D.G. - Z.T. XIV.

XIV.

Elrich

                       Hneď mu ale sklapne lebo Rino sa premení do svojej druhej podoby. Skôr cítim, ako vidím, že začal byť ten chalan rovnako vystrašený z Rina ako ja z neho.

“Pusti ho,” zavrčí hlbšie Rino.

Vidím ako sa tí traja stiahli a ako zo školy pred chvíľou vyšla celá partia. Nevidím síce na svojich bratrancom, ale rozhodne cítim Erenovú zúrivosť. Rino ma vytrhne z náruče toho parchanta a ja sa reflexívne pritisnem na telo mohutného vlčieho démona. Rino sa premení naspäť a začne ma tíšiť. Pomaly sa upokojujem. Zrazu zaznamenám, že ten trúfalec letí cez polovicu nádvoria školy a nestačím sa diviť. Rino to byť nemohol. Ale kto? A vtom sa pozriem ba miesto kde pred chvíľou ešte stál a uvidím tam rozzúreného Erena, ako sa zlomyseľne usmieva. Takže to on ho prehodil cez polovicu nádvoria. Vyzerá spokojne a po chvíli sa pri nás zíde celá partia.

“Si v poriadku?” pohladí ma po vlasoch Ellaster.

“Áno, už áno,” pritisnem sa bližšie k Rinovi.

“Kde je Eren?” spýta sa Eben.

“Pred chvíľou bol ešte tu,” ozve sa nechápavo Ekresiuss.

Otočím sa tam kde pristál ten parchant a uvidím pri ňom Erena vo svojom bojovom oblečení.

“Čo si o sebe myslíš? Teraz ma dobre počúvaj ty…...ty…..ani na meno ti neviem prísť!!! Ešte raz sa priblížiš k môjmu bratrancovi alebo k hocikomu z mojej rodiny a zakrútim ti krkom. Je to jasné?” započujem jeho naštvanú reč a vidím ako so strachom v očiach ten bastard prikyvuje.

Skryjem si tvár do Rinovho trička a ticho sa rozosmejem.

“No tak, maličký. Už je dobre. Nemusíš plakať,” hľadí ma po chrbte Ekri a tíši ma.

“Ale ja neplačem,” pozriem sa naňho, potom za jeho chrbát a zase sa rozosmejem.

“Ehm…..Elrich? Si v poriadku?” spýta sa opatrne Sam.

To ma ale donúti sa začať smiať ešte viac. Už dlho som sa nesmial. Rino to vie.

“Elrich?..... Chalani neviem ako vy, ale mám o neho strach. Myslíte, že mu nič nie je?” spýta sa ustarane Eben.

Ja sa pomaly vydýcham a opriem sa o Rina, ktorý hneď skúša, či nemám teplotu. V škole už nikto nie je.

“Neboj sa, zlato. Len sa dáva do poriadku,” pritúli sa k nemu Eren a usmeje sa na mňa.

Našťastie je v poriadku a už sa upokojil.

“Kde si bol?” spýta sa Eben.

“Niekto mu musel ukázať, kde je jeho miesto,” pokrčí ramenami Eren.

“Ideme domov? Cez les by sme sa mali dostať ešte pred západom slnka,” spýtam sa.

“Áno, poďme,” usmeje sa Eben.

“Ďakujem, že ste tu boli,” zavzlykám.

“Si vážne v poriadku?” spýta sa ustarane Rino.

Vie, že toto správanie u mňa nie je normálne. Takéto výkyvy nálad nemávam. Nechápem prečo som sa rozplakal. Toto sa mi rozhodne nestáva a Rino to vie.

“Ja….neviem,” zavzlykám a schovám sa do jeho náručia.

“Mali by sme ísť. Nepáči sa mi ako sa Elrich správa. Niečo nie je v poriadku,” zamračí sa Rino.

“Poďme. Otec ho doma prezrie,” poviem Eren a vydáme sa na cestu do Goustru.

Eren

                             Keď prídeme na hranicu lesa, ktorá nás delí od dediny, tak sa zastavíme a Eben sa pozrie na ostatných.

“Dnes pôjdeme domov. Neboli sme tam už dlho a rodičia budú chcieť, aby sme sa tam ukázali,” ozve sa Glori a ostatní prikývnu.

“Dobre. Povedz doma, že zostanem u Erena,” povie môj miláčik.

Glori sa usmeje a prikývne. Otočím sa, aby som vyrazil domov čím sa naše cesty rozídu. Ja, Eben, Ellaster, Ekri, Elrich a Rino sa vydáme na cestu k nám. Vlci nám idú v pätách.

“Aha. Nočný motýľ. Nie je krásny?” spýta sa Elrich a zasmeje sa keď začne lietať okolo neho.

“Mali by sme si pohnúť. Toto už fakt nie je normálne,” povie nám ticho Rino.

“To vidím,” prikývnem keď sa zrazu Elrich rozplače a pritisne sa zase k Rinovi.

“Radšej si pohnime, lebo sa nám tu úplne zrúti,” popoženie nás Ell.

“Myslíte, že mu niečo ten idiot spravil?” spýta sa podozrievavo Eben.

“Neviem, ale rozhodne sa mi toto jeho správanie nepáči. Takýto citlivý nikdy nebol,” zakrútim hlavou.

Prídeme k nám domov a hneď dáme Rinovi s Elrichom jednu z voľných izieb. Potom zídeme dole a zatiaľ čo sa Eben s bratmi posadí do obývačky a začnú robiť domáce, ja zavolám otca. Toto nájdem v kuchyni nalepeného na Markovi.

“Ahoj. Môžete si to nechať na potom? Potrebujem ťa oci hore. Elrichovi niečo je,” poviem ustarane.

Otec sa zamračí a vybehne hore. Mark je tesne za ním.

“Čo sa stalo?” spýta sa ticho keď si prisadne k nemu na posteľ.

“Nevieme. V škole naňho zaútočil, ak sa to tak dá nazvať, jeden chalan. Dostal čo preto, myslím ten chalan, nie Elrich, ale El sa potom začal chovať divne. Najprv mal strach a nechcel sa ma pustiť. Čo som chápal, keďže sa ho dotkol niekto cudzí. Potom sa ale začal smiať a o chvíľu na to plakať. Cestou cez les niekoľko krát vystriedal rôzne nálady a niekoľko krát sa zrútil. A nikto nechápe prečo. Takto sa nikdy nechoval,” povie ustarane Rino.

“Ako mu bolo v posledných dňoch. Cítil sa dobre alebo zvracal ráno?” zamračí sa otec.

“Minulý týždeň sa necítil dobre, ale to prešlo,” odpovie pohotovo Rino.

Chvíľu ho ešte vyšetruje, aj keď sa pri tom Elrich tisne na Rina a skučí ako zranené zviera, ale nakoniec sa ozve.

“Všetky výsledky sú v poriadku. Keby som to nevedel lepšie……” zamračene stíši hlas.

“Dovolíš mi aby som sa ta dotkol? Potrebujem si niečo overiť,” povie po chvíli premýšľania.

El sa pozrie vystrašene na Rina.

“Nemaj strach. Celú dobu budem pri tebe a držať ťa za ruku,” pohladí ho po tvári Rino.

“Dobre,” povie tíško.

“Tak si ľahni na chrbát a ak chceš, tak sa pozeraj na svojho priateľa,” usmeje sa otec.

Elrich prikývne a pozrie sa Rinovi do očí.

“Som pri tebe,” usmeje sa Rino a pohladí ho po vlasoch.

Otec mu vyhrnie tričko a pomaly mu začne prehmatávať brucho. Niekoľko krát zaskučí a keď mu stlačí spodok bruška tak vykríkne od bolesti a natisne sa k Rinovi, ktorý sa tvári vystrašene. Má strach o Elricha.

“Čo s ním je?” spýtam sa skôr ako Rino.

“Je tehotný,” usmeje sa otec.

Stuhneme. Čože? Keď vydýcham šok, tak sa usmejem.

“To je skvelé,” vykríknem.

“Ja….ja budem…… budeme mať dieťa. Rino. Budeme mať dieťa,” Elrich sa rozplače, ale tento raz od šťastia, a schová si tvár do jeho krku.

“Milujem ťa láska, teba aj naše dieťatko,” pobozká ho a pozrie sa na mňa.

“Teraz musíte byť opatrný. Hlavne ty, Elrich. V škole, keby ti bolo zle, tak to hneď niekomu z nás povieš a my sa o teba postaráme. Rozumieš?” poviem prísne a keď s úsmevom prikývnu, tak ich opustíme a zídeme dole.

Teraz si musia užiť chvíľu samy. Usmejem sa a s úsmevom prídeme až do obývačky, kde vytrhnem Ebenovi knihu z rúk a posadím sa mu na kolená. Kniha skončí niekde pri krbe a ja prilepený na Ebenových ústach. Najprv bol trochu prekvapený, ale teraz mi bozky s radosťou opláca.

“Haló. My sme tu tiež. Toto si nechajte do postele. Navyše prečo si sa naňho tak vrhol?” spýta sa Ekri.

Zľaknem sa, odtiahnem sa od Ebena a sčervenám. Úplne som zabudol, že sú tu aj bratia s otcom a Markom. Z Ebena sa ale nepostavím. Keď sa trochu spamätám, tak sa usmejem.

“Už ste prišli na to, čo je s Elrichom?” spýta sa Ell.

“Je tehotný,” usmejem sa.

“Čože?” stuhne Eben.

“No hej. Vyzerá to tak, že to ani oni nečakali. Ale obaja sú šťastný,” usmejem sa.

“Jasné, že sú šťastný. Kto by nebol, keby čakali dieťa,” usmeje sa Eben.

Otočím sa naňho. Pozrie sa na mňa a pozdvihne obočie.

“Čo?” spýta sa.

“Ty by si chcel…...teda….chcel by si……” sčervenám a opriem si hlavu o jeho rameno.

“Či by som chcel mat s tebou dieťa? Ak by si chcel, tak určite, ale ešte je skoro,” usmeje sa a pobozká ma do vlasov.

“Eren. Hlavne neurob niečo neuvážené,” napomenie ma Ell.

“Neboj sa,” usmejem sa a pritisnem sa tesnejšie k Ebenovi.

Potom si začneme robiť domáce a učiť sa, zatiaľ čo otec s Markom pozerajú telku. Keď sa opäť pozriem na nástenné hodiny, tak mi skoro vypadnú oči. Je deväť. Nejak sme sa do učenia zabrali a prepásli sme aj večeru.

“Ehm...Majk? Alebo ti mam hovoriť oci?” ozve sa nesmelo Ekri.

Pozriem sa na nich zvedavo spoza knihy. Trochu sa pomrvím, ale zastaví ma ruka na boku.

“Nevadí mi, že si zo mňa robíš kreslo láska, ale prosím nemrv sa ak nechceš prísť a poctivosť hneď,” zašepká mi do ucha Eben a ja sčervenám.

Akosi som zabudol, že na ňom obkročmo sedím a som otočený chrbtom k nemu.

“Môžeš mi hovoriť ako ti to vyhovuje. Čo by si chcel vedieť?” spýta sa otec s úsmevom, čo má vráti späť do reality.

“V koľkom týždni je Elrich?” spýta sa tíško.

Pozriem sa naňho prekvapene. Toto ma nenapadlo.

“Asi tak v šiestom až piatom týždni, podľa toho aké mal bolesti keď som sa ho dotkol na podbrušku. Prečo?” spýta sa stále s úsmevom.

“Ja len tak,” usmeje sa šťastným úsmevom.

“Je už dosť neskoro. Ja som unavený a zajtra je piatok, takže dobrú. Príď keď budeš chcieť, Eben,” usmejem sa na lásku a zívnem ako sa blížim ku schodom.

“Dobrú noc, braček,” povedia naraz bratia.

“Dobre sa vyspi,” usmeje sa otec a Mark mi dá bozk na čelo.

Usmejem sa. “Matka” to nikdy nerobila.

“Sladké sny, Zlatíčko,” usmeje sa a sadne si naspäť k otcovi.

“Za chvíľu prídem, láska,” prikývne Eben.

“Dobre. Aj vám sladké sny,” ešte raz zívnem a zamierim do izby.

Osprchujem sa a rozmýšľam, čo si mám obliecť na spanie. Nakoniec sa rozhodnem si obliecť len to jedno dlhé tričko a nič iné. Trochu sčervenám keď si uvedomím, že Eben ma do toho trička prezliekol nedávno. Radšej si zaleziem pod paplón a po chvíli zaspím.

Eben

                       Asi po pol hodine sa rozlúčim s ostatnými a zamierim hore. Pozriem sa na dvere od Rinovej a Elrichovej izby a usmejem sa. Podľa Erenovej reakcie keď prišiel do obývačky, musia byť šťastný. Rozhodnem sa, že ich ešte skontrolujem. Prídem k ich dverám a zaklopem. Z vnútra sa ozve tiché “Ďalej” tak vojdem. Uvidím Elricha, ktorý leží na posteli a so zasneným výrazom a úsmevom si hľadí bruško a tisne sa k Rinovi, ktorý leží vedľa neho a rokov si podopiera hlavu.

“Chcel som sa spýtať, či niečo nepotrebujete,” usmejem sa.

“Všetko je v poriadku,” usmeje sa Rino.

“Som hladný,” povie zamyslene El.

“Tak poďte dole. Určite sa niečo nájde,” zasmejeme sa a ideme dole.

“Majk? Mark? Chceli sme sa spýtať, či máte niečo na jedenie. Elrich je hladný,” spýtam sa keď vojdeme do obývačky, kde je teraz už len Majk, ktorý pozerá televízor a Mark, ktorý si číta knihu.

“Jasné. Tak poď. Pôjdeme ti niečo dobré urobiť. Na čo máš chuť?” zavrie Mark knihu, postaví sa a s úsmevom sa pozrie na Elricha.

“Ja…..” pritisne sa bližšie k Rinovi.

“Neboj sa. Ja ti neublížim. Poďte do kuchyne,” povie nám a sám sa tam rozíde.

“Tak?” spýta sa keď sme už tam.

Ja sa rozlúčim a zamierim za Erenom.

“Dal by som si palacinky s uhorkami, čokoládou, jahodami, šľahačkou, pomarančom a citrónom,” započujem ešte medzi dverami a vystrašene sa naňho pozriem.

Rino sa tvári rovnako. Mark sa zasmeje a povie nech si sadnú. Rino sa posadí na jednu stoličku a Elricha si stiahne na kolená. Radšej sa rýchlo vzdialim. Keď konečne prídem do našej izby, tak prvé čo uvidím je moje zlatíčko. Je odkrytý a má na sebe len tričko, ktoré teraz viac ukazuje ako zakrýva. Keby tak sladko nespal, tak by sa ma asi zľakol. Asi si neuvedomuje, že je ako magnet a keď sa mi takto vystavuje, tak to neveští nič dobré. Prehltnem a s myšlienkou dlhej noci zaleziem do kúpeľne. Potom si ľahnem pri Erena, ktorý sa na mňa tesne pritisne a zase si zo mňa robí matrac. Usmejem sa a pohladím ho cez holí chrbát až po zadok. Ticho zavzdychá a trochu sa pomrví. Dobre toto nebol dobrý nápad. Radšej nás prikryjem a snažím sa zaspať. Po chvíli sa mi to podarí.