D.G. - Z.T. XV.

XV.

Elrich

                       Áno, moja požiadavka na neskorú večeru je divná, ale maličký ma hlad. A nevie sa rozhodnúť na čo má chuť. Keď to ale zmiešam všetko dohromady, tak to nechutí zle. Je to vlastne dobré. Premietam si to v hlave stále dookola, zatiaľ čo si vychutnávam svoju obloženú palacinku. Počujem ako sa Mark chichoce a Rino sa na mňa pozerá, jak na mimozemšťana.

“Si si istý, že ti nebude zle?” spýta sa opatrne.

“Nie. Je to úžasné. A naše maličké je spokojné. Chceš tiež?” pozriem sa na Rina a ponúknem mu s úsmevom jednu zo svojich obložených palaciniek.

Je v nej zamotaná na kolieska nakrájaná uhorka, citrón, džem, jahody s pomarančom a je poliata šľahačkou, čokoládou a mandarínkovou šťavou. Maškrtne sa obliznem. Rino sa zatvári zdesene a vyzerá, že mu je zle.

“Radšej nie, ďakujem. Myslím, že vynechám aj raňajky,” odvráti sa a poslednú vetu si povie skôr pre seba.

Zasmejem sa a začnem zase jesť. Keď dojem, tak sa poďakujeme Markovi a vyrazíme hore do izby. Po sprche si zalezieme do postele a ja sa pritisnem k Rinovi. O chvíľu s úsmevom zaspím.

Eren

                       Ráno ma zastihne nepripraveného. Zazívam a otvorím oči. Prvé čo zistím je, že zase ležím na Ebenovi, ktorý spí a som zase skoro nahý, lebo sa mi tričko vyhrnulo. Pomaly sa pohnem a zistím, že som vzrušený a nie som sám. Stuhnem. Nesmiem sa pohnúť. Eben sa trochu pomrví, čím sa obtrie o moje mužstvo a ja nedokážem zadržať vzdych. On ma na sebe len pyžamové nohavice, takže cítim ako sa naše erekcie o seba obtierajú. Samovoľne sa pohnem proti nemu. Zas zavzdychám a Eben si povzdychne a otvorí oči. Stuhnem a sčervenám. Eben si hneď uvedomí v akej polohe sa nachádzame a aký je problém. Hryziem sa do pery ako sa snažím nevzdychať, keď sa pohne.

“Láska,” pohladí ma nežne po tvári.

Vytiahnem sa trochu vyššie, pri čom zase vzdychám a pobozkám ho na pery. Náš bozk sa prehĺbi, ale stále zostáva nežný. Ani si to neuvedomím, ale Eben sa o mňa začne viac obtierať, pri čom vzdychám dokiaľ nie je koniec. Vydýchame sa a ja z Ebena pomaly zleziem. Sčervenám.

“Eren. Prepáč, nezvládol som sa ovládnuť,” povzdychne si Eben.

“To je v poriadku. Milujem ťa a pomaly si zvykám. Navyše sa toto bude možno diať každé ráno a ja pred tým nemôžem do nekonečna utekať,” usmejem sa naňho nevinne ešte celý červený.

“Ty si nevinnosť sama, láska moja,” zasmeje sa a pobozká ma.

Nakoniec sa zavrieme v kúpeľni a o chvíľu neskôr už sedíme v jedálni. Ešte tu nikto nie je. To je divné. Ešte nikdy sme tu neboli prvý.

Majk

                      Prídem do kuchyne a nestačím sa diviť. Eren s Ebenom už sedia za stolom a raňajkujú. Niečo som prešvihol? Do chrbta mi narazí rozospatý Mark.

“Čo blbneš?” spýta sa.

“Jej. Dobré ráno,” ozve sa Eren.

“Eren? Dobré ráno. Tak už ťa chápem,” zašepká mi do ucha a tiež si ich podozrievavo prezerá.

“Stalo sa vám niečo?” spýtam sa keď si robím kávu.

“Nie. Nečakali sme, že tu budeme prvý,” pokrčí plecami Eren.

Prikývnem a sadnem si pri Marka za stôl. Vtom prídu do kuchyne aj Ell s Ekrim a Rino s Elrichom.

Rino

                           Ráno sa zobudíme celkom skoro. Elrich sa na mňa usmeje a ja ho pobozkám do vlasov. Pritiahnem si ho k sebe bližšie a povzdychnem si. Zavŕta sa mi do náruče a cítim ako sa upokojil.

“Milujem ťa, Rino,” započujem šepot.

“Aj ja teba milujem. Teba aj naše maličké a nikdy to nebude inak,” usmejem sa a hľadím ho po chrbte.

O chvíľu neskôr sa pozbierame z postele a za chvíľu už ideme do kuchyne. Ostatní už sedia za stolom a raňajkujú.

“Dobré ráno,” pozdravíme a sadneme si na voľné miesta.

“Nazdar. Ako ste spali?” spýta sa Eren.

“Dobre. Čo vy?” spýta sa Elrich.

“Ale, dalo sa. Len škoda, že tak krátko,” zazíva Ellaster.

“Ts…. A koho je to vina?” odfrkol si Ekri.

“Hovoríš ako by som za to mohol ja,” pozdvihne obočie Ellaster.

“Veď môžeš. Nemáš sa na mňa vrhať uprostred noci,” zabručí Ekri.

“Nemáš sa predo mnou producírovať nahý,” bráni sa Ell.

My sa rozosmejeme zatiaľ čo Ekri naňho vyplazí jazyk. Oni sa hľadali až sa našli. Takto sa hádajú ešte chvíľu, než je čas ísť do školy. S ostatnými sa stretneme pri lese.

“Ahoj. Ako ste sa vyspali?” spýta sa Luchas.

“Dobre, len nie dlho. Podľa Ellových slov,” zasmeje sa Eren.

“Ako sa tešíte do školy?” spýta sa Sem.

“Je piatok, tak dosť,” usmeje sa Glori.

“Už ste prišli na to, čo ti je Elrich?” spýta sa Daniel.

“Áno,” usmeje sa Ekri, zatiaľ čo Elrich iba prikývne a sčervená.

“A to je vec, ktorú som chcel s vami prebrať. Elrich je tehotný, nepýtajte sa. Je to jedna zo schopností Elricha, Erena a Ekriho. Takže. Je tehotný a potrebuje našu ochranu. Keby ste videli, že je mu zle alebo by za vami len prišiel, tak mu buď pomôžte, alebo nás zavolajte,” dopovie Eben a ostatní iba prekvapene prikývnu.

V tichosti prídeme až do školy.

Eren

                             V škole sa nám ten parchant s jeho partiou vyhnú veľkým oblúkom. To je ich jediné šťastie. Najradšej by som mu zakrútil krkom. To čo si dovolil je vrchol. Nie len, že je namyslený a myslí si, že mu patrí svet, on si ešte aj dovoľuje na tehotných zadaných chalanov. Stačí mi, že ho stretnem na chodbe a už ma musí Eben držať, aby som po ňom neskončil. Práve máme hodinu spolu s Elrichom a Rinom. Elricha som si vzal k sebe a Ebena som poslal za Rinom. Hodina je nudná tak ležím na lavici. Učiteľa skoro nevnímam. Elrich sedí vedľa mňa a je nejako ticho. Pozriem sa naňho. Ruky ma obtočené okolo bruška a pozerá sa na lavicu. Vidím, že sa trochu trasie. Posadím sa. Akurát sa neďaleko našej lavice ozve učiteľ.

“Tak kto nám zopakuje čo sme brali minulú hodinu? Napríklad vy pán Princ. Celú hodinu tu len tak sedíte spolu z vašim kamarátom,” zamračí sa. “Nechajte ho. Nevidíte, že mu nie je dobre?” zavrčím a pritiahnem si Elricha k sebe.

“Takto sa rozprávate z učiteľom? Toto bude zápis,” naštve sa učiteľ.

“Sakra, dajte nám pokoj. Elrich sa vás bojí a navyše má bolesti. Som zvedavý ako by ste to zvládali vy keby ste bol tehotný,” vyskočím na nohy a nakričím na učiteľa, ktorý sa teraz aj z ostatnými v triede pozerá veľmi šokovane.

Nevšímam si už nikoho iného a podopriem Elricha. Spolu s Rinom a Ebenom vyjdeme na chodbu, kde si Rino Elricha vezme do náruče a pomaly ideme na ošetrovňu. Potrebuje si na chvíľu ľahnúť. Tento stres mu nerobí dobre. Pozriem sa naňho a povzdychnem si. Tisne sa k Rinovi a pomaly sa upokojuje. Pritisnem sa k Ebenovi. Pritiahne si ma k sebe a pobozká do vlasov.

“Neboj sa. Čoskoro budeme mať aj mi maličké. Len ešte je to skoro. Obaja ešte študujeme. Bolo by to riskantné mať dvoch tehotných na dohľad,” zašepká mi do ucha.

“Ja viem, láska. Počkám si. Navyše ešte sme sa spolu ani nemilovali,” usmejem sa naňho krásne.

Eben sa zasmeje a potom vkročíme na ošetrovňu. Elricha uložíme na jednu z postelí. Práve vojde na ošetrovňu sestrička.

“Čo sa stalo?” spýta sa.

“Nič to nie je. Je len tehotný a potrebuje si trochu oddýchnuť,” poviem jej.

Zostane sa na mňa pozerať ako na idiota.

“To nie je možné. Chalani nemôžu otehotnieť, takže ak mu je zle a bolí ho brucho, tak to môže byť čokoľvek. Možno máš nádor. Zavolám do nemocnice, nech si pre teba prídu a keď tak ti ten nádor vyoperovali,” usmeje sa milo a už siaha po mobile.

Pozeráme sa naňho zdesene, hlavne Elrich a tisne si ruky k brušku a je pritisnutý k Rinovi. Vyrazím jej mobil z ruky a nahnevane sa na ňu pozriem.

“Čo si myslíte, že robíte? Nedovolím vám ohroziť Elove dieťa. Je to jasné. Zavolám môjmu otcovi, nech si pre nás príde. Vy zalezte do tej vašej prašivej kancelárie a držte hubu,” zavrčím na ňu až sa zľakne a zdrhne do kancelárie.

Otočím sa na Elricha a ostatných, ktorý sa na mňa pozerajú ako by som spadol z Marsu. Nevšímam si ich a už vytáčam otca. Ten mi povie, že tu za chvíľu bude. Vážne to netrvá dlho a už mi volá, aby sme išli pred školu. Tak tam ideme. Ako vidím tak cestou zobral aj Marka. Usmejem sa na nich a ja s Elrichom a Rinom ideme domov. Eben zostane v škole, aby mi dal učivo a odprevadil partiu.

                        Doma uložíme Elricha do postele a dám mu čaj. Otec s Markom išli naspäť do práce, teda po tom čo skontroloval Elricha aj s dieťaťom. El po chvíli zaspí pokojným spánkom, tak si k nemu priľahne aj Rino. Nechám ich oddychovať a idem dole, aby som pripravil obed keď už nič iné. V kuchyni sa zamyslím. Urobím kura na syrovej omáčke s ryžou. Hmm…..to som vždy miloval. Hádam to bude chutiť aj ostatným. Pripravím si ingrediencie a pustím sa do toho. Kura aj s ryžou dám do trúby nech sa to pečie a ja si sadnem do obývačky pred krb a začítam sa. O hodinu a pol zíde dole Rino.

“Hmm…. Čo to tu tak vonia?” spýta sa a sadne si do kuchyne, kam ma nasledoval.

“Obed,” usmejem sa.

“Páni. Dúfam, že to bude chutiť rovnako ako to vonia. Nevedel som, že vieš variť,” prikývne.

“Vždy ma to bavilo. Čo El. Ešte spí?” spýtam sa ho a vytiahnem mäso a aj ryžu na šporák.

“Áno. Je sladký, tak som ho nebudil,” usmeje sa.

“Dobre. Nechaj ho spať. Potrebuje to ako soľ,” usmejem sa a prisadnem si k nemu.

Obom nám naložím obed a po jedle počúvam iba chváli na moje kuchárske umenie. Onedlho prídu domov aj Eben, Ellaster a Ekresiuss a po nich aj “rodičia” a tiež si nemôžu vynachváliť obed. Tak nejak z toho vyplynulo, že cez víkendy varím ja. Ach…. To mi bol čert dlžný. Ale čo. Aspoň, že im chutí. Nakoniec sa s Ebenom zavrieme v izbe, kde sme až do večere. Našťastie je piatok, takže máme voľno.

“Nevedel som, že si tak dobrý kuchár. Teba bude výhoda mať za manžela,” usmeje sa na mňa Eben a pobozká ma na krk.

Opriem sa oňho. Stojíme pri okne a pozeráme sa do záhrady, ktorá je plná ruží. Pousmejem sa.

“Túto poklonu beriem. Milujem ťa, Eben,” otočím sa naňho a pobozkám ho.

Bozk mi z radosťou oplatí. Dostrkám ho až k posteli, kde si ľahnem a Eben sa pritisne ku mne. Ľahnem si na jeho rameno a nechávam sa hladiť po ruke, ktorú mám položenú na jeho bruchu. Iba si ticho vychutnávame prítomnosť toho druhého. Onedlho zaspíme a je nám jedno, že ešte nebola ani večera. To sa však asi nepáčilo Ekrimu, keďže nás o dve hodiny zobudil….

Ekresiuss

                                   Keď sa vrátime domov zo školy, tak dostaneme úžasný obed od Erena. Netušil som, že vie variť, ale je to úžasné. Keď sa Eben s Erenom zavrú v izbe, tak príde dole Rino s Elrichom. Elrich si tiež pochutí na úžasnom obede.

“Kto to varil? Je to úžasné,” usmeje sa na nás šťastne.

“Eren,” odpovieme zo smiechom.

“Eren? On vie variť?” neverí nám.

“Naša reakcia bola rovnaká,” zasmeje sa Mark.

“Odteraz cez víkendy varí on,” rozosmeje sa Ellaster.

“Tak s tým súhlasím,” prikývnem.

Potom niečo cez hodinu pozeráme telku, čítame knihy alebo sa rozprávame.

“Idem pre tých dvoch. Onedlho bude večera,” usmejem sa a vybehnem hore po schodoch.

Vyrazím dvere do Erenovej izby a zakričím, že čoskoro bude večera, keď si uvedomím, že spali a teraz Eren spadol z postele. Eben sa tiež hneď zobudí. Sčervenám a začnem koktať.

“Ja...ja…. Ehm… prepáčte. Nevedel som, že spíte. Len som chcel…...za chvíľu bude večera,” vybehnem z izby a pomaly naspäť dole do obývačky, kde sa stúlim do náruče Ellastera a počúvam ich rozhovor.

Za chvíľu sa k nám pridajú aj Eren s Ebenom. Otec, to znie vážne pekne, nás zaženie do kuchyne, kde máme skvelú večeru, ale aj tak sa to Erenovému obedu nevyrovná. Po jedle sa odoberieme do izieb a čo sa týka mňa a Ellastera, tak zaspíme.