôcť musím, inak by to nemusel prežiť.

               Idem s Kereinom a ostatnými chalanmi hlboko do podzemia zámku. Ako to, že som o tomto nevedel? Nikdy som tu žiadnu chodbu nenašiel nech som robil, čo som robil a mal som ju pri tom priamo pod nosom. To nie je fér. Síce je pravda, že zasvätené chodby sa neukážu len tak niekomu, ale ja som o nich predsa mohol vedieť, nie?
"Prepáč, zlato, ale o nich nemal vedieť nikto. Aaron mi ich ukázal len preto, lebo vedel o nás," šepne mi do ucha Kerein.
Zľaknem sa ho tak, že by som vykríkol, keby mi skôr, ako som niečo stihol urobiť, neuväznil pusu v bozku. Ja ho fakt nepochopím. Môžem skočiť zo strechy zámku, prosím? Ale iste, že áno. Aj tak si nezlomíš ani kostičku. Už zase sa ozvalo moje svedomie. Ale jasne. V jednom má pravdu. Bolo by to zbytočné.

Prídeme až pred veľké drevené dvere a Kerein ich otvorí a pozve nás dnu. Keď vojdeme nestačíme sa diviť. Aaron to tu má teda pekne zariadené. Veľká sieň, z ktorej vedú troje dvere. Je to skôr zariadené ako tanečný sál, ale na zemi sú popísane nejaké znaky, ktoré nepoznám. Kerein nás popoženie k jedným z tých dverí, na pravo od nás, a vojdeme do chodby odkade vedie niekoľko dverí. Kerein nám postupne vysvetľuje čo, za ktorými dverami je. Zastavíme a vojdeme do dverí, za ktorými by sa podľa slov Kereina mala schovávať obývačka. A skutočne tam bola. Bol tam veľký gauč okolo celej miestnosti, a nebola práve najmenšia, a zopár malých kresiel a stôl uprostred. Bolo to úžasné. Posadali sme si kam sme chceli a ja som sa posadil na Kereina, ktorý sedel v jednom z kútov miestnosti.

„Kereine? Čo bolo za tými dvoma dvermi, ktoré sme obišli ešte v sieni?“ napadne ma a ostatný sa na nás pozrú. Asi ich to tiež zaujíma.

„Za tými dvermi na ľavo boli izby a za tými strednými boli brány do rôznych svetov a tiež cesta do hradu. Ako by som sa k tebe inak dostal?“ pozrie sa na mňa šibalsky Kerein.

„Takže brány do iných svetov?“ uisťuje sa Alex, či náhodou nepočul zle.

„Áno. Každú chvíľu by sa mal vrátiť aj Elian,“ prisvedčí a mi naňho vyvalíme oči.

„Ty si o tom vedel!?“ vykríkne Inráz.

„Áno. Aaron ma poveril strážením tých portálov, takže viem o ňom. Ako inak by sa dostal do iného sveta ak nie tadeto? Jediné portáli sú tu pod zámkom. Myslel som si, že aspoň o tom viete,“ pozrie sa na mňa Kerein.

„Nie,“ povzdychnem si.

„Zobrali ste niekto ten pergamen, alebo ho má ešte Aaron?“ pozrie sa po nás Erick.

„Hej, mám ho. Ale na čo ho chceš?“ prisvedči Alex.

„No napadlo ma, že zatiaľ čo Aaron uzdravuje tých dvoch, my by sme mohli lúštiť ten pergamen, nie?“ opýta sa logicky.

„Hej, to je dobrý nápad,“ prikývnem a zoskočím z Kereina.

Alex mi podá pergamen a ja ho rozprestriem na stôl uprostred miestnosti. Sú na ňom zvláštne znaky a skoro žiadny neviem preložiť. Majú rôzny tvar, veľkosť, hrúbku a niektoré predstavujú zvieratá. Fakt neviem ako sa tieto znaky čítajú. Čerešňu na tortu pridá Erick, ktorý navrhne, aby sme to čítali tak ako je to tam napísané. Po jeho ukážke sa zložíme smiechom, pretože znaky: „hfmb“ prečítal ako: „Vodný strelec chce zastreliť Mesačného vlka.“ No čo by ste na to povedali? Toto nikdy nepreložíme. Keď sa dosmejeme, tak stuhneme v polovici pohybu a otočíme sa na dvere. Stojí tam Aaron a po boku mu idú Leordy, ktorý nesie Kessa a Liam, ktorý nesie Zeina. Za nimi ide Deny a nikto sa netvári práve nadšene. Leordy položí Kessiho na gauč pri dverách a Liam sa ide posadiť so Zeinom na druhý koniec miestnosti do rohu, kde položí Zeina na gauč a sadne si tak, že jeho hlavu má na svojich kolenách. Úsmev nás hneď prejde, keď ich uvidíme, že sa ešte neprebrali. Liam vyzerá ako by ho prešlo stádo slonov. Ešte nikdy som nevidel niekoho tak skleslého. Som zvedavý, čo urobí Elian keď uvidí alebo zistí čo sa stalo Kessovi. Aaron podíde k nám a zahladí sa do pergamenu. Po chvíli študovania písma-nepísma si povzdychne a povie:

„Toto nikdy nedokážeme preložiť. Ani ja to písmo nepoznám a to som jeden z neporaziteľných. Možno by to vedela preložiť druhá, posledná, neporaziteľná kráľovná, ale nie som si istý, že to preloží. Puľa je so svojimi schopnosťami na rovnakej úrovní ako ja. Nič nás nezabije a skoro všetko posilni, ale toto je dokonca aj mimo moju ligu,“ zosmutnie ešte viac Aaron.

Zrazu sa za ním ozve neznámi hlas a všetci sa poriadne zľakneme, teda až na Aarona, Leordyho, Denyho a Kereina. Tým sa na tvári usadí spokojný úsmev:

„Možno by som dokázal pomôcť. Predsa len ten pergamen patrí mne. Ahoj Aarone, Leordy, Deny a Kereine. Vďaka bohu, že ste našli ten pergamen vy a nie niekto iný. A kde je Kess?“ Elian Drek, prejde mi hlavou.

Kessa ešte neuvidel, lebo leží za dverami a on je k ním otočený chrbtom. Aaron sa smutne usmeje a všetko mu povie. Doslova vidím ako s každým ďalším slovom stuhne ešte viac ako bol. Pozrie sa na Liama a Zeina, ktorý mu leží na kolenách a zamračí sa. Spýtavo sa pozrie na Aarona a ten sa pozrie za neho. Elian sa otočí a keď uvidí bezvládne telo svojej lásky premiestni sa k nemu rýchlejšie ako blesk, jedna z našich schopností, má ju každý démon. Otočím sa späť k pergamenu a ostatný urobia to isté. Toto sa nás už netýka a zaslúžia si aspoň trochu súkromia. Aaron mu verí, tak neviem prečo by som mu nemal veriť aj ja. Zaoberám sa lúštením písmen rovnako ako ostatný a nič si nevšímam. Pochybujem, že niekto áno.

           Prídem naspäť do podzemia hradu cez portál čo vedie na Zem a zacítim silný prúd energie. Zdá sa, že našli môj pergamen a doniesli ho sem. Brat mi povedal, že sa sem vráti o tri dni keď na Zemi vybaví všetko čo potrebuje. Zamieril som teda do obývačky, odkade som energiu cítil najsilnejšiu. Mal som pravdu. Boli tam všetci. Pozdravil som ich a až potom mi došlo, že nikde nevidím svoju lásku. Keď mi Aaron začal vysvetľovať čo sa za mojej neprítomnosti stalo, tak sa o mňa vážne pokúšala mŕtvica. Ja som ale idiot! Nekompromisný idiotský kreténsky debil! Ako som mu mohol dovoliť, aby použil toľko moci naraz, keď ešte neovládal ani základnú moc čo v sebe mal? Pozriem sa spýtavo na Aarona a ten mi naznačí nech sa pozriem za seba. Tak teraz by som tu mŕtvicu vážne dostal, keby som sa k nemu rýchlo nepremiestnil a nekľakol si k nemu. Ako som to mohol dopustiť? Zazrel som, že všetci sa otočili, aby sme mohli byť sami. Pohladím ho jemne po tvári a posadím sa vedľa neho. Je tak studený, ale ešte stále žije aj keď dýcha veľmi pomaly, potichu a prerývane, že to vyzerá ako keby bol fakt mŕtvy. Prosím, Kessi, toto mi nerob. Prosím, ty musíš žiť. Prosím urobím čokoľvek len aby si mohol žiť. Modlím sa v duchu. Neodolám a v návalu smútku ho pobozkám na pery. Sú rovnako sladké ako si ich pamätám ak nie sladšie. Milujem ťa, Kessi, počuješ? Milujem ťa a nenechám ťa zomrieť, Láska moja jediná. Bozkávam ho, ani neviem ako dlho, a keď mi začne bozky oplácať, ani to nepostrehnem. O malú chvíľku neskôr si uvedomím, že mi tie bozky opláca a odtrhnem sa od neho. Pozriem sa mu do tých jeho anjelských oči a viem, že to nie je sen. Nezmôžem sa na slovo a tak naňho len bezhlasne valím oči. Spamätá ma až keď ma pohladí po tvári a začnú mu stekať po tvári slzy. Neodolám a pevne ho zovriem v náruči. Začnem ho tíšiť, keď započujem ako mi šepká, že som sa vrátil a podobné hlúposti. Jasne, že som sa vrátil. Predsa by som ho tu nenechal. Chytím mu bradu a jemne ho pobozkám na pery, keď započujem padnutie nejakých kníh. Vystrašene sa od seba s Kessom odtrhneme a pozrieme sa na Alexa, ktorý na nás hádže neveriace pohľady a neskôr sa k nemu pridali aj ostatný. Kess sa ku mne vystrašene prisunie a skenuje ich pohľadom. Má strach. Cítim to, ale prečo? Viem o jeho schopnosti. Vie rozoznávať povahy duší, ale z toho by strach mať nemal. A ani zo svojej rodiny. Všetci sa na nás pozerajú vystrašene, teda okrem Aarona a tých troch ďalších, fakt sa mi ich nechce menovať. Nakoniec sa vystrašené pohľady zmenia na chápavé a už sa to u nich vracia do normálu. Čo mi robí väčší strach je Kess, ktorý sa doslova a do písmena trasie v mojom náruči. Pozriem sa naňho a dosť ma zneistí keď vidím ako svoje roztomile fialové očka upiera vystrašene na pergamen. Najprv si myslím, že je to len strach z toho, že ho ten pergamen skoro pripravil o život, ale keď sa postavím a vytiahnem na nohy aj jeho, tak sa mi moja teória bohužiaľ nepotvrdí. Podídem pár krokov k pergamenu a keď sa ho dotknem tak Kess vykríkne bolesťou a začne sa akoby dusiť. Všetci sa na neho nechápavo pozrieme a uvidíme, že ho nejaký duch drží pod krkom niekoľko centimetrov nad zemou. Vystrašene sa na neho pozerám a nie som jediný. Zbadal som, že aj Zein sa už dostáva ku zmyslom, ale rozhodne ich ešte nemá urovnané všetky. Duch čo drží Kessa pod krkom sa na nás otočí a Aaron hneď vyhŕkne:

„Kto si a čo tu chceš! A vôbec, Prečo sa snažíš zabiť nášho brata?!“

„Zobudil ma tým, že otvoril portál do zakázaného sveta kam si TY, Elian, schoval pergamen, aby sa k nemu nikto nedostal. Som Duch Pergamenu. Kessa som mala zabiť hneď ako otvoril ten portál, ale niečo ma k nemu nepustilo, tak som ho aspoň vyčerpala na takú mieru aby zdochol sám. Keby si neprišiel TY, tak by sa mi to podarilo. Nechýbalo veľa a bolo by po ňom. Lenže TY si mu musel dať časť svojich schopnosti, aby si HO zachránil! Ešte nemá späť svoju zvyčajnú silu, takže mám šancu ho zabiť a VY mi v tom nezabránite!“ naježí sa Duch a stlačí Kessiho krk ešte silnejšie.

Aaron sa pousmeje a než stačíme žmurknúť, tak ma duch okolo seba pevné reťaze, ktoré ho stiahli do pekla. Vlastne by som mal povedať ju. Kessiho pustila na zem a ten sa teraz zúrivo pokúša nadýchnuť. Má moc stiahnuté hrdlo a tak mu to moc dobre nejde. Za ani sekundu som pri ňom a držím ho v náruči a tíšim, nech sa čo najskôr upokojí, aby sa mohol lepšie nadýchnuť. Zein sa už ako tak spamätal a tak nám poslal trochu vzduchu, aby sa mohol lepšie nadýchnuť. Kess sa hneď rozkašlal a už bolo dobre. Fajn. Môžem si na chvíľu vydýchnuť.

„Kessi, zlato, si v poriadku?“ pozriem sa na neho.

„Hej. Len trochu otrasený,“ povie ešte chrapľavým hlasom.

„Počkaj,“ povie Kerein a odíde z miestnosti. O chvíľu sa vráti a v ruke drží pohár vody a nejaký prášok.

„Na, vypi to. Pomôže ti to,“ usmeje sa.

„Vďaka,“ vezme si to od neho Kess.

Pohár mu musím pridržať, pretože je príliš slabý. Vypije ho a po chvíli zaspi. Pohár mi zoberie Aaron a ja vezmem Kessiho do svojej izby tu v podzemí. Aaron, Leordy, Deny a Kerein sa postarajú o ostatných. Ja som veľmi unavený a teším sa na posteľ. Uložím Kessa do postele v mojej izbe a ľahnem si k nemu. Keď tak rozmýšľam, je to po prvýkrát, čo spíme spolu a ešte k tomu aj v jednej posteli. Pritiahnem si ho bližšie do náruče a po chvíli zaspím nerušeným spánkom.