D.G. - Z.T. X.

X.

Eren

                 Neostalo nám nič iné ako ísť k Markovi. Išli sme ticho a hlavne schovali našu auru, aby sme neprilákali démonov. Prišli sme až pred obývačku, kde sme chvíľu počúvali Samantu. Takže to predsa len bola ona. Sakra! Nemala nás vidieť. Teraz všetko zničila. V očiach sa nám naštvane blízka.

“Čo bolo potom? Čo ešte vieš?” spýta sa nedočkavo Sem.

“Potom sme odišli do lesa zabíjať démonov a Samanta bola tak milá, že nám zobrala veci a my sa sem museli dotrepať v tomto,” ozvem sa naštvane a všetci sa na nás ako na povel s trhnutím otočia.

Som naštvaný, ale na Samantu, nie na ostatných. Usmejem sa na Ebena, ktorý sa po mne môže uslintať a vykročím k nemu. Sadnem si mu na kolená a hneď si ma pritiahne k sebe. Začneme sa bozkávať.

“Myslím, že je na čase vám povedať trochu pravdy,” zašeptám omámene do Erenových úst.

“Veci!” nastaví ruku Ellaster a Samanta mu ich všetky podá.

“Dúfam, že máš pravdu, braček,” zašeptá ešte Ekri a spolu s Ellasterom sa ide prezliecť.

“To aj ja,” pousmejem sa a odídem za bratmi.

Keď sa vrátime do obývačky, stále je tam hrobové ticho. Sadnem si zase na Ebena, ktorý si ma pritiahne bližšie k sebe a Ekri s Ellom si sadnú vedľa nás na gauč. Ell drží Ekriho blízko u seba. Povzdychnem si a pozriem sa na bratov. Potom na Ebena a začnem im hovoriť nejakú tú časť.

“Ako iste viete, som lovec. Žiadne čary tých beštií na mňa nepôsobia. Ekri s Ellom sú moji bratia. A áno sme trojčatá…..” začnem pomaly.

“Ale my nie sme lovci ako náš brat. Sme strážcovia. Na nás pôsobia čary dvoch démonov…….” pokračuje Ekresiuss.

“Vy v sebe máte tiež schopnosti, ale neviete ich ovládať. Vaše schopnosti sú oveľa menšie ako naše. Nie ste ani strážcovia a ani lovci. Ste bojovníci…..” vystrieda ho Ellaster.

“Ako to ale viete a čo sú to za skupiny?” nechápe nikto ale ozve sa len Luchas.

“No, delí sa to na niekoľko skupín. najvyššia skupina sú lovci. Po nich sú strážcovia. Ďalší sú bojovníci a posledný najhorší sú samotári,” odriekam.

“Prečo sú najhorší? Kvôli ich sile?” spýta sa Glori.

“Nejde o silu, práve tej majú najmenej. Samotári vznikajú z lovcov, strážcov a bojovníkov. Sú to tí, čo stratili svojho osudového partnera alebo len neznesú spoločnosť. Postupom času sa stávajú zlými a podľa toho, aké skutky vykonali sa menia…..” vysvetľuje Ell.

“Menia sa?” nechápe Samanta.

Pozriem sa s bratmi na sebe. Máme im povedať všetko? Huh. Asi nemáme na výber. Musia vedieť čo im hrozí a proti čomu stoja.

“Áno menia. Nikdy ste sa nezamýšľali kde sa vzali démoni?” spýta sa Ekri a všetci pokrytia hlavou v zápornú odpoveď.

“Mali by sme to zobrať od začiatku. Bude to nadlho, takže by sme to mali prebrať až u nás doma. Aj s otcom,” povzdychnem si a všetci sa vydáme na cestu domov.

Bohužiaľ je tma a cesta cez les nebezpečná, ale neriešime to. Síce majú strach, ale my nie. S bratmi sme zvyknutý.

                Keď prídeme domov už nás čakajú otec s Markom. Je vidieť, že o nás mali strach. Sadneme si do obývačky a otcovi s Markom poviem všetko, čo už partia vie.

“Takže. Teraz by ste nám mohli povedať ten zvyšok. A aj to ako je možné, že ich, ako to povedať, cítite?” ozve sa Luchas.

“Takže,” povzdychnem si, “ako som vravel, som lovec. Viete, že lovci sa už moc často nevyskytujú. Je to hlavne preto, lebo strácajú svoju moc. V našej hierarchii som niečo ako kráľ. To potvrdzuje aj môj výzor, keď ste ma videli u Marka. Tá kosa je hrozne vzácna. Lovci a navyše s kosou sa už vôbec nevyskytujú. Dá sa povedať, že som posledný. Ekresiuss a Ellaster sú princovia. Démoni, ktorý sú v lesoch. Majú tri stupne. Odjakživa sa lovci starali a vládli démonom. Vtedy to boli iné časy. Nepoznáte minulosť, že? V minulosti bolo veľmi málo týchto “zlých” démonov. Redblood, Greenstone a aj Bluegold boli pyšné, hrdé a milé tvory. Nevyzerali tak ako dnes. Vyzerali ako normálne zvieratá, podľa ktorých majú teraz len kostru. Mali rovnaké schopnosti ako teraz ale nezneužívali ich. Lovci vládli všetkým démonom ale ako jediný vládli tým najhorším, Bluegoldom. No nikdy nemali ich schopnosti, rovnako ako strážcovia, ktorý chránili lovcov a vládli buď Greenstoneom alebo Redbloodom. Bojovníci chránili aj strážcov a aj lovcov a naopak. To bol prvý stupeň démonov, Mierumilovný, ktorý sa teraz už nevyskytujú. Všetko bolo v poriadku, ale raz sa stala nehoda a démoni pocítili ako chutí ľudská krv. Vtedy začali zabíjať, ale ešte nevedeli, že zabíjanie vďaka ich schopnostiam ich nasýti viac. Vznikol druhý stupeň, Zabijaci. A nakoniec, keď zistili silu svojich schopností a začali si brať ich myšlienky, telesnú silu a nakoniec aj duše, vznikol tretí najhorší stupeň, Darkbad, alebo inak Temné zlo. Týchto démonov poznáme dnes. Už im nikto nedokáže vládnuť. Teda až na nás troch. Ja ovládam aj tieto formy démonov. Ovládam všetkých. Nemôžu mi ublížiť, aj keby chceli, lebo som proti ich pohľadu imúnny. Rovnako ako Ekri voči Redblood a Ell voči Greenstone,” zašeptám.

“A…..ako ale? Lovci a ani strážcovia, nikto nemal voči ním imunitu,” zo šoku sa prvý preberie Daniel.

“Áno, nikto sa im nevie brániť. My áno. A to len vďaka tomu, že máme ich krv,” prisvedčí Ekri.

“A...ako to?” dostane zo seba Mark.

“Naša matka bola jedna z Blackbadov. Démonov Čierneho zla. Tí sa vedeli meniť na ľudí ako iste viete. Teraz už neexistujú. Otec bol jeden z tých posledných Mierumilovných démonov. Eren ich nikdy nepoznal. Máme krv dvoch klanov. Ak by som to mal povedať presne, tak asi sme posledný Mierumilovný. Už podľa našich oči ste si mohli spojiť niekoľko veci. Ja ako najstarší, mám zelené oči a tým pádom schopnosti Greenstoneou, čiže môžem hocikoho zmeniť na kameň. Môj meč je naplnený životnou energiou hriešnikov. Eren ako druhý najstarší je z nás najmocnejší, jeho modré oči vám to už určite prezradili. Je to hlavný vládca Bluegold. Má schopnosť vziať dušu komukoľvek sa mu zachce. To prezrádza aj jeho kosa, ktorá je naplnená dušami hriešnikov. Preto je z nej cítiť toľko temnoty. Ekresiuss je najmladší. Má rovnaké oči a schopnosti ako Redblood. Dokáže zhypnotizovať a vždy dostane čo chce. Jeho zbraňou je palica s rubínom na vrchu, v ktorom sú myšlienky, pocity, túžby a podobne hriešnikov. V podstate sme démoni, ale ešte sme sa nedostali na stupeň premeny ako naša matka,” odpovie pokojne Ellaster.

“Takže ste vážne démoni? Preto vám neublíži ich sila. A podľa všetkého ste len mláďatá,” zhrnie to otec.

Povzdychnem si a pozriem sa na Ebena. Otec ma svojím spôsobom pravdu. Pozriem sa do oči Ebenovi, ktorý sa na mňa usmeje a hneď sa cítim lepšie.

“Je neskoro. Mali by sme ísť spať,” zívne Ekri.

“Dobre. Len ešte sa chcem spýtať. Keď si v škole povedal, že sa blížia démoni, nazval si ich Mex. Prečo?” spýta sa ho Rena.

“Mex sa označuje tretí stupeň. Nex je druhý a Dex je prvý,” odpovie unavene Ekri a Ell ho odnesie do izby.

My sa do svojich izieb rozídeme hneď za nimi. Zaspím pritisnutý k Ebenovému boku.

Eben

                   Ráno sa zobudím už o piatej. Z nejakého dôvodu nemôžem spať. Pozriem sa na moje zlatíčko. Tíško mi leží v náručí a pravidelne oddychuje. Mám o neho strach. Satan leží pri Snowovi, ktorý spinká. Sat zdvihne hlavu a pozrie sa na mňa. Tiež nemôže spať. Zlatíčko sa mi zamrví v náručí a otvorí svoje krásne očká.

“Eben? Čo sa deje?” spýta sa ma ospalo.

“Prepáč láska, že som ťa zobudil,” dám mu bozk do vlasov.

“To je v pohode. Tak čo sa stalo, že nespíš?” spýta sa a dá mi bozk na krk.

“Nič. Len som sa zobudil a nemôžem zaspať. Nerob si starosti a spinkaj,” pobozkám ho.

“Nie. Niečo sa deje. Cítim zmenu vo vzduchu. Sat. Cítil si niečo?” spýta sa ticho Satana.

‘Niečo ma zobudilo, ale neviem čo a už to tu necítim,’ započujem v hlave aj ja jeho hlas.

Prekvapene a nechápavo sa pozriem na Erena. Ako to, že ho počujem?

“Ako môj druh budeš rozumieť každému, komu rozumiem ja. Výhoda tých čo majú za partnerov démonov,” usmeje sa a hneď mi odpovie na môj spýtavý pohľad.

“Aha. Tak čo bolo to, čo tu bolo?” spýtam sa.

“Neviem. Ale ak si sa vzbudil, tak možno ti to chcelo ublížiť. Musíme ťa s bratmi potom prehliadnuť,” povie vážnym a tichým hlasom.

“Som v pohode,” pousmejem sa.

“Neber to na ľahkú váhu,” dá mi jemný pohlavok.

Usmejem sa a chcem ho pobozkať, keď započujeme z vedľajšej izby krik Glori.

Eren

                   Chcem sa s Ebenom trochu pohrať, keď započujem krik z Glorinej izby. Hneď som na nohách a vybehnem na chodbu, kde sa skoro zrazím s bratmi. Započujem ako sa otvoria dvere na ich izbe a vo dverách stojí Luchas. Pozrie sa na nás a pustí nás dnu. Neváhame, Vojdeme dnu a Luchasa vyhodím von aj s Ebenom, nech idú za ostatnými. Otočíme sa s bratmi k posteli, kde leží Glori. Je vidieť, že má bolesti. S bratmi sa na seba pozrieme, chytím sa za zafírový náhrdelník a hneď som oblečený vo svojom bojovom oblečení. Bratia spravia to isté. Prídeme k posteli a každý si sadneme z inej strany. Ekresiuss z jej pravej strany, Ellaster z ľavej a ja si jej hlavu dám na kolena. Otvorím jej jedno oko. Zamračím sa. Jej zvyčajne červené oči mali teraz farbu najhlbšej temnoty. Pozriem sa po bratoch. Vedia čo to znamená. každý ju chytí za jednu ruku a nohu a silno ju držia. Ja položím jednu ruku na jej čelo a druhú na srdce. Zavriem oči a začnem sa sústrediť. Cítim v nej silnú temnotu. Tí démoni zase niečo chystajú. Po asi pol hodine otvorím oči a v ruke nad jej telom držím čiernu guľu. Toho jedu tam mala fakt veľa. Vložím si ho do tela. Mne neublíži. Moja krv ho zničí. Len budem trochu oslabený. Pozriem sa na Glori, ktorá ďalej pokojne oddychuje. Ráno si nebude nič pamätať. Bratia mi pomôžu postaviť sa a potom ma opatrne odvedú do mojej izby kde sú všetci natlačený, lebo je to najväčšia izba. Nevládzem už ani stáť na nohách. Keď Vojdeme do izby, Eben stojí pri dverách a zachytí ma, aby som nespadol. Potom cítim ako má odnáša do postele a už vnímam len čiernu temnotu.

Eben

                  Keď sa po viac ako pol hodine vrátia späť do izby, Eren sa ledva drží na nohách, tak ho zoberiem do náruče a uložím do postele, kde zaspí. Sadnem si k nemu a pohladím ho po vlasoch. Čo sa stalo? Pozriem sa na jeho bratov, ktorí tiež nevyzerajú najlepšie.

“Čo sa stalo? Bude sestra v poriadku?” spýtam sa.

“Áno. Vďaka Erenovi,” odpovie vyčerpane Ekresiuss.

“Čo sa vlastne stalo? Prečo začala kričať?” spýta sa Luchas.

“Keď ste boli sami u Marka, nestalo sa jej niečo netypické? Neporezala sa o niečo? Alebo podobne?” spýta sa Ellaster.

“Cestou sme našli ker s malinami. Glori si ich pár vzala,” poviem.

“Maliny? A nezdá sa vám, že by sa v tomto ročnom období nemali vyskytovať?” povie kriticky Ekresiuss.

“Tu je to normálne. Maliny tu vždy kvitli na jeseň,” odpovie Riem.

“Čo to má s týmto ale spoločné?” spýta sa Sabián.

“Tie maliny sú otrávene. Teraz by sa vyskytovať nemali. Démoni ich otrávili, aby sa vyskytli, keď budú chcieť. Glori mala jediné šťastie, že bol Eren na blízku. Ten jed by ju pomaly strávil. Nedožila by sa rána. Eren ten jed vybral z jej tela a vložil si ho do seba. Nebojte sa. Jeho krv sa postará o to, aby ten jed zneutralizovala. Iba spí. Dosť ho to zmohlo,” vysvetlí Ellaster.

“A bude vážne v poriadku?” spýtam sa zo strachom.

“Áno,” odpovie Ekri.

“V poriadku,” vydýchnem.

“Prečo ale vy vyzeráte ako by ste ubehli desať kilometrový maratón?” spýta sa Sam.

“Ako trojčatá sme prepojený. Eren teraz potrebuje našu pomoc a tak mu dávame zo svojej životnej energie,” odpovie Ekri.

“Mali by sme ísť spať. Prípadne otázky vyriešime zajtra. Luchas, Glori si ráno nebude nič pamätať,” vyženie ostatných Ell a sám s Ekresiussom odíde.

Ľahnem si k Erenovi a pritiahnem si ho do náruče. Nechá sa a ľahne si na moju hruď. Zlatíčko moje. Vážne neviem čo by som robil keby som ho stratil. Dám mu bozk do vlasov a pohladím ho po chrbte. Až teraz si všimnem, že má na sebe to sexi oblečenie. Na posteľ vyskočí Satan. Pozriem sa naňho.

‘V tomto oblečení sa mu bude spať zle. Musíš ho prezliecť,’ usmeje sa svojim vlčím úsmevom.

“Myslíš, že má nezabije, keď sa ráno zobudí?” spýtam sa neveriaco.

‘Haha, nie. Miluje ťa,’ zasmeje sa.

“Kde má ale veci?” prezriem si ho.

‘Tie mu zhoreli. Keď si ich vyzlečie a naspäť oblečie tieto veci jeho pôvodne zostanú v poriadku, ale keď je niečo naliehavé, tak sa jeho veci zmenia na bojové. Teraz ho budeš musieť vyzliecť a vybrať niečo zo skrine,’ zašvihá chvostom Sat.

Pousmejem sa a vyleziem z postele. Zo skrine vytiahnem jedno z dlhších tričiek a prídem späť k posteli. Kľaknem si na ňu a začnem vyzliekať môjho miláčika. Na nohaviciach sa trochu zaseknem, ale mám aj prečo. Nič pod nimi totiž nemá. Radšej sa nad tým nezamýšľam a oblečiem mu to dlhé bledo-modré tričko, ktoré mu siaha do polovice stehien. Keď mu ho naťahujem cez bruško, tak ticho zavzdychá a ja mám čo robiť, aby som naňho naskočil. Je sladký aj keď spí. Ľahnem si k nemu a hneď sa ku mne pritisne. Ľahne si takmer celý na mňa a ja mám ďalší problém. Pritiahnem si ho k sebe a snažím sa zaspať. Po chvíli sa mi to podarí.