Drakopír - Silas- začiatok konca?

Lea                
            Ráno sa prebudím veľmi skoro. Pozerám sa na Sergeja ako spí a čakam než sa zobudí. Je tak roztomilí keď spí. Ani nie za dvadsať minút sa zobudí a dá mi sladkú pusu.
"Miláčik, prečo ešte nespíš? Je ešte skoro. Večer sme išli spať dosť neskoro. Myslel som si, že dnes prespíš celý deň."
Rozosmejem sa. To si ako fakt myslí, že budem spať ako si on myslí? Nie som predsa žiadne dieťa. A ani jeho domáce zvieratko. Sergej ma trochu upokojí svojím bozkom. Ešte stále nemôžem uveriť, že jeho pery sú tak jemné ako perie padajúce z jasného neba, ľahké ako motýľ na lístku kvetiny a sladšie ako ten najsladší meď na svete. Milujem jeho dotiky a bozky mu jemne oplácam. Dnes asi nevileziem spostele.

Lin
           Zobudil som sa na tiché vzliky, ktoré sa ozývaju s kuchyne. Keď som teraz démon mám lepší sluch a pozriem na Lena. Pre moje prekvapenie zistim, že tiež nespí a má vonku vlčie uši. Tiež to počuje a po chvíli sa na mňa pozrie a pobozká ma. Potom vylezieme z postele a ideme pomali a potichu dole. Keď sme pod schodami rozoznám Eliášov hlas ako si niečo melie po pod nos a vzliká. Čo sa mu stalo? Pozrieme sa s Lenom na seba a vojdeme do kuchyne. Za stolom uvidíme Eliáša ako ma hlavu položenu na rukách a po tvari mu tečú slzy. Hneď ako nás uvidi, tak sa nám začne ospravedlňovať.
"Prepáčte, chalani. Nechcel som vás zobudiť. Netušil som, že to budete počuť aj na takúto vzdialenosť. Prepačte."
"Neospravedľnuj sa. Čo sa stalo, Eliáši? No tak, nám to môžeš povedať." - klaknem si priňho a zotriem mu z oči slzy. Pri tom sa mu pozriem do oči a usmejem sa.
"Ale nič. Je ešte len päť hodín ráno. Mali by ste ísť späť."
"Najskôr nám povedz, čo sa stalo. Ublížil ti niekto?"- Spýta sa ho priateľsky Len a sadne si na stoličku vedľa neho.
"Nie." - krúti Eliáš hlavou.
"Tak čo je?" -opáčim.
"Je to na dlhšie."
"No teraz máme čas až do večera." - odpovie mu Len.
"Fajn. Poviem vám to, ale nikomu ani slovo."
"Okej."- odpovieme s Lenom naraz a len si ma posadí na kolena.
"Už od detstva mávam nočné mory. Prídu a odýdu ako duch. Naposledy som mal nočnú moru prek piatimi rokmi, keď sme sa sem prisťahovali. Odtedy som nemal nočné mory, ale posledný týždeň skoro nespávam. Ani Shon o tom nevie. Celý čas sa bojím zaspať, lebo nechcem vidieť ten sen. A ak je pravda, že prvý sen v novom dome sa splní tak som v koncoch."
"Čo sa ti sníva?" - spýtam sa.
"Že pri zrušení kliatby došlo k vojne medzi tromi klanmi. Floriánovim, Sedrikovim teda aj našim a Lenovim. Videl som, že náš a Floriánov klan sa spoji vďaka ich láske, ktorá pretrváva už celú večnosť, ale Lenov klan s tým nebude súhlasiť. Len sa obetuje pre teba Lin a jeho vlastný klan ho nejakým omylom zabije. Ďalej sa nikdy nedostanem, lebo sa prebudím skôr ako to stihne skončiť." Eliáš začne vzlikať.
"Aha."- posmutním a viac nepoviem.
"Iba "Aha". To si snaď robíš srandu. Já ti poviem, že tvoju lásku zabiju a ty povieš iba "Aha"?" - rozkričí sa na mňa Eliáš so slzami v očiach. Len sa na nás pozerá, ale neodváži sa odpovedať.
"Nie si jediný kto má také sny. Já mám zase sny o tom ako zlomiť kliatbu. Vidím v nich, že na zlomenie kliatby je potrebné sa obetovať pre skutočnu lásku. Ale nie aby sa Len obetoval pre mňa ale aby som sa ja obetoval preňho. Kliatbu nášho klanu musím zlomiť ja, a tak keď ho zabiju dám mu svuju dušu a zomriem je. Tým sa kliatba zruši."
Obaja sa na mňa pozrú ako na ducha. Nechápem prečo, ale mám pocit, že sa to čoskoro dozviem. A mal som pravdu.
"Tak to ani náhodou. Nedovolím ti, aby si zomrel. Milujem ťa. Bez teba nedokážem žik. Ak zomrieš tak sa zabijem. Nikdy ťa neopustím. Ty si jediný s kým môžem byť šťastný." - rozkriči sa na mňa Len a pritisne si ma bližšie k sebe.
"Naše sny sa ale nedajú ovplivniť. Milujem ťa viac ako svoj život, ale asi to nepôjde."
"Tak si aspoň užime ten čas, čo nám ešte zostáva. Nepustím ťa s náruče. Už nikdy v živote."
Po tváry mi začnú tiecť slzy a Len ma pobozka. Viem, že je to možno poslednýkrát čo sme spolu v objatí. Mám strach, ale musím to urobiť. Mám na to svoje dôvody. Jedným z nich je aj Len. Nedovolím, aby sa mu niečo stalo. Budem ho strážiť aj v pekle. Milujem ho a to sa nezmení. Utápame sa v smútku ešte niekoľko minút alebo skôr hodín, keď nás vystraší klopanie na dvere. Postavim sa, aj keď nedobrovolne, a idem otvoriť nečakanej návšteve. Ako som si aspoň myslel.

         Letím už niekoľko hodín vysoko v oblakoch nad viacerími mestami, či dedinami a hľadám, kde sa nachádza dedina, alebo možno je to menšie mestečko, Denal. Myslím, že má okrem tohto mena ešte jedno, ale toto sa mi pamätalo lepšie, tak čo na plat. Letím ešte asi hodinu, keď uvidím cieľ mojej dlhej cesty a pristanem v neďalekom lese. Hneď sa premením na človeka a zamierim si to k veťkému domu neďaleko lesa odkade cítim Sedrikovu auru najsilnejšiu. Pozriem sa na hodinky na ruke a zapochybujem, či bude niekto hore. Je iba pol štvrtej ráno. O chvíľu neskôr počujem z niektorej časti domu tri hlasy. Mám veľmi dobrý sluch, tak rozuznám o čom sa bavia. Viem, že je to neslušné a chcel som sa stiahnuť, ale keď som započul niečo o vojne, tak vo mne zatrnulo. Nedalo mi to a chvíľu som počúval. Poviem vám, že teraz by ste sa vo mne nedorezali ani kvapky krvi. Keď nič nepočujem rozhodnem sa, že zaklopem. Prídem ku vchodovým dverám a zaklopem. Netrvá dlho a príde mi otvoriť nejaký chalan. Poviem pravdu, nikdy som nemal problém zistiť či je dotičný démon alebo nie, no pri ňom som si nie celkom istí ani tým či je to človek alebo duch. Usmeje sa na mňa a prehovorí.
"Dobrý deň alebo skôr ráno. Čo potrebujete?"
"Dobré ráno. Moje meno je Silas. Prišiel som na žiadosť princa Sedrika a princa Floriána. Sú doma?"
"Aha. Už vás spomýnali. Poďte ďalej. Budete, ale musieť počkať kým sa nezobudia. Celý dom okrem nás troch kreténov ešte sníva o ruži malinovej. Poďte do obývačky. Dáte si niečo na pitie alebo na jedenie?"
"Rád príjmem vaše pozvanie. Pokojne počkám a nie nedám si nič, ďakujem Vám."
"Zlato, čo sa deje? Kto prišiel?"- vtrhne do obývačky neznámy chalan. A zlato?
"To je Silas. Vieš ako ho spomýnali tie šípkove rúženky, čo sa ani neobťažuju vzbudiť na cudziu auru. A to majú byť naši strážci. Tak díki pekne. Pod ich dozorom by sa cele nebo prepadlo do pekla a to náhle do podsvetia."
"To asi hej. Zdravím ja som Eliáš." - podá mi ruku druhý chalan.
"A ja som Lendor, ale hovorte mi Len." predstaví sa aj druhy.
"Ja som Silas. Môžem sa vás spýtať kto ste?"
"Ja sa volám Linder. Hovorte mi Lin. Len je môj partner a Eliáš bratranec. Chalani vám o mne iste hovorili." chopí sa slova náš kráľ.
Počkať! Kráľ! On je ten náš nový kráľ. Ale nie. Čo si teraz o mne pomyslí. To bude pekný problém.
"Ak máš strach, tak nemaj. Nič zlé si neurobil. A skôr ako stačiš niečo povedať áno čítam myšlienky a skľudom môžem povedať, že si môžeme tikať. Áno?"
Tak teraz ma dorazil. Sadnem si na sedečku a dám si hlavu do dlaní. V tom sa prudko otvoria dvere a do vnútra vtrhnú, ako princovia, tak pre mňa neznámi ľudia. Sedrik a Florián si sadnu oproti mne na gauč a ostatný sa zarazia ešte vo dverách.
"Tak čo nové?" - spýta sa ma Florián.
"Netrvala ti cesta nejak dlho?" - prida sa k nemu aj Sedrik.
"A ako som sa sem asi mal dostať skôr, keď som ani nevedel kde táto dedina či mesto je? A vyzerá to na privolanú vojnu."
"Fajn. Nechcete nás predstaviť?" - otočí sa na nás neznáme dievča.
"Jasné, prepáč Lea. Takže parta, toto je Silas. Silasi táto jašterička je moja sestra, Lea a ten vedľa nej jej priatel Sergej. Potom táto dáma je moja teta, Eliáša, jej syna, už poznáš a tento vysoký chalan je jeho priateľ Shon. Ešte nejaké nejasnosti? Čo je ti vtipná Sergej?" - Obrati sa na nás Lin.
"Ja len, že prezívka jašterička ma ešte nenapadla."- rozesmeje sa Sergej a s ním ostatný chalani.
"Opováž sa mi tak povedať a upečiem ťa na rožni." - okríkne ho Lea.
"Fajn. Tak potom budeš Grízli. Nikto iný sa tak nečertí." - nadhodi Lin.
"Grrrrrrr......!" - Lea sa naštve a odýde z obyvačky. Za ňou ide Sergej. Konečne pokoj.
Shon sa posadí na kreslo a stiahne si Eliáša do lona. Len sa posadí vedľa princov a pritiahne si k sebe aj Lina. Ich teta odišla s poznámkou, že musí písať knihu. Nejak zvlášť to neriešim a pozriem sa na princov. Po chvíli sa ozve Sedrik.
"Ako vidím s Linom si sa už zoznámil. Je to náš kráľ ako som ti spomínal a jeho priaeľa Lena už poznáš tiež."
"Hej. Mal som tú česť. Len jedno nechápem. Ako to, že vy si tu spíte namiesto toho, aby ste ich chránili? Za tími dverami som pokojne nemusel byť ja, ale nekto z nemnoty a jeho by zabyl. To vám vážne treba všetko nakázať a zakázať, aby ste niečo robili?!" - rozkričím sa na nich bezohľadu na to, že su to princovia. Tiež su to ale moji dobrí priatelia a len preto im pomáham.
"Prestaň na nich kričať Silasi. Sám som im dovolil si robiť čo chcú. nemusia byť som nou na každom kroku a navyše majú vlastný život! Pokiaľ viem rozhodujem tu ja!" - postaví a rozkričí sa na mňa Lin. Asi som to prehnal.

Lin
Nedokážem vydržať, že Silas tu kriči po princoch, zatiaľ čo je to moja vina. Prečo si každý myslí, že nič nedokážem? Naviše som dosť silný a mám Lena. Keď sa Silas vybesní začnem besniť ja a všetko mu no vytmavým.
"Prestaň na nich kričať Silasi. Sám som im dovolil si robiť čo chcú. nemusia byť som nou na každom kroku a navyše majú vlastný život! Pokiaľ viem rozhodujem tu ja!"
Tak a je to vonku. Len si ma stiahne na kolena a začne bozkávať nech sa upokojím. On vie ako na mňa. Našťastie to pomôže a ja som hneď pokojnejší. Pozriem sa naoko výhružne na Silasa a vidim, že je mu trapne. Aspoň si svoju chybu prizná. Musim uznať, že má odvahu, keď obyčajný čarodej vybehne po princoch. Ale ako som sa presvedčil, tak na kráľa je krátky aj on. Zvlášť keď cíti Lenovu napiatú auru, ktorá ma chráni. Asi som mu nemal o tých snoch nič hovoriť. Opatrne sa pozriem na ostatných a dosť sa zarazím. Eliáš so Shonom sa na mňa pozeraju so strachom v očiach ako na vraha a princovia sa na nás pozerajú ako na zjavenie. Teda na mňa určite. Nechápem čo sa deje a tak sa nechápavo spýtam a nadhodím svoj nevinný kukuč.
"Čo je? Ušli vám blchy?"
"Tak toto je niečo nové. Nevedel som, že vieš vybuchnúť ako sopka." - Prvý sa spamätá Eliáš.
"Prečo ako sopka?" - Pozriem naňho.
"Lebo aj tá v pokojí spí stáročia a zrazu za pár sekund už pľuje lávu. A ty si ako já láva. Dlho spí a zahrieva sa pod povrchom a keď si zmyslí tak vybuchne." - Konštatuje Shon.
No vlastne hej. Má pravdu. Trochu sa začervenám a sklopím zrak. Zrazu sa všetci ruzosmejú aj Silas a po chvíli sa k ním pridám. je mi jasné, že Silas nás počul sa rozprávať v kuchyni a tak radšej nič neriešíme a ideme si ešte pospať. Zavedime Silasa do jeho terajšej izby a zalezieme do naších. Predsa je len pol šiestej ráno. Zvláštné. Silasovi dokážem myšlienky čítať najlepšie. Žeby preto, že je to drak? No to sa už nedozvieme. Zajtra sa uskutoční vojna. všetci to cítia ale my štyria, Len, Eliáš, Silas a ja , to vieme naisto. Musím sa ráno rozlúčiť. Možno predsa len neprežijem, ale aspoň zlomim kliatbu a Len s ostatnými budu žiť šťastne až do smrti.