Dedinka Goustr - Závoj Temnoty I.

Závoj Temnoty

              Konečne! Už je to tu! Nemohol som sa toho dočkať! Jejda. Prepáčte. Ja som sa Vám vlastne ešte nepredstavil. Moje meno je Eren. Mám blond vlasy po lopatky a modré oči. Postavu mám skôr dievčenskú, ale to neriešim. Som skrátka len obyčajný šestnásť ročný chalan, ktorý je teraz hrozne ŠŤASTNÝ!!! A viete prečo? My...sa...SŤAHUJEME!!! Už sa neviem dočkať. Ja viem, že veľa deti v mojom veku by nebolo, práve týmto veľmi, nadšených ako som ja, ale ja si skrátka nemôžem pomôcť. Celý život som prežil v rôznych mestách a teraz sa konečne sťahujeme už na trvalo do nejakej dediny menom Goustr. Rodičia mi povedali, že tam zostaneme už trvalo a to sa mi páči. Ale oveľa viac som asi nadšený z toho aké to tam bude. Naši mi opísali tu dedinu, ale úprimne si to neviem moc predstaviť. Tá dedina leží uprostred tohto lesa, ktorý sa vola, mimochodom len medzi nami je to dosť strašidelný názov, Nightmare. Domy v tej dedine sú že vraj rozostavané do kruhu okolo nejakého menšieho jazera, Elumineišn. Rodičia kúpili veľký dom na okraji tejto dediny oveľa bližšie k lesu ako ostatné. Ale to sa mi práve páči. Aspoň sa bude mať kde Satan prebehnúť. Ach! Ja som trúba. Satan je môj vlk. Má nádhernú čiernu srsť a žiariace červené oči. Teraz si istotne hovoríte, že vlci sú divoké zvieratá a nie domáce zvieratká, ale on nie je zlý. Navyše on nie je ledajaký vlk. Je to Osudové zviera. To znamená, že niekde vo svete je človek, ktorý sa povahovo a aj inými znakmi zhoduje z mojou osudovou láskou. Tými znakmi myslím farbu srsti a oči. No a ešte, dokážem sa s ním rozprávať. Pri nich to je normálne ale každý kto má Osudové zviera rozumie iba tomu svojmu. Ešte jedna vec, ktorú o nich viem. Môj „partner“ má rovnaké zviera ako ja, ale jeho má zase všetko zo mňa. Ale trochu sme odbočili. UŽ sa neviem dočkať!!!

´Eren, poď sa so mnou hrať a prestať si písať do toho denníka,“ drgol do mňa Sat.

„No tak Sat. Nie je tu moc čo robiť. To auto je aj tak malé,“ poškrabem ho za ušami.

´Prosím, prosím aspoň sa so mnou rozprávaj. Nudím sa,“ posťažuje si.

„No tak. Za chvíľu sme tam. To vydržíš,“ pobozkám ho na hlavu.

„Eren! Prestaň sa rozprávať s tým zablšeným psiskom. Buď rád, že ho tu trpím. Ale ak to z teba má robiť blázna, tak ho vyhodím von!“ okríkne ma mama.

„Áno mamy,“ skloním hlavu.

„No tak, zlato. Nechaj ho. Eren je tu s nami zavretý už dlho. Nie je divu, že začína blúzniť,“ upokojoval ju otec.

„Ty aby si sa ho nezastával,“ prskne mama podráždene.

„Neboj Eren, už sme na mieste,“ zasmeje sa otec a ja nedočkavo pozriem z okna.

Páni, to je nádhera. Tu sa mi teda bude páčiť. Zasmejem sa v duchu a pohladím Satana. Prejdeme po ceste, ktorá sa tiahne cez dedinu až k nášmu domu. Nádhera. Keď otec zastaví auto pred dvojposchodovým domom, vyskočím z auta aj so Satanom a bežíme k nemu. Pri dome sa zastavím a pošlem Satana, nech sa vybehá. Ešte kútikom oka zbadám ako Sat vbehol do lesa a vrátim sa k autu pomôcť s vecami. Ťahám sa akurát s jednou fakt ťažkou taškou do domu keď zakopnem, ale skôr než spadnem na zem ma zachytia niečie silné ruky.

„Si v poriadku?“ spýta sa ma zamatový hlas.

„Áno, ďakujem t...“ zaseknem sa keď sa otočím a zbadám toho naj chalana na svete.

„Ty si tu nový, že?“ spýta sa s úsmevom.

„Á-áno,“ zakoktám.

„Prosím ťa Eben, veď ho strašíš,“ povedal niekto za tým chalanom, „ahoj. Vítam ťa v Goustre. Kto si?“ predstaví sa mi nejaké čiernovlasé, zeleno-oké dievča.

„Keď už sa pýtaš na meno je slušnosť sám sa najprv predstaviť,“ pozdvihnem obočie.

„Hahaha, máš pravdu. Som Ašra. Rada ťa spoznávam,“ podá mi ruku, ktorú z radosťou prijmem.

„Som Eren. Ďakujem za privítanie,“ predstavím sa.

„Takže Eren? Teší ma. Ja som Eben. Som vodca tejto svorky,“ predstavil sa ten krásny chalan.

„Teší ma. Nepredstavíš mi aj ostatných?“ spýtam sa s roztomilo-nevinním úsmevom.

Eben je fakt pekný chalan. Je odo mňa vyšší asi o tridsať centimetrov a je najvyšší z celej bandy, takže predpokladám, že meria stodeväťdesiatpäť centimetrov. Je úžasný.

„Jasné, prepáč. Takže. Predstavím ich tak ako spolu chodíme. To dievča s orieškovými, vlnitými vlasmi a tmavohnedými očami je Rena, ten chalan vedľa nej s čiernymi vlasmi a fialovo-šedými očami je jej priateľ, Daniel. Vedľa neho sú dvojčatá Sam a Sem. Sam je tá s červenými vlasmi a modrými očami, chodí s Ašrou, ktorú už poznáš a Sem je tá s čiernymi vlasmi a zelenými očami, chodí s tým blondiakom s modrými očami, Riemom. Chalan s červenými vlasmi a čiernymi očami je Luchas, chodí s mojou sestrou, to je tá blondínka s červenými očami, Glori. A nakoniec chalan s hnedými vlasmi a zelenými očami ja Sabián, chodí s tou čiernovláskou so zlatými očami, Samantou. Každý z nás pochádza buď od tadiaľto alebo z mesta za lesom. Nejaké otázky?“ usmeje sa na mňa Eben.

„Z mesta za Nightmarom?“ pozriem sa na neho.

„Odkiaľ vieš ako sa ten les volá?“ spýta sa prekvapene Sam.

„Ehm....nie je to jedno?“ sčervenám.

„To teda nie....“ začne protestovať Sem.

„Eren! Ak sa hneď neprestaneš vybavovať a nepôjdeš hneď pomáhať tak to oľutuješ TY a aj tá tvoja príšera! HNEĎ!!!“ prikrčím sa keď na mňa mama začne kričať z domu.

„O kom hovorila?“ pozrie sa na mňa, sa mi zdá, že sa volá, Daniel.

„Ja...ja...to je jedno už musím. Ahoj,“ vyhovorím sa rýchlo.

„Ahoj. A nechoď do lesa! Je to nebezpečné,“ povie mi ešte Eben než odídem.

Zamrznem, „čože!?“

Sakra! Satan je v lese! Musím ho nájsť! Nepočúvam čo kričia a rozbehnem sa do lesa. Počujem za sebou kroky, ale neriešim to a ani si nevšímam, keď mama za mnou niečo kričí. Musím pomôcť Satovi. Dobehnem len kúsok do lesa, keď ma niekto chytí za ruku.

„Zbláznil si sa?! Prečo bežíš do lesa, keď som ti teraz povedal, že je to nebezpečné? V tomto lese sú sami démoni. Zabijú ťa skôr ako sa stihneš spamätať! Poď rýchlo naspäť,“ strachuje sa o mňa Eben.

„Nie. Musím ísť. Je v nebezpečenstve. Cítim to,“ poviem nezmyselne.

„Kto?“ spýta sa Sabián.

Neodpoviem, len sa vytrhnem Ebenovi a utekám ďalej. Zanedlho, uvidím Satana ako bojuje ešte s jedným vlkom proti obrovskej kostnatej potvore s modrými očami. Nerozmýšľam vytiahnem svoj meč a spoločne s tými vlkmi tú beštiu roztrháme na kúsky.

„Huh. Si v poriadku Sat?“ kľaknem si pri svojho vlka.

´Áno, som. To bolo odvážne Eren. Ďakujem,´ olíže mi ruku.

„A čo ty? Ako sa voláš?“ spýtam sa hnedého vlka so zlatými očami.

´Pochybujem, že by si mi rozumel,´ pozrie sa na mňa vlk.

„Ale ja ti rozumiem,“ pozriem sa naňho s úsmevom.

´Vážne? Tak to je úžasne. Volám sa Dráp. Ty sa voláš Eren? Počul som tvojho vlka ako ti tak hovorí a ak by to nevadilo tebe a tvojmu ochrancovi, Satanovi, že, tak by som sa rád tiež stál tvojim ochrancom, strážcom a priateľom. Si milý a jediný kto mi rozumie,´ podíde ku mne bližšie.

Keď Satan prikývne, tak ho pohladím po hlave a prijmem jeho ponuku.

„Sakra! To bolo dobré. Ako si to urobil? My s tými potvorami bojujeme niekoľko hodín a ty si prídeš a za pár minút je po nich. A ako by to nebolo málo, tak sa spriatelíš s divokým ochrancom. A ešte mu aj rozumieš. A poč.....“ nevie sa zastaviť Samanta.

„Tak dosť! Už si hovorila dosť. Možno by si nám to chcel vysvetliť?“ pozrie sa na mňa Eben.

„Iba ak vy vysvetlíte niekoľko veci mne. Ale už je dosť hodín. Zajtra idem do novej školy ale neviem, kde je a ani ako sa tam ide. Vy to asi neviete, že?“ pozriem sa na nich nevinne.

„Je tu len jediná škola, a to v tom meste za Nightmarom. Volá sa Powerlight. Ide sa tam cez les. Ráno ťa prídeme vyzdvihnúť pred dom. O siedmej už čakaj. Teraz dobrú noc. Uvidíme sa zajtra Eren a cestou nám môžeš veľa veci vysvetliť.“ Rozlúči sa Eben a aj ostatný, keď sa vrátime k nám.

„Dobre. Ahoj zajtra,“ usmejem sa na Ebena a zaleziem do domu.

Naši už spia. To je dobre. Aspoň nezistia, že som tu nebol. Zaleziem do svojej izby a do postele hneď potom ako sa osprchujem. Som zvedavý ako sa toto vyvinie. Som si úplne istý, že Eben je ten pravý. Potvrdil mi to aj Satan, ktorý sa choval veľmi splašene. Satan sa vkradne do mojej izby a ľahne si pri mňa na posteľ.

                 Ráno sa zobudím vyspatý a šťastný. Naši ešte nie sú hore a tak sa pripravím do školy a vyjdem pred dom aj zo Satanom. Akurát sa k nám blížia aj ostatný. Ebenovi ide po boku krásny biely vlk s modrými očami a ostatní mali tiež rôzne zvieratá. Sam a Ašra mali čiernu a červenú líšku, Glori a Luchas mali ohnivého a zlatého fénixa, Samanta a Sabián mali škrtiča a kobru, Riem a Sem mali čierneho a bieleho tigra a Daniel a Rena sa viezli na orieškovom a čiernom mustangovi. Keď k ním prídem, tak vyrazíme cez les do mesta a tým do novej školy.

„Tak čo, Eren. Odpovieš nám na pár otázok?“ drgne do mňa Ašra po ceste.

„Ako sa volajú vaši strážcovia?“ spýtam sa namiesto odpovede.

„Čierna líška je Fandy – patrí Sam a červená Fília - Ašre, škrtič je Kill - Samante a kobra King - Sabiánovi, ohnivý fénix je Fire – Glori a zlatý je Félix - Luchas, biely tiger je Venus - Sem a čierny Bruto - Riemovi, orieškový mustang je Draken – Danielovi a čierny je Dark – Rene. No a Tento biely vlk je Snow a patrí mne. A teraz nám už odpovieš?“ odpovie mi v rýchlosti Eben.

„Tak fajn. Čo chcete vedieť?“ prevrátim oči.

„Ako sa volá tvoj strážca?“ spýta sa Eben.

„Hmm....a ktorý?“ spýtam sa pobavene.

„Čože? Ako, „ktorý“? Veď ten čo máš pri nohách,“ vyvalia na mňa oči.

„Ah. To je Satan,“ usmejem sa.

„Ako si myslel to, „ktorý“?“ pozrie sa na mňa pokojne Sabián.

„Nooo....Ten hnedý vlk čo ste videli včera je Dráp, stal sa tiež mojim ochrancom. Potom je tu nádherný strieborný jednorožec, Moon, ktorý je tiež môj strážca, potom anakonda Linda, tiger Mary, lev Lion, puma Tieň, polárna líška Lilien a nádherný drak červenej farby so zlatými šupinami na bruchu, Mezart. Toto sú moji strážcovia,“ pozriem sa na nich s úsmevom a zistím, že na mňa pozerajú ako na ducha a zastavili sa v polovici kroku.

„Ste v pohode?“ pozriem sa na nich pochybovačne.

„Ako to, že máš toľko strážcov? To nie je možné. Dokáž to. Navyše jednorožce a draci nie sú,“ neverí mi Riem.

Povzdychnem si a v mysli privolám Moona. Chvíľu sa nič nedeje, ale potom sa za nami ozve jemné erdžanie a spoza stromov ku mne pribehne Moon.

„Vraveli ste niečo?“ pozdvihnem obočie na ich šokovaný výraz.

´Volal si ma, Eren?´ pokloní sa mi.

„Áno. Ďakujem, že si prišiel. Neverili mi keď som im o tebe povedal. Bol si z ostatnými? Sú v poriadku?“ pohladím ho po krku.

´Všetci sme v poriadku. Ahoj Sat. Dlho sme sa nevideli,´ skloní sa k Satovi.

´Rád ťa zase vidím Moon. Chýbate nám. Ako sa tam máte?´ pozdraví ho Sat.

´Dobre. Nesťažujeme si. Nechceš odviezť keď som už tu? Aspoň by som s tebou bol dlhšie,´ otočí sa na mňa.

„Ďakujem Moon. Budem rád,“ usmejem sa a vyskočím mu na chrbát.

„Idete?“ pozriem sa na ostatných, ktorý nemo prikývnu a zase sa dajú na cestu.

                     „Ja to nechápem. Ako môžeš mať toľko strážcov? A to nehovorím o druhoch?“ ozve sa po dlhšej chvíli trápneho ticha Sem.

„Hm....to neviem,“ pokrčím ramenami.

Ideme zase ticho, keď sa zamyslene ozve Rena.

„Ako si k nim vlastne prišiel?“

„Dobrá otázka. To by zaujímalo nás všetkých,“ pridá sa Eben.

Jasne ten aby niekde nechýbal, že? Pomyslím si a pretočím oči.

„Nooo...“ zamyslím sa, „Neviem, kde mám začať a tak asi od začiatku. Bolo mi asi šesť, keď som sa stratil uprostred lesa, keď sme bol s rodičmi v lese ďaleko od meste kde som žil. Od tej doby sa neustále sťahujeme, ale tu by sme mali zostať už dlhšie, že vraj. Nepamätám si čo presne sa stalo, ale v tom lese niečo bolo. Bolo to veľké asi tri metre, malo to skôr stavbu ako kôň, telo sa tomu skladalo len z kostí, ktoré boli pokryté kameňmi a malo to žiarivé zelené oči. Bol som tam o Satanom sám. Vtedy som nevedel čo presne to bolo a ani ako som sa tomu ubránil, ale viem, že sa tam zjavil Moon spolu s Lindou a Lilien. Od tej doby som nemal pokoj nech som bol kdekoľvek. Vždy ma našli. Moon, Linda a Lilien už zostali so mnou. Postupne sa začali objavovať aj iný tvorovia. Okrem zeleno-okých sa začali objavovať aj červeno-oký. Tí zase vyzerali ako tri metre veľké mačky, ale telo mali pokryté len kosťami a sem tam sa vyskytli len nejaké svaly. Zároveň s nimi sa objavili aj Mary, Lion, Tieň a Mezart. Taktiež sa chceli stať mojimi strážcami a tak som ich prijal. Potom sa objavili aj títo démoni, modrooký. Tí vyzerali zase ako veľké trojmetrové vlky. Ich telo tvorili iba kosti, okolo ktorých prúdili duše, aura a niečo čo vyzeralo ako látka. Veď ste ho videli a podľa vášho vyprávania ich poznáte všetkých. Včera mi proti nemu pomohol môj nový strážca Dráp. Ja som ich vtedy ešte nepoznal a nevedel som z čím sa stretávam a tak som začal pátrať. Dozvedel som sa o nich veľmi veľa. Vy o nich ale tiež viete veľa. A asi vám to nemusím hovoriť,“ uspejem sa na nich.

„Povedz nám čo o nich vieš, aby sme vedeli na čom stavať,“ povedal mi Eben.

„Tak fajn. Všetko sú to démoni. Tí zeleno-oký sa nazývajú Greenstone. Každý kto sa im pozrie do oči skamenie. Červeno-oký sa volajú Redblood. Tím, keď sa niekto pozrie do oči, tak ho to zhypnotizuje a urobí všetko čo démon od neho chce. Najhoršie je, že keď ťa raz zhypnotizujú, tak to funguje aj na rôznu vzdialenosť, takže démon môže byť na druhej strane sveta a aj tak si ním stále ovládaný. Tretím je modrooký. Volajú sa Bluegold. Aký výstižný názov. Títo démoni kradnú dušu. Tiež im stačí jediný pohľad do oči a už je duša jeho. Živia sa ňou. Väčšinou ale lovia spolu všetky tri druhy, lebo tak majú väčšiu šancu na úspech. Redblood zhypnotizuje, Bluegold zje dušu a Greenstone vás premení na kameň,“ dopoviem a pozriem sa na nich.

„Vieš o nich celkom dosť. Aj veci, ktoré mi až tak nie. Ale výstižný názov? My stále nevieme prísť na to, prečo práve Bluegold,“ pozdvihol obočie Luchas.

„Áno. Modré zlato. Kradnú dušu. Duša má, dá sa povedať, modrú farbu a je to zlato. Naše zlato, ktoré nosíme v sebe, je pre nás to najcennejšie a drží nás pri živote,“ vysvetlím im ako sa na to pozerám ja.

„Zaujímavé. Máš fakt veľký prehľad. Len je škoda, že neexistuje žiadny liek,“ povzdychol si Eben a ostatný prikývli.

„Liek tu predsa len je, ale je ťažko dostupný. Teda aspoň väčšinou,“ pousmejem sa a popoženiem Moona vpred, lebo pred sebou už uvidím školu.

Ani som si nevšimol kedy sme prišli do ulíc Powerlightu. Pred školou zosadnem z Moona a pošlem ho naspäť do lesov, zatiaľ čo ja ostatným zdrhnem v riaditeľni.