D.G. - Z.T. XVI.

XVI.

Eben

               Keď nás Ekresiuss zobudí dosť brutálnym spôsobom, tak nám nezostáva nič iné ako sa k nim pridať na večeru. Eren sa od toho pádu škerí vždy keď si sadá. Verím, že to muselo bolieť. Po večery sa odoberieme do svojich izieb a Eren si ľahne na posteľ na brucho.

„Bolí to moc?“ spýtam sa ustarane.

„Hej. Ale nevyčítam to Ekrimu. Nemohol za to. Nevedel, že sa zľaknem,“ usmeje sa na mňa.

„Ja viem. Ukáž. Pozriem sa ti na to. Kde ťa to bolí?“ prisadnem si k nemu a zistím, že mi to ani nemusí hovoriť.

„Nič nehovor. Našiel som si to sám. Máš tam peknú modrinu. skočím za tvojim otcom. mohlo by to byť vážnejšie než si myslíme. máš fialové celé kríže,“ pobozkám ho do vlasov a idem za jeho otcom.

Protestov si samozrejme nevšímam, lebo to by sme nedošli nikam. Zaklopem na dvere od Majkovej izby a tie za chvíľu otvorí Mark. Pozrie sa na mňa s otázkou v očiach.

„Stalo sa niečo?“ pozve ma dnu.

„Je tu Majk?“ spýtam sa.

„Iste. Počkaj, zavolám ho,“ odíde do jedných z dverí kde tuším kúpeľňu, podľa tečúcej vody.

„Čo sa stalo?“ vyjde von, z mokrými vlasmi a v pyžamových nohaviciach, Majk.

„Keď nás Ekresiuss prišiel zavolať na večeru, tak nás zobudil a Eren sa zľakol. Spadol z postele a teraz má celé kríže fialové, tak som nechcel riskovať, že by mal niečo vážne,“ poviem mu čo sa stalo.

Odíde z izby a ja som mu v pätách. Za nami ide Mark. Prídeme ku nám do izby a uvidím, že Eren stále leží na bruchu ako som ho zanechal.

„Počul som, že si mal menšie dobrodružstvo. Tak sa ukáž,“ sadne si k nemu Majk.

„Nič to nie je. Len modrina,“ odpovie so zívaním.

„To posúdim ja,“ vyhrnie mu tričko.

„Hm...teraz sa ťa dotknem a keby ťa to bolelo povedz,“ povie mu.

Začne mu pritláčať chrbát a keď sa dotkne len jemne krížov, Eren zasyčí od bolesti.

„Robí ti problémy sedenie alebo keď si ľahneš na chrbát zostaneš paralyzovaný?“ spýta sa.

„Keď sedím, tak cítim divný tlak a nemôžem si ľahnúť ani na bok. Nie to ešte na chrbát,“ povie Eren.

„Toho som sa obával. Nemaj strach. Nie je to nič vážne, len máš silno narazené kríže. pár dní budeš spať na bruchu a nebudeš sedieť. Po víkende zostaneš pár dní doma. Teraz ti to stiahnem obväzom. Je to jasné?“ spýta sa prísne Majk.

„Iste oci,“ povzdychne si unavene Eren.

„Dobre. Pomaly sa postav,“ nakáže a ja mu pomôžem na nohy.

Nedokáže sa na nich udržať a tak ho podopieram. Pobozkám ho do vlasov a počkám než ho Majk obviaže. Často syčí bolesťou až mi je ho ľúto.

„Tak hotovo. Teraz si ľahni a spi. Ráno ti to prídem previazať. Keby sa niečo v noci delo, príď ma hneď zavolať Eben. A daj naňho pozor. Dobrú noc,“ rozlúčia sa a odídu z izby.

Uložím Erena do postele a ja sa idem osprchovať. Keď sa vrátim, tak si k nemu ľahnem a položím si ruku cez jeho chrbát. Spokojne vydýchne a zavrie svoje krásne modré oči. Onedlho zaspím aj ja.

Eren

                  V noci ma prebudí bolesť. Sakra. Zhlboka sa nadýchnem. Počas spánku som sa prevalil zase na Ebena, čo by nebol problém, lenže ležím nakrivo a kríže mám ohnivé. A sakramentsky to bolí. Au. Zaskučím čím preberiem Ebena. Pozrie sa na mňa.

“Eren. Si v poriadku?” strachuje sa.

“Len som sa v spánku trochu prevalil na bok. Nemohol by si mi trochu pomôcť? Nemôžem sa pohnúť,” zaskučím.

“Iste, láska,” pobozká ma do vlasov a ustelie ma naspäť do postele.

“Je to jasné. Do školy nepôjdem, dokiaľ nebudeš zdravý. Nenechám ťa tu,” rozhodne hneď, ale nemám silu protestovať, tak iba mu to odsúhlasím a zaspím.

                   Ráno sa zobudím so spevom vtákov. Eben leží vedľa mňa a má ruku prehodenú cez môj chrbát. Pousmejem sa. V noci mi veľmi pomohol. Škoda, že sa nemôžem hýbať. Tak rád by som ho zase pobozkal. Eben sa pohne a otvorí oči. Usmeje sa na mňa.

“Si v poriadku?” spýta sa.

“Trochu to pobolieva, ale takto mi je fajn. Ďakujem, že si mi v noci pomohol. Vážne som sa nemohol pohnúť,” pousmejem sa.

“To je v poriadku. Milujem ťa a rád sa o teba starám. Poď, určite potrebuješ ísť do kúpeľne. Potom zavolám Majka, nech sa na teba pozrie,” pobozká ma do vlasov a pomôže mi postaviť sa.

Potom ma opatrne vezme na ruky a odnesie do kúpeľne. Pomôže mi vykonať rannú hygienu a odnesie ma späť do postele. Potom zapadne do kúpeľne sám a o desať minút neskôr už ide pre otca. Na budíku uvidím, že je len sedem hodín ráno. Tak to bude skorý budíček ak už nie sú hore. Za ďalších desať minút je Eben späť aj s otcom.

“Tak ako sa má máš maród?” použije otec doktorskú frázu až pretočím oči.

“Ako by sa tak maród, ktorý sa o seba nevie ani sám postarať, mohol asi tak mať? Úplne srším humorom, nevidíš? Skáčem po posteli a som pripravený ísť plávať do jazera. Ako je možné, že si to prehliadol?” spýtam sa sarkasticky.

Eben sa snaží zadržať smiech a otec sa uškrnie.

“Vieš, že to nevidím? Ja vidím len zdochlinu na posteli. Určite sa ti to len snívalo,” odpovie otec a ja zase prevrátim oči.

No hej. Tak tento chlap je môj otec. Čím som si ho len zaslúžil? Určite som musel byť veľmi zlé dieťa. Eben mi zase pomôže vstať a otec mi previaže kríže. Keď skončí, tak na skončím opäť v posteli a dostanem lieky na spanie. Onedlho neviem o svete. Ani o tom, že Eben s otcom išli dole do kuchyne, kde sa už zhromaždilo osadenstvo v podobe partie a Marka s bratmi.

Ekresiuss

                      Sedíme s partiou na gauči v obývačke a čakáme na Ebena s Erenom. Už zase spia do obeda. Žiadna novinka. Pozriem sa k dverám obývačky kde sa ozvú kroky. Za chvíľu vojdú do vnútra Eben s otcom, ale nikde nevidím Erena.

“Kde je Eren?” spýtam sa keď ho nevidím.

“Ten bude pár dní ležať,” odpovie otec.

“Je chorý?” spýta sa so starosťou v hlase Elrich.

“Dá sa to tak povedať,” odpovie Eben.

“Tak čo sa mu stalo?” spýta sa Ellaster zamračene.

“Huh, keď nás prišiel Ekri zobudiť, Eren sa zľakol a padol na zem. Má silno narazené kríže. Nemôže poriadne ležať, stáť a ani sedieť,” odpovie Eben.

Zdesím sa. Zranil som Erena. Zranil som môjho malého bračeka. Roztrasiem sa plačom. Ell si ma pritiahne bližšie k sebe a trie mi chrbát.

“Nie je to tvoja vina. Nikto ti to za vinu nedáva. Ani ja a ani Eren. Nevedel si, že sa zľakne a spadne s postele. Ani si nevedel, že to bude mať nejaké následky. Neurobil si to naschvál, tak sa nemáš prečo báť. Bude v poriadku. Pár dní si poleží a bude zase zdravý. Čo mi pripomína, že pár dní nepôjde Elrich s Rinom do školy. Eren ťa odmieta pustiť,” otočí sa Eben na Elricha s Rinom.

Pozriem sa naňho. Nemal som im vbehnúť do izby. Nič by sa nestalo. Povzdychnem si. Bude v poriadku. Dúfam, že má pravdu. Nikdy by som si neodpustil, keby to bolo niečo vážnejšie. Čo mi pripomína:

“Bude môcť vynosiť dieťa? Pretože je to dosť namáhavé na kríže, tak nebude s tým mať problém?” spýtam sa ticho otca.

“To ma nenapadlo. Bude ich mať dosť citlivé. Nedokážem to na isto povedať. Budeme musieť počkať,” pokrčí ramenami otec.

“Bude môcť vôbec otehotnieť?” spýta sa ticho Eben.

Vidieť, že ani jemu to nenapadlo. Čo ak nebude môcť mať dieťa kvôli mne? Nechcem aby bol kvôli tomu smutný.

“To by nemal byť problém. Hádam bude môcť otehotnieť,” ozve sa Ellaster.

“Ak nebude môcť otehotnieť, tak existuje spôsob ako spojiť vaše gény a vložiť ich do iného nosiča, ktorý vám vaše dieťa vynosí,” povie Elrich.

“Keď tak vám ho vynosím ja. Je to moja vina. Nikdy by som si to neodpustil. Urobím všetko pre to aby ste mali dieťa,” odpoviem presvedčene.

“Ekri,” chce niečo povedať Ell, ale preruším ho.

“Nie Ell. Je to náš brat. Toto mi nevyhovoríš,” pozriem sa mu do očí.

“Nechcem ti to vyhovoriť. Je to náš malý braček. Nevadilo by mi keby si pod srdcom nosil jeho dieťa. Chcel som ti povedať, že máš moju dôveru a podporu. Vždy budem stáť pri tebe,” pohladí ma po tvári.

“Ďakujem,” rozplačem sa a schovám svoju tvár do jeho ramena.

Pritiahne si ma k sebe a hľadí ma po tvári.

Eben

                    Pozerám sa na Ekriho s Ellasterom. Pousmejem sa. Som mu vďačný za to, že by nám vynosil dieťa, keby Eren nemohol. Ale modlím sa nech dokáže otehotnieť a vynosiť dieťa. Zranilo by ho keby nemohol pod srdcom nosiť svoje vlastné dieťa a tráviť s ním celých sedem mesiacov. Mužské tehotenstvo trvá o dva mesiace menej. Čo je vyhovujúce. Pousmejem sa a odídem hore za Erenom. Ľahnem si k nemu na posteľ. Zacíti moju prítomnosť a chce sa ku mne pritisnúť, ale bolesť mu to nedovolí. Zaskučí a zostane ležať. Pritisnem sa k nemu a chytím ho okolo chrbta. Stále leží na bruchu, len sa ku mne pritlačí. Pohladím ho po vlasoch. Je tak krásny. Vážne dúfam, že raz Erena uvidím ako môjho tehotného manžela. Určite by mu tehotenské bruško pristalo. Môj milovaný Eren. Všetko bude dobré, všetko bude fajn.

“Eben?” zamrmle ospalo Eri.

“Áno láska?” spýtam sa nežne.

“Neopúšťaj ma,” vzlykne.

“Neopustím ťa, nikdy! Čo ťa to napadá?” zdesím sa.

Prečo si myslí, že by som ho dokázal opustiť? To nikdy! Milujem ho

“Milujem ťa maličký. Vždy pri tebe budem stáť,” pobozkám ho do vlasov.

“Aj ja teba milujem. Navždy chcem byť s tebou. Ale nevadí ti, že sa o mňa musíš tak starať?” pozrú sa na mňa dve krásne modré oči plné starosti.

“Už som ti vravel, že to milujem. Milujem teba a milujem sa o teba starať. Dúfam, že mi to umožníš tak často ako to len bude možné,” usmejem sa a jemne ho pobozkám.

Vzlykne a z očí sa mu začnú valiť slzy šťastia.

“Ďakujem, drahý,” usmeje sa cez slzy.

Namiesto odpovede ho vášnivo pobozkám. Bozk mi opätuje. Dvere sa ticho otvoria a dnu vojde Mark s podnosom.

“Ešte ste neraňajkovali, tak som vám niečo priniesol. Potom poďte dole. Ustlal som Erenovi na gauči. Ekri je z toho celý nešťastný. Má strach, že nebudeš môcť mať deti,” povzdychne si Mark a položí podnos na nočný stolík.

S obavou sa pozriem na Erena. Toto som s ním ešte nerozoberal. Mám strach ako bude reagovať. Jeho reakciu som fakt ale nečakal.

“Haha...povedz mu, že z toho naozaj strach mať nemusí. Určite zase zabudol na našu schopnosť rýchlej regenerácie. V pondelok večer by som mal byť v poriadku, akoby sa nikdy nič nestalo. Chce to len trochu pokoja. Dnes je Sobota. Zajtra večer už budem môcť normálne ležať, len budem trochu citlivý na dotyk. A v Pondelok budem absolútne v poriadku,” zasmeje sa.

Čakal som plač, krik, nervové zrútenie, ale toto som vážne nečakal.