D.G. - Z.T. XVII.

XVII.

Eren

             Zvyšok soboty som prežil pred televízorom na gauči v obývačke. Elrich tam bol so mnou, zatiaľ čo Mark pripravoval obed a večeru. Eben s Rinom chceli zostať pri nás, ale nakoniec nás poslúchli a išli aj s partiou k jazeru. No hej. Prečo nevyvolať trochu rozruch? Veď teraz sa tu celé dni nič nedeje. Démoni sa Sem z nejakého dôvodu nepribližujú a my sa nudíme. Teda, ja sa nudím určite. Otec išiel do nemocnice. Nuž čo už keď je doktor. Tí majú inak naplánované služby. Našťastie bude do večera doma. Povzdychnem si. Už tu ležím pekne dlho. Bolí ma z toho už brucho. A navyše sa mi chce ísť hrozne na záchod. No super. Moc sa mi nechce otravovať Ela. Navyše v jeho stave by to nebolo ani vhodné sa so mnou naťahovať. Zdvihnem sa mierne na lakťoch.

“Eren, potrebuješ niečo?” spýta sa ma El.

“Nemohol by si zavolať Marka? Potrebujem ísť do kúpeľne, ale nechcem, aby si dá so mnou nadrapoval ty. Predsa len si tehotný,” usmejem sa naňho.

“Iste. Počkaj chvíľu,” prikývne a pomaly odíde.

O chvíľku príde Mark. Usmejem sa naňho a on mi úsmev oplatí. Nič nehovorí. Iba ma jemne pridrží, keď vstávam a podoprie, aby som cestou nespadol. Teda. Bolí to fakt riadne. Myslel som si, že to nič moc nie je, ale keď teraz cítim, že ledva hýbem nohami, neviem či som sa neprerátal s tým, že budem v pondelok v poriadku. Odprevadí ma až na záchod, kde mi nechá trochu súkromia. Keď nad tým teraz rozmýšľam, naozaj dúfam, že som nezakríkol, to že budem môcť mať dieťa. Keď si vezmem to, že ledva chodím, tak mám dosť strach. Už teraz by som mal aspoň dokázať hýbať poriadne nohami. Zavolám na Marka a ten ma vezme späť na gauč. Ľahnem si a premýšľam. Onedlho odíde Elrich do kuchyne za Markom s tým, že je hladný. Uvidím v tom moju šancu a aj cez bolesť sa začnem hrabať z gauča. Zatínam zuby aby som nevydával bolestné vzdychy. Pomaly sa postavím. Nohy sa mi trasú a mám pocit, že sa čoskoro zase zrútim. Prudko dýcham, aby som rozdýchal bolesť v celom tele. Nohy sa mi trasú no aj tak sa pokúsim urobiť krok. Ten síce spravím, ale nohy ma neunesú a ja spadnem na stolík, o ktorý si silno buchnem hlavu a hneď na to na zem vedľa neho. Ležím na boku a tá bolesť je nepredstaviteľná. Chcem sa pohnúť, ale vôbec to nejde. Zem je dosť studená, keďže nemáme koberce. Teda aspoň v obývačke. Snažím sa zdvihnúť, ale moc mi to nejde a nepomáha mi ani bolesť hlavy. Zachváti ma príšerná bolesť a závrat a onedlho vyvraciam svoje raňajky. Nevnímam nič, čo sa okolo mňa deje. Nechápem to. Už by som na tom mal byť lepšie. Nie ešte horšie. Za chvíľu ma zachváti zima a ja sa prepadnem do čiernej temnoty.

Elrich

                    Odídem do kuchyne za Markom, lebo moje malé zlatíčko zostalo akési hladné. S úsmevom prídem do kuchyne a sadnem si za stôl.

“Čo sa deje Elrich?” spýta sa ma Mark.

“Sme hladní,” usmejem sa.

“Eren pred chvíľou jedol, nie?” spýta sa.

“Ja ale hovorím o nás dvoch. Že maličký?” pohladím si so smiechom bruško.

“Haha. Tak to si mak povedať hneď,” zasmeje sa a postaví predo mňa obložené chleby.

Mlsne sa obliznem a začnem jesť. Zjem len jeden chleba, keď sa z obývačky ozve rana. Vystrašene sa pozriem na Marka. Ten okamžite zahodí všetko bokom a rozbehne sa do obývačky. Som mu hneď v pätách. To čo uvidím ma veľmi vystraší. Eren leží na zemi s rozbitou hlavou, celý sa trasie a vyvracal svoje raňajky a aj desiatu. Zľaknem sa. Mark k nemu pribehne a zdvihne ho do náruče. Pomaly ho položí na gauč a pozrie sa na mňa.

“Choď pre nejakú handru a namoč ju do studenej vody. Potrebuje obklad. A tiež ošetriť ranu,” rozkáže.

Rozbehnem sa pre všetko čo mi povedal a rovno zoberiem aj vedro s vodou a handrou, aby som upratal ten neporiadok, čo narobil. Samozrejme sa za to naňho nehnevám. Vrátim sa do obývačky a mokrú handru podám Markovi. Sám začnem upratovať. Neopúšťam pohľad z tých dvoch. Mark sa natiahne pre mobil a začne vytáčať číslo. Neviem komu volá, ale rýchlo sa to dozviem.

“Majk! Prosím, rýchlo príď domov. Erenovi niečo je…...nie ja neviem čo sa stalo…...bol som v kuchyni aj s Elrichom….. Dobre. Prosím rýchlo,” zakončí hovor a zase sa venuje Erenovi.

Ten sa stále celý trasie a má zvýšenú teplotu. Odnesiem vedro keď doumývam a vrátim sa späť. Sadnem si na fotelku tam kde som sedel pred tým a po tvári mi začnú tiecť slzy. Prečo sa to stalo? O pätnásť minút je tu sanitka s Majkom a jeho kolegami.

Majk

                 Dnešný deň vyzeral byť celkom v pohode. Žiadne vážne prípady ani nič akútne. Vyzerá to na vskutku dobrý deň. Ani som si neuvedomil, že som to zakríkol až dokiaľ mi nezazvonil telefón. Mark? Ten mi nikdy nevolá počas služby.

“Haló?” spýtam sa keď zdvihnem.

Už jeho plač mi napovie, že je niečo zle. Keď mi povie, že sa stalo niečo Erenovi, tak ma skoro skolí mŕtvica.

“........nevieš čo sa mu stalo?....... Kde si bol?...... Za chvíľu som tam. Nič nerobte…..” zložím.

Rozbehnem sa za kolegami, že sa niečo deje u nás. Hneď tu berú ako výjazd a tak ideme. Za pätnásť minút sme na mieste. Predsa len to je dosť ďaleko. Keď uvidím Erena na gauči a Marka ako sa oňho stará neváham.

“Čo sa stalo?” pozriem sa na Marka.

“Našli sme ho ležať pri stole. Má rozbitú hlavu a zvracal. Stratil vedomie a odvtedy sa len trasie,” vzlykne Mark.

“Vezmi preč Elricha. V jeho stave by mal byť pokojný,” poviem mu a začneme kontrolovať Erena.

Eben

                  Sme akurát pri jazere a polovici dediny spôsobujeme infarkt, keď sa ozve sanitka. Moc tomu nevenujem pozornosť. Teda až do chvíle, keď Snow bolestne zaskučí a začne sa hrozne triasť. Satan je hneď pri ňom aj s Drápom. V tom sa ozve Glori.

“Eben? Tá sanitka ide k Erenovému domu. Pochybujem, že by ich otec išiel domov na sanitke a ešte k tomu so zapnutým majákom a na plnom plyne,” pozrie sa na mňa.

Vytreštím oči. Eren.

“Elrich!” zľakne sa Rino.

“Eren!” vykríknem zároveň s ním.

Za sekundu sme na ceste k domu a ostatní sú nám v pätách. Pribehneme k domu a uvidím ako Mark sedí na lavičke pred domom a tíši plačúceho Elricha. Samému mu po tvári tečú slzy. Prídeme k ním. Elrich Hneď skočí do náruče Rinovi, ktorý ho začne tíšiť. Sadne si na lavičku a stiahne si ho na kolená.

“Čo sa stalo?” spýtam sa vystrašene.

“Eren…” vzlykne Elrich.

Srdce sa mi skoro zastaví. Pozriem sa na Marka pre vysvetlenie.

“Boli sme v kuchyni, keď sme z obývačky počuli buchot. Keď sme tam dobehli našli sme Erena ležať na zemi pri stole s rozbitou hlavou. Celý sa triasol. Mal zvýšenú teplotu. Radšej som zavolal Majkovi. Neviem čo sa stalo. Ešte desať minút pred tým bol v úplnom poriadku,” zloží si hlavu do dlaní Mark.

Tomu sa mi nechce veriť. Čo sa mohlo pokaziť? Mám o neho strach. Sadnem si vedľa Marka.

“Ak chcete, tak choďte domov. Dnes už nemám na nič náladu. Tí čo sú z mesta, neskôr odprevadím, tak tu zostaňte,” povzdychnem si.

“Nie. Nenecháme ťa v tom. Sme partia. Stojíme pri sebe,” odpovie Luchas a sadnú si na trávu.

Pousmejem sa na nich. Sú to fajn priatelia. Ach Eren. Čo mi to robíš. Vravel si, že už budeš v poriadku. Prečo sa náš život tak komplikuje. O desať minút vyjde von Majk a jeho kolegovia nasadnú do sanitky.

“Tak tu ste. Nevedel som kam syr zmizli,” príde k nám.

“Elrich potreboval ísť na vzduch. Ako je na tom Eren?” spýta sa unavene Mark.

“Podľa všetkého sa snažil chodiť a to sa mu vypomstilo. Padol a ako sa buchol o roh stolu, tak mal mierny otras mozgu. Avšak to vyzerá, že chytil nejakú virózu, ktorá má takýto priebeh. Jeho telo je slabé a pár dní nebude o sebe skoro vedieť. Vezmem si dovolenku. Toto nevyzerá dobre. Navyše to vyzerá, že si zlomil tým pádom jedno rebro, takže sme mu to zafixovali. Má ale veľmi citlivé kríže. Tou virózou sa mu tam môže dostať zápal a všetko skomplikovať. No ešte si s ním užijeme veľa zábavy. V každom prípade by si sa od neho mal držať ďalej El. Mohlo by to ohroziť teba a aj tvoje dieťa,” rozpovie Mark.

Zložím si hlavu do dlaní.

“Dobre,” odpovie ticho El.

“Musím si ísť ešte pre auto. Do hodiny som doma,” povie Majk.

“Môžem ísť za ním?” spýtam sa.

“Áno. Je vo svojej izbe. Teraz ťa bude potrebovať,” usmeje sa Majk a odíde.

Tak tomu verím. Moje malé zlatíčko. Na nič nečakám a odídem za Erenom. Nájdem ho ležať v posteli v našej izbe. Povzdychnem si. Prejdem k nemu a ľahnem si k nemu. Zaskučí a stúli sa mi do náruče.

“Neboj sa láska. Budeš v poriadku. Teraz si oddýchni. Budem tu s tebou,” pobozkám ho do vlasov.

Jemne vydýchne a spí ďalej. Hľadím ho po chrbte a počúvam jeho pravidelný dych. Čo si to zase vystrájal? Ani si nevieš predstaviť aký som mal o teba strach. V tom sa pootvoria dvere a dnu vojdú traja vlci. Snow si unavene ľahne pod okno a Satan pri neho. Dráp si ľahne pri nohy postele. Pousmejem sa. Vstanem a idem na chodbu. Pred dverami stojí Ellaster a asi chcel práve zaklopať. Nič nepovedal len ma odsotil od dverí a vošiel dnu. Zabuchol dvere a pozrie sa na mňa.

“Eren nie je chorý. Najprv to tak mohlo vyzerať, ale teraz to schytal aj Ekresiuss. Leží v posteli a trasie sa od bolesti. Toto nie je žiadny vírus,” pokrúti hlavou.

“Čo to teda je?” spýtam sa opatrne.

“Erenovi sa liečia kríže. Ale to nie je podstatné. Obaja sa menia. Získavajú plnú silu démonov. Onedlho to zachváti aj mňa. Elrich sa k nám, ale nesmie približovať. To stále platí. Nesmie sa k nám približovať dvanásť hodín po premene,” povie mi unavene.

“Prečo sa k vám nesmie priblížiť a ako sa premena spozná?” spýtam sa ticho.

“Ak by sme do dvanástich hodín po premene zacítili vo svojej blízkosti niekoho tehotného, tak by sme ho mohli zabiť. Žiarlili by sme, lebo chceme vlastné deti. Spoznáš to. V našich blond vlasoch sa objaví jeden jediný prameň takej farby ako máme oči. Od tej doby začni odpratávať dvanásť hodín. Počas tej doby sa mu musíš stále venovať. Bude oveľa citlivejší a bude sa ťa držať ako kliešť. My sa môžeme premeniť, len keď cítime, že sme v bezpečí so svojím druhom. Ja s Ekrim sme sa nemohli premeniť skôr ako sa nebude Eren cítiť v bezpečí. Už musím ísť. Premena začína aj u mňa,” vydýchne ťažko a odíde z izby.

Zostanem tam sám s Erenom a ľahnem si naspäť k nemu. Celý sa trasie a má zvýšenú teplotu. Pritiahnem si ho k sebe a položím si jeho hlavu na rameno. Dych sa mu trošku upokojí a vlasy mu začnú žiariť. Na pravej strane vlasov sa mu začne tvoriť tenký slabomodrý prameň. Zavriem oči a po chvíli zaspím. Cítim, že sa Eren upokojil ešte viac a ticho dýcha.