D.G. - Z.T. VIII.

VIII.

Ekresiuss

                    Pomaly sa začnem prebúdzať. Bolí ma hlava a neviem kde som a čo sa stalo. Pomaly otvorím oči a udrie ma silný prúd svetla. Zastonám a zase zavriem oči.

“Ekri,” šepne mi pri uchu Ellaster.

“Ellaster. Čo sa stalo? Kde to som?” spýtam sa zachrípnuto.

“Nespomínaš si? Sme v Powerlighte spolu s Erenom v škole. Čo sa stalo nám musíš povedať ty,” pohladí ma po tvári.

“Už môžeš otvoriť oči,” ozve sa mne neznámi mužský hlas.

“Ďakujem,” skúsim otvoriť oči a zistím, že niekto zastrel žalúzie.

“Už si spomínam. Kde je Eren?” spýtam sa a pomaly sa posadím za pomoci Ellastera.

“Tu som. Je ti lepšie?” spýta sa a posadí sa z druhej strany.

“O dosť. Ako ste ma našli? Som si istý, že ten parchant ma odtiahol niekam preč,” spýtam sa.

“Ja som ťa našiel. Myslel som si, že si Eren,” ozve sa ten chalan, ktorý mi povedal, že môžem otvoriť oči.

“Kto si?” spýtam sa.

“Eben. Erenov priateľ,” usmeje sa na mňa a pritiahne si k sebe bračeka.

“Ďakujem, že si ma sem zobral. Ale myslím si, že si určite pokojnejší, že to nebol Eren,” usmejem sa príjemne.

“Musím uznať, že ma to dosť vzalo. Ale teraz fakt vidím, že ste rozličný len v očiach. Vaše farby mi pripomínajú tých démonov. Všetci ste lovci?” spýta sa ma zo stoličky kde si sadol aj s Erenom.

“Nie. Len Eren,” usmeje sa Ellaster.

“Ale sme strážcovia,” pridám sa vzápätí.

“Vysvetlíme to, keď príde čas,” pobozká ho Eren.

“Dobré láska,” usmeje sa naňho Eben.

Je vidieť, že ho miluje. Viem si predstaviť aký musel mať strach keď si myslel, že som Eren. Dvere na ošetrovňu sa otvoria a dnu vojdú nejaký dvaja muži.

Eren

                   Vojdeme dnu a zachytíme, že sa Ekri začína prebúdzať. Ellaster je hneď pri ňom. Keď otvorí oči a hneď ich zavrie kvôli svetlu, tak Eben zastrie žalúzie. Potom sa rozprávame a nakoniec na ošetrovňu vojde otec s Markom, ktorý je stále v policajnom. Usmejem sa na nich. Všimneme si, že sa trochu pozastavia nad tým, že sa tu už moji bratia ukázali, ale všetko je na dobrej ceste.

“Ahoj. Som Majk, otec Erena a toto je môj partner Mark,” predstaví ich otec.

“Teší nás. Sme Ebenovi bratia. Som Ellaster, najstarší a toto je Ekresiuss, najmladší,” postaví sa a predstaví Ellaster.

“Dobre. Som doktor, tak ťa vezmem k nám do nemocnice, aby som prezrel, či nemáš nejaké vážnejšie zranenia,” oznámi otec.

“A zatiaľ nám môžeš povedať, čo si pamätáš,” usmeje sa Mark.

“Dobre,” prikývne ma súhlas.

Eben ho pomaly vezme na ruky a vyjdeme von zo školy. Nasadneme si do sedemmiestneho otcovho auta a pomaly sa rozídeme do nemocnice na okraji mesta. Otec ho v nemocnici skontroluje a nakoniec zistíme, že má len pár odrenín, modrín, zlomené jedno rebro a slabý otras mozgu. Pomaly sa dostaneme až do dediny a k nám domov, kde už čakajú ostatní aj s osudovými zvieratami. Vojdeme do domu a hneď zanesieme Ekresiussa do izby vedľa mojej. Nevšímame si ostatných a zavreli sme sa v izbe.

“Tak, čo sa stalo?” spýta sa Mark.

“Ja…” zneistí Ekresiuss.

“Neboj. Som tu s tebou,” chytí ho za ruku Ellaster.

“Huh…..keď som cez prestávku išiel na záchod, tak tam jeden chalan mlátil nejakého prváka. Laky sa predo mňa postavil, ale jeho osudové zviera sa naňho vrhlo, takže som naňho zostal sám. Ellaster ty vieš, že mám strach z väčších mužov ako som ja. Tí, ktorých poznám sú v pohode, ale niekto ako on….” pritisne sa k Ellasterovi.

“Jeho osudové zviera bola puma, že?” zavrčí Eben.

“Hm….prečo?” spýta sa Ekri.

“Volá sa Max Devoluz. Je to najväčší tyran na škole. Na moju partiu si ako na jedinú nedovolí. Podľa všetkého netuší, že do nej patríš,” uškrnie sa Eben.

“Tak to bude jednoduché keď viete meno,” začne Mark.

“Nie. Toto je len medzi mami. My si to s ním vybavíme. Môžete vyriešiť len to ublíženie na zdraví, ale aj tak sa nášmu trestu nevyhne. Inak čo povieme ostatným? Ešte o vás nevedia,” preruší ho Eben.

“Súhlasím s Ebenom. Nikto nebude ubližovať môjmu bratovi,” zavrčím naštvane.

“Dobre, ale neprežeňte to, aby sa to dalo uhrať na pád zo schodov,” žmurkne na nás spojenecký Mark.

“Fakt mi je niekedy záhadou ako môžeš mať tridsať, keď sa chováš ako puberťak,” povzdychne si neveriaco otec.

Ja nemôžem inak ako sa smiať. No čo. Život je život. Ale mám ho rád. Čo budú asi robiť, keď sa dozvedia o nás všetko. Rozlúčime sa s bratmi, ktorý si išli pospať. To jasné. Mali ste vidieť ako sa tvárili otec s Markom, keď sa dozvedeli, že Ekri a Ell spolu chodia. Tie výrazy ich tvári boli na nezaplatenie. Ale to je zas iná. Odbočili sme. Keď sme ich nechali samých v izbe, vydali sme sa dole do obývačky, kde už netrpezlivo sedia ostatní. Mark ide variť večeru a otec sa radšej zašije k nemu. Usmejem sa. Chytím Ebena za ruku a vojdeme do obývačky. Všetci sa na nás hneď otočia a debata prestane.

“Čo ste stíchli?” spýtam sa a posadím sa na Ebena, ktorý si sadol do kresla.

“Nič, len sme vás nečakali. Prečo ste tak rýchlo zmizli hore?” spýta sa Glori.

“Nič dôležité. O čom ste sa bavili?” spýta sa Eben.

“Samanta a Rena nám spomínali ich nových spolužiakov. Že vraj sú tí dosť podobný. Ale že nepoznajú žiadneho Erena. Cez obedovú prestávku zmizli a už sa nevrátili. Nikto nevie čo sú zač,” vyhŕkne Sam.

“Nemusíte vedieť čo sú zač, ale patria k nám do partie. A dnes jedného z nich, toho mladšieho, zmlátil Devoluz. A vy viete, čo to znamená,” povie temne Eben, že by som sa ho aj ja bál, keby som ho nepoznal.

“Dobre. Vidím, že o nich niečo vieš, tak by si nám to mohol povedať. Ale pred tým, Eren poznáš nejakých bratov Ekresiussa a Ellastera?” spýta sa Daniel.

“Nejakých bratov Ekresiussa a Ellastera nepoznám,” usmejem sa lišiacky.

“Čo s tým všetci máte?” spýta sa otrávene Rena.

“Čo zas máš?” spýta sa Riem.

“Presne takto nám odpovedali aj oni,” povzdychne si Samanta.

“Ako?” spýta sa Luchas.

“Tiež sme sa ho spýtali niečo ako čo nepozná jedného Erena, alebo tak nejak oni odpovedali, že nepoznajú jedného Erena alebo čo,” odpovie otrávene Rena.

“Aha,” odpovieme s Ebenom naraz a len horko-ťažko zadržiavame smiech.

Keby tak vedeli. Mark dovaril večeru, tak sme sa najedli a išli späť. Prespávajú u nás dosť často, ale to je na tom to zábavné.

Ellaster

                         Keď Eren s ostatnými odídu ľahnem si k Ekresiussovi a chytím ho do náruče. Položí si hlavu na moju hruď a usmeje sa na mňa. Oplatím mu úsmev a pobozkám ho.

“Myslím si, že sa tu budeme mať dobre, len dúfam, že Erena Eben nezavrhne, keď sa o nás dozvedia pravdu,” povie ticho Ekri.

“V to dúfam aj ja. Ale nemyslím si, že by bol toho schopný. Miluje Erena a nedá na neho dopustiť,” usmejem sa naňho a pozerám sa ako zaspí.

Je tak krásny. Dám mu bozk do vlasov a pomaly zaspím aj ja.

Eren

                         Ráno sa zobudím o šiestej. Usmejem sa a pobozkám Ebena, ktorý sa hneď zobudí. Usmeje sa na mňa a pobozká ma.

“Dobré ráno láska,” pohladí ma po tvári.

“Aj tebe, miláčik. Musíme vstávať. Škola volá,” zasmejem sa, vyskočím z postele a bežím rovno do kúpeľne.

“Hej! To nie je fér. Počkaj keď ťa chytím,” zakričí za mnou Eben so smiechom.

“Hahaha….” chytím záchvat smiechu a radšej rýchlo vykonám rannú hygienu.

Keď prídem do izby, vymením sa s Ebenom, ktorý ma pobozká a ide do kúpeľne. Ja sa oblečiem a zídem dole, kde za stolom v jedálni sedia len Ekri s Ellom. Nikto ešte nie je hore, tak je to v pohode. Pozdravím ich a začnem raňajkovať. Zanedlho príde aj Eben, ktorý ma pobozká a sadne si pri mňa a otec s Markom.

“Ako sa cítiš, Ekri?” spýta sa Mark a pohladí brata po vlasoch.

“Už je to lepšie. Ako ste nás rozpoznali?” spýta sa Ekri.

“Vaše oči. Všimli sme si to. Ste rovnaký, ale pri tom úplne iný,” zasmeje sa Majk.

“Jasné,” usmeje sa Ell.

Chvíľu sme ticho, keď započujem na schodoch kroky.

“Rýchlo. Niekto ide. Do kuchyne a ticho!” popoženiem bratov, ktorý hneď pochopia a zmiznú za dverami kuchyne.

“Dobré ráno,” zívne Sem.

“Dobré,” pozdravíme zborovo.

Nervózne sa pozriem na dvere kuchyne a potom na chodbu. Vedú tadiaľ totiž tajné dvere z kuchyne. Bratia, ktorý sa pozerajú cez malú škáru v dverách, pochopia a hneď sa ich vydajú hľadať. Po asi desiatich minútach ich nájdu a už ticho idú hore do izby. V tomto dome je veľa tajných dverí a verím, že s ich inštinktom určite nájdu tajnú chodbu vedúcu z ich izby von z domu. Stretneme sa na okraji lesa. Všetko je dohodnuté.

                             Po raňajkách, keď sa tam ukázali všetci, sme sa vydali do školy. Na lesnú cestičku sa dostaneme pomerne rýchlo, keď sa s Ebenom zastavíme. Tuší, že sa tu máme stretnúť

“Prečo stojíme?” spýta sa Luchas.

“Čakáme,” odpoviem

“Na koho?” nechápe nikto.

Chystám sa im odpovedať, že uvidia, ale nestihnem to, lebo na mňa skočí Laky. Tesne za ním idú Ekri s Ellom. Eben mi pomôže späť na nohy a usmejem sa na bratov. Ostatní s partie sa na nás pozerajú s vytreštenými očami a ja mám pocit, že vidia ducha.

“Ehm...ideme do školy?” odkašlem si.

“Oni žijú tu v dedine?”

“Vážne nie ste rodina?”

“Odkiaľ sa poznáte?”

“Keby som to nevedel lepšie, povedal by som, že ste trojčatá. Ste úplne na nerozoznanie,” zakončí otázky Daniel.

Ani len netuší ako sa trafil priamo do čierneho. Pozriem sa po bratoch. Pohľad mi obaja opätujú. Pousmejem sa. Nechce sa im táto hra skončiť a mne tiež nie.

“Ahoj. Ja som Eren. My sa ešte nepoznáme,” pokračujem v našej hre.

“Ja som Ellaster a toto je môj brat a zároveň partner, Ekresiuss. Prepáč, že na teba Laky tak skočil, ale keď je šťastný nevie sa ovládať,” usmeje sa Ellaster.

“Čo iné čakať, keď má tvoju povahu že?” poznamená sarkasticky, hrane, Ekri.

“No veď hej, láska,” žmurkne Ell.

Zasmejeme sa a vyrazíme do školy. Vykoľajené a nechápavé pohľady necháme za sebou a ja s Ebenom a bratmi vyrazíme vpred smer mučiareň. Musím uznať, že zábava je to teda poriadna.

Glori

                      Nechápavo sa pozeráme na Erena, Ebena a tých dvoch nových, ako odchádzajú do školy. Vôbec tomu nechápem a nie som jediná. Moc dlho sa tým nezaoberám a dobehnem brata aj s ostatnými. Odtiahneme si Ebena dozadu a pomaly ideme za tými novými a Erenom.

“Myslela som si, že do partie neberieme detská len tak na počkanie,” prihovorím sa bratovi.

“Tiež neberieme,” potvrdí.

“Tak prečo….” nechám zvyšok vety doznieť do prázdna.

“Uvidíte,” žmurkne a ide zase za Erenom.

My sa nechápavo pozeráme a nakoniec s povzdychom dorazíme až do školy.

Ellaster

                      Sledujem ako si Ebena odtiahne jeho sestra. Pousmejem sa. Myslím, že nudiť sa určite nebudem. Pozriem sa na Erena, ktorý hladká po hlave Satana a šťastne sa usmieva. Bol tu Satan stále? Nejak som ho nepostrehol. No čo už.

“Ell?” pozrie sa na mňa moje zlatíčko, ktoré držím okolo pásu

“Čo sa deje láska?” pozriem sa do jeho krásnych očiek.

“Myslíš si, že nás príjmu? Nič o nás nevedia a to čo vedia nie je nič moc. Čo keď znenávidia aj teba Eren?” pozrie sa smutne na brata.

“Nemaj strach, Ekri. Tvrdia, že sú to priatelia, tak ak sú vážne tak dobrými a pravými priateľmi za akých sa vydávajú, tak potom nás príjmu takých aký sme,” povie vážne Eren.

Súhlasím s ním. Usmejem sa, prikývnem a pobozkám Ekriho na čelo.

“Dobre,” usmeje sa a pomaly ideme ďalej, keď sa k nám akurát pridá Eben.