D.G. - Z.T. XIII.

XIII.

Glori

             Keď prídeme domov, tak všetci sme tak unavený, že si zalezieme do izieb a zaspíme. Už nikto z nás nevníma kedy sa Eren s Ebenom vrátili a ani nemáme náladu premýšľať nad tým, čo sa dnes stalo.

Eren

              Vylezieme z jazera a ja si plutvu premením späť na nohy a zase sa mi vrátia moje normálne farby a nie farby ľadu.

“Už je dosť tma,” podotkne Eben.

“Hm….asi na nás nečakali. Už sa z toho smeru nesvieti,” zamyslím sa.

“Máš pravdu. Poď, než v tej zime niečo chytíš,” objíme má okolo pásu.

“Ja? To skôr ty. Ja nie som mokrý od hlavy k päte,” pozriem sa naňho kriticky.

“Neprovokuj,” zavrčí vyzývavo.

“Inak čo,” nechám vyznieť do prázdna.

“Inak dostaneš,” pousmeje sa zle Eben.

Zasmejem sa a rozbehnem sa k domu. Eben je tesne za mnou a len po očku ho sledujem. Smejeme sa a bežíme k domu kde je už čierno-čierna tma. Vydýchame sa a pomaly vojdeme dnu. Ticho sa zakrádame domom, ale verte, že skoro vletím z kože keď sa z obývačky ozve tichý hlas.

“Vzal si ho dole, že?” otočím sa tam.

“Ekri. Vyľakal si nás. Čo tu robíš. Myslel som si, že spíš,” vydýchnem si.

“Nemohol som zaspať. Mal som o vás strach. Buď opatrný, Eren, keď tam nabudúce pôjdeš. V podzemnom oceáne je niečo nové. Niečo čo zabíja,” povie ticho a príde ku mne.

Všimnem si, že jeho oči nemajú rubínovú farbu ale svetlo ružovú. Zase vízia. Alebo veštba. Príde až ku mne a bezvládne sa mi zloží do náruče. Eben ho zdvihne a odnesieme ho za Ellom, ktorý sa prebudí keď vojdeme do izby.

“Zase?” spýta sa a povzdychne si.

“Hej. Daj naňho pozor. Je dosť nebezpečné keď ťa v tomto jeho stave uspí. My ideme tiež spať. Dobrú,” zívnem a počkám na Ebena než ho položí na posteľ a vráti sa ku mne.

Usmejem sa a zavrieme sa u mňa v izbe.

Majk

                Ráno sa s Markom zobudíme dosť skoro. Zídeme dole do kuchyne a začneme chystať raňajky. Dnes je štvrtok, tak decká idú do školy. Čo mi pripomína, že by mali vstávať. Pozriem sa na Marka, ktorý sa usmeje a vybehne hore. Za chvíľu odtadiaľ počujem hluk a nesúhlasné výkriky, ktoré sa mi nepáčia…. No dobre…..váľam sa od smiechu takmer pod stolom!!!!! Nechápem ako som mohol Marka nechať len tak odísť. Milujem ho. Vždy som miloval a vždy aj budem. Som rád, že to Eren zobral tak dobre. A teraz máme troch synov. To nie je zlé.

“Nabudúce nás budíš ty!!! A nie ten tyran!!!” vbehne do kuchyne strapatý, rozospatý, naštvaný a hlavne celý MOKRÝ Eren a ja fakt nemôžem zadržať záchvat smiechu.

“Čo sa tu deje?....... Ehm….Eren, vieš že si celý mokrý?” vojde do kuchyne Ekresiuss.

“Eren, ak si si chcel ísť zaplávať, tak vonku je na to jazero, vaňa sa väčšinou používa na niečo iné a už vôbec sa do nej nechodí oblečený. Vieš?” dá tomu korunku Ellaster.

“Vŕŕ…” naštve sa Eren a odíde späť hore, kde počujeme len buchnúť dvere.

Eben

                   Keď nás Mark ráno zobudí s vedrom ľadovej vody, najradšej by som ho zabil. No myslím, že už nemusím, lebo sa o to postaral Eren. Z izby vyletí ako neriadená strela a počujem smiech jeho otcami, keď sa ukáže v kuchyni. Keď tam prídu jeho bratia, tak fakt nemôžem a začnem sa smiať aj ja. To aby som si naňho dával pozor a nerobil nič čo by ho naštvalo. O chvíľu neskôr vletí k nám do izby a trestné za sebou dverami. Hneď sa dosmejem a len jemne sa usmejem, keď uvidím ako sa Eren prehrabuje v skrini a vyťahuje čisté oblečenie a uteráky. Prejdem k nemu a chytím ho zo zadu okolo pásu a pritisnem ho k sebe. Vydýchne a oprie sa o mňa. Po chvíli sa od neho odtiahnem a začnem sa vyzliekať. Vezmem si od neho uterák a on sa celý červený odo mňa odtiahne. Pousmejem sa keď sa oblečiem do suchého, tak začnem vyzliekať jeho. Prekvapene a vystrašene sa na mňa pozrie. Usmejem sa a jemne ho pobozkám na pery. Pousmeje sa a nechá ma, aby som ho prezliekol a usušil. Keď sme oblečený, zase zlezieme dole ako posledný. Kriticky sa na nich zadívam. Ako to, že sme tu vždy posledný?

“Čo ste tam robili? Trvalo vám to nejako dlho,” uškrnie sa Luchas.

“Nechaj ich Luchas. Musia predsa zapracovať, keď chcú mať rodinu,” zamrmle Ellaster a vidím ako Eren sčervená.

Pozdvihnem jedno obočie.

“Ell!!” skríkne Eren.

“No čo. Mám pravdu, mám. Takže ticho!” argumentuje Ell.

Eren ešte viac sčervená a ja sa pousmejem.

“Počkať! Vy…..” pozrie sa naňho vyjavene Ekri.

“Nie,” odpovie mu Eren.

“Aha,” povzdychnú si bratia.

Niečo nám uniklo? Vôbec nechápem, čo sa to tu deje.

“Môže nám tu niekto povedať o čom je reč?” spýta sa Glori.

“Ako ste mysleli to, že musia zapracovať ak chcú mať rodinu?” skočí jej do toho Sem.

“Nevraveli sme vám to?” zamračí sa Ellaster.

“Nepovedali čo?” spýta sa Daniel.

“Prisahal by som, že sme vám to vraveli,” zamyslí sa Ekresiuss.

“Ale čo?” späť sa Majk.

“Mysleli sme si, že sa zdržali pri činnosti, neprístupnej osobám mladším osemnásť rokov. No ale určite sme vám vraveli, že máme schopnosť otehotnieť. Teda ja a Eren. Preto sme si ho doťahovali, že musia zapracovať ak chcú mať rodinu. Ale ako sa zdá, tak ešte spolu nespali,” odpovie Ekresiuss.

“Ekri!!!!” skríkne Eren a zloží hlavu do dlaní.

“No tak braček. Neprežívaj to tak,” upokojuje ho Ell.

“Vŕŕ…….” zavrčí a sadne si mi na stehná.

“Ešte je len ráno a vy sa už hádate,” zakrúti neveriaco hlavou Ašra.

“Ja za to nemôžem!!!” skríknu naraz Eren s Ellom a Ekrim.

“Fajn. Už nič nehovorím,” vzdá to Aš.

“Poďme. Musíme ísť. Škola volá,” začnem ich poháňať von z domu.

Pomaly sa rozdiele smerom k lesu, kade sa dostaneme až ku škole. Eren je celú dobu natisnutý na mňa a vlci idú s nami. Ostatné zvieratá zostali v dedine. Budú nás varovať, keby sa niečo dialo.

Eren

                Sme na pol ceste, keď si spomeniem na včerajší večer. Stále sa tisnem na Ebena, ktorý má drží okolo pásu a pozriem sa na Ekriho.

“Čo to včera večer znamenalo?” spýtam sa keď sa na mňa pozrie.

“Čo myslíš?” pozrie sa na mňa nechápavo.

“Včera, keď si mal víziu, si povedal, že v oceáne je niečo nové, niečo čo zabíja. Ako si to myslel?” spýtam sa.

“Ja neviem. Vieš, že zo svojich vízií si toho moc nepamätám. Vždy si spomínam iba na úryvky alebo sa mi o tom sníva. Ak sa teraz zamyslím, tak túto noc som mal sen. A ak hovoríš, že som mal ďalšiu víziu, tak mam strach, že je to pravda, a že sa to stane,” zašepkal Ekri.

Ell si ho pritiahol bližšie na telo a pozrel sa mi do očí. Ani si nevšimne, že už nejakú dobu ideme po ulici v Powerlighte, tak nie je divu, že skoro vyletím z kože, keď sa pri nás ozve Elrich.

“No tak. Ekri, povedz nám čo si videl,” pozriem sa na Richa.

“Rich. Ani som si vás nevšimol. Ahoj Rino,” usmejem sa.

“Ahoj Eren,” pozdraví Elrich, ktorý je schovaný v Rinovej náručí.

“Myslíš, že zvládneš byť medzi ľuďmi?” spýta sa Ell.

“Hádam to nejak vydržím,” pozrie sa na nás Elrich.

“Tým myslí, že ho budem mať stále v náručí a nikoho k nemu nepustím,” usmeje sa Rino.

“A tebe to nehorázne vadí, že?” poviem ironicky.

“Nie. Aspoň ho mám stále na očiach a nemusím sa oňho strachovať,” odpovie vážne až sa rozosmejem.

“Tak Ekri, už nám odpovieš?” otočím sa naspäť na brata.

“Videl som teba s Elrichom v oceáne. Rozprestiera sa po celom svete a na častiach sú ľadovce. V týchto ľadovcoch bol zamrazený praveký had. Bol veľký asi desať metrov s ostňami na chrbte. Pred niekoľkými rokmi, ale rozmrzol a rozmnožil sa. Teraz pláva od severu až sem. Je neďaleko Powerlightu. Zanedlho si nájdu cestu až do Elumineišnu. Nesmiete už ísť do zámku. A všetci nech si dajú pozor. Prežijú aj na súši a verte, že budú silným súperom aj pre démonov,” dopovie Ekri akurát, keď prídeme pred školu.

Zamračím sa a zamyslím sa. To je problém. Elrich mal jediné šťastie, že na nich nenatrafil. Zacítim nesmelý dotyk na ruke, ktorý ma preberie zo zamyslenia. Otočím hlavu a pozriem sa na Elricha. Zastavím a tým zastavím aj Ebena. Pousmejem sa naňho a Eben ma pobozká do vlasov. Potom ma pustí a odíde s ostatnými do triedy. Ja zoberiem Elricha za ruku a odvediem ho aj s Rinom k riaditeľovi.

……………………………………………………

Elrich

                Musím uznať, že v škole to bolo divné. Najprv nás bratranec odviedol k riaditeľovi, kde som bol strachom bez seba. Eren s Rinom mali oprávnený strach, čo sa mojej osoby týka. Všetko riaditeľovi vysvetlili a tým pádom, keď som na tom zle z kontaktom, urobili patričné opatrenia. Nezaradili nás do žiadnej triedy, ale dali nám individuálne štúdium, takže budeme mať hodiny z rôznymi triedami. Celkom mi to vyhovuje. Pamätám si len bolesť, keď som bol vždy na súši. Moja schopnosť starnutia je dar aj prekliatie. Za niekoľko rokov zostanem len o rok. Rovnako ako Rino. Som rád, že som ho našiel. Milujem ho a nikdy ho už nepustím. Celý deň ubehne rýchlo. Iba pár idiotov, ktorý sa má pokúšali zbaliť zaplatili zlomeným nosom. No čo. Rino si ma drží ako v bavlnke. Práve teraz stojíme pred bránou školy a čakáme na ostatných. Práve zo školy vyjdú nejaký chalani z našej partie. Bohužiaľ si nepamätám ich mená. Prídu k nám a pozdraví nás. Pritisnem sa bližšie k Rinovi a prezrieť si ich.

“Prečo si nás tak prezeráš?” spýta sa pobavene ten s čiernymi vlasmi.

Začervenám sa. Rino si ma pritiahne ešte viac do náruče.

“Nemusíš sa báť. My nehryzieme,” zasmeje sa ten druhý blondiak.

“Vy nie, ale ja áno, keď sa Richovi niečo nepáči,” odbije ich Rino.

“Ako sa to vlastne voláte?” spýta sa práve prichádzajúca čiernovláska a postaví sa pri toho blondiaka.

“Keď sa niekoho pýtaš na meno, je slušné sa najprv sám predstaviť,” odpovie Zlatíčko.

“Prepáč. Som Sem, toto je môj priateľ Riem a náš kamarát Daniel. A vy?” pozrie sa na nás.

“Som Rino a toto je Elrich,” odpovie jednoducho Rino.

“To nemá jazyk, že sa nevie predstaviť sám?” ozve sa výsmešne nejaký hlas za nami, tak sa tam otočíme.

Stojí tam nejaký chalan, ktorý si o sebe veľa myslí.

“To nie je tvoja starosť, Darien. Zmizni a daj nám pokoj,” zakričí naňho Sem.

“Lebo čo?” začne sa k nám približovať.

“Hm….si celkom pekný,” prezrie si ma a na vražedné pohľady od Rina nijak nereaguje.

Mám strach. Priblíži sa ešte viac a keď to najmenej čakám, tak ma vytrhne z Rinovej náruče a pritisne ma k sebe. Začnem panikáriť. Celý sa trasiem a nemôžem dýchať. Mám strach.

“Pusti ho,” zavrčí zúrivo Rino.

“Lebo čo?” posiela sa zase.