D.G. - Z.T. VII.

Eben

           Ráno sa zobudím ako prvý a pozriem sa na to klbko schúlené v mojom náručí ako nerušene spí. Mám chuť sa zasmiať keď sa pomocí ako nespokojné šteniatko. Je tak roztomilý. Naši vlci spia zase pod oknom a pobavene nás sledujú. Tí aby niekde nechýbali. Hodím po nich jeden malý vankúš a hneď zmiznú za dverami a bežia bohvie kam. Ja sa lepšie usteliem a pozriem sa zase na môjho anjelika. Nechce sa mi ho budiť. Je tak roztomilý a sladký, že je hriech zobudiť ho. Nikdy by som mu neublížil. Čo sa však nedá povedať o tom idiotovi, ktorý na chodbe, dobré že steny nebúra čo tak kričí. Ticho zavrčím, keď sa mi Eren v náručí nespokojne zavrtí. Dám mu bozk do vláskov a snažím sa aby ešte nachvíľu zaspal. Ešte máme trochu času. To sa mi však moc nepodarí a pomaly otvorí svoje modré a teraz unavené očká.

“Prepáč, láska. Keď sa mi ten idiot, čo ťa zobudil dostane do rúk, prisahám, že ho zabijem,” zavrčím naštvane.

“Pokoj zlato. Aj tak musíme vstávať do školy. Inak dobré ráno,” pobozká ma.

“Dobré ráno aj tebe vĺčik,” usmejem sa a ešte raz ho pobozkám.

“Vieš, že ťa milujem?” spýta sa zasnene.

“Aj ja ťa milujem. Viac ako si dokážeš predstaviť,” prehĺbim naše bozky.

Stanú sa vášnivejšími a bozkávali by sme sa do nekonečná, keby mam do izby nenakukol Mark, aby sa pozrel či sme hore. Eren sa samozrejme začne červenať a ja sa len usmejem. Oblečiem sa a pozriem sa na zlatíčko, ktoré ma celú dobu sledovalo z pod periny. Usmejem sa a pomôžem mu z postele. Nohu ma podľa všetkého už skoro zdravú, tak ho nechám behať samého, ale stále som pri ňom keby náhodou spadol. Po schodoch to radšej neriskujem vôbec a hneď ho vezmem na ruky. Zvýskne ako sa zľakne, ale hneď mi obtočí ruky okolo krku a pekne sčervená. Pousmejem sa a dám mu bozk na nos. Usmeje sa a pomaly zídeme dole. Za stolom už sedia všetci a dosť unavený. Jediný vážne zobudení sú len Majk s Markom. Postavím Erena na zem a sadnem si za stôl. Eren sa mi posadí na kolená a začne raňajkovať. Pridám sa k nemu a keď doraňajkujeme, tak sa pomaly vydáme do školy. Majk s Markom išli do svojej práce a Mark chcel zviesť mňa s Erenom, keď je zranený, ale odmietol a ja tiež. Bolo vidieť, že sa chce trochu prejsť, aj keď nemôže ešte poriadne chodiť. Chytím ho za ruku a pomaly sa vydáme cez les.

Eren

             Eben je na mňa hrozne milý. Ideme cez les a celý čas ma drží za ruku, aby som náhodou nespadol. Noha ma síce ešte trochu bolí, ale musím na ňu chodiť, takže pomaly krívam vedľa ostatných. Dnes si nikto nezobral svoje zvieratá, teda okrem mňa, lebo Dráp stále dobiedzal, že sa bude nudiť. Tak išiel s nami. Pomaly dôjdeme až pri školu. Niečo sa mi ale nezdá. Niečo je vo vzduchu. Niečo sa stane, cítim to. Chytím sa pevnejšie Erenovej ruky a keď vycíti, že nie som v pohode, tak spozornie aj on. Ostatní to zaregistrujú celkom skoro. Vyjdeme do školy a každý sa rozdelíme do našich tried. Je už po zvonení, takže sa nedivím, že je všade tak ticho. Vyjdeme do našej triedy a sadneme si na naše miesta. Našťastie učiteľ ešte nie je v triede, tak vyviazneme bez nejakých poznámok. Učiteľ sa však neukáže ani po štvrť hodine, tak si začnem robiť starosti. Toto nie je normálne. Akurát sa otvoria dvere, ale do vnútra vojde náš triedny a nie učiteľ z hodiny.

“Žiaci. Upokojiť sa. Mám pre vás nejaké nové správy. Nie sú práve priaznivé, ale najprv Vám chcela povedať, že do konca tohto roku vás budem tento predmet učiť ja, lebo váš učiteľ bol nájdený včera v neskorých hodinách mŕtvy na okraji lesa. Viem, že ste ho mali radi, ale prosím sústreďte sa aj ďalej na svoje štúdium. Dneska budete mať voľnejší deň,” oznámil nám učiteľ a odišiel z triedy.

V triede sa hneď začne vrava. Ja len stuhnuto sedím a dívam sa pred seba. Mark o tom bude hádam vedieť viac. Čo sa to tu deje? Nikdy to neskončí? Mám strach. Toto nie je všetko. Chytím Ebena za ruku a natisnem sa k nemu čo najtesnejšie a on ma objíma, aby si ma lepšie chytil. Po tvári mi tečú slzy. Toto nie je koniec. Už sú tu zase. Ale prečo sa tu objavili, keď……. Jedine…… možno ešte máme nádej. Ak prišli to znamená, že sa všetko obráti. Musím ich nájsť. Sú tu. Cítim ich. Odtrhne sa od Ebena a vybehnem z triedy. Nevšímam si zarazených pohľadov, ani slova čo na mňa kričia a už vôbec si neuvedomím, že má noha vôbec nebolí. Bežím cez celú školu za aurou, ktorá je mi tak známa a pri tom neznáma, ktorá sa tiahne od jediného miesta v škole. Prídem pred riaditeľňu a vojdem dnu bez klopania. Hneď sa na mňa otočia dvaja chalani, ktorý vyzerajú rovnako ako ja iba jeden má červené oči a druhý zelené.

“Radi ťa vidíme, braček,” usmeje sa na mňa zeleno-oký chalan.

“Rátali sme s tým, že budeš mať modré oči, ale že budú až tak jasné sme nečakali,” usmeje sa aj druhý.

“Ja som len vedel, že budete vyzerať ako ja. Rád vás spoznávam. Som Eren,” usmejem sa a pristúpim k ním.

Riaditeľa si nevšímam. Aj tak mu je to jedno. Navyše im určite dal tiež tu injekciu.

“Ja som Ellaster, najstarší z nás. A toto je Timo, moje osudové zviera,” prikývne mi zeleno-oký a predstaví mi svojho bieleho vlka s červenými očami.

“Ja som Ekresiuss, najmladší z nás a toto je moje osudové zviera Laky,” pristúpi ku mne červeno-oký s bielym vlkom so zelenými očami.

Prezriem si ich zvieratá. Vyzerajú ako keby…….. Pozriem sa na nich dosť vyjavene.

“Takže ti to došlo. Áno. Ja a Ekresiuss sme partneri. Vadí ti to?” pristúpi Ellaster k Ekresiussovi a objíme ho okolo pásu.

Tým, že je Ekresiuss najmladší je o kúsok nižší ako Ellaster, tak k sebe pekné pasujú. Ja som asi tak vysoký ako Ellaster. Usmejem sa. Jasné že mi to nevadí.

“Nevadí mi to. Ste si súdený, tak spolu buďte. Len ma to trošku zaskočilo. Aj ja som si našiel svojho osudového partnera. Ale práve teraz tu mám svoje druhé osudové zviera, lebo Satan zostal doma so Snowom a ostatnými osudovými zvieratami,” poviem im a usmejem sa.

“Tie ostatné sú tvoje?” spýta sa Ekresiuss a posadíme sa na malý gauč, ktorý tu riaditeľ má.

“Nie. Mojich priateľov. Moje zvieratká sú niekde v lese a trhajú démonov,” odpoviem.

“Ha! Vravel som ti, že má viac ako dve zvieratá,” usmeje sa Ekresiuss.

“Ty máš vždy pravdu,” usmeje sa Ellaster a pobozká Ekresiussa.

Sčervenám. Je mi trápne keď sa niekto predo mnou bozkáva. O to viac keď sú to moji vlastný bratia.

“Vy teraz nemáte kde bývať, že? Môj nevlastný otec, u ktorého som býval celý život sa teraz, keď odohral svoju ženu, dal dokopy zo svojím osudovým partnerom a dovolil, aby ste u neho bývali spolu so mnou. navyše dnes poobede sa bude jeho partner, Mark, sťahovať k nám do Goustru,” poviem z úsmevom.

“Vidíš. Ja som ti zase vravel, že býva v Goustre, keď si ma ráno ťahal sem. Mohli sme naňho počkať u neho,” povzdychne si Ellaster.

“Ale, nemáš to jedno? Aj tak by si sem musel ísť,” pokrčí ramenami Ekresiuss a pobozká ho na uzmierenie.

“Do ktorej triedy idete?” spýtam sa.

“Do prvej. Ty tam chodíš tiež nie?” spýta sa Ellaster.

“Nie. Ja som tretiak. Mám papiere z minulej školy. Je to nadlho, ale chápem, že vy nemôžete ísť do tretiaku. Idete do triedy 1.E16 tak potom pozdravte Samantu a Renu. Sú to moje kamarátky. Sedia spolu v zadnej lavici pri okne. Pred nimi by mali byť voľné miesta,” usmejem sa a odprevadím ich k triede.

Potom sa už vyberiem do svojej triedy, kde sa ospravedlním Ebenovi a pritúlim sa k nemu.

Ekresiuss

                   Vojdeme do našej triedy a pozdravíme našu triedny učiteľku, ktorá tu ma hodinu. Usmeje sa na nás a postaví pred tabulu. Ellaster ma stále drží za ruku blízko pri sebe a jasné, že nezabudol spomenúť, že som len jeho. No čo už. Dobré sa na tom bavím. Naši vlci sú stále pri nás. Ideme si sadnúť do predposlednej lavice pri okne, pred dve dievčatá. To musia byť Samanta a Rena. Otočíme sa na ne a vidíme ich údiv keď nás určite porovnajú s bratom.

“Ahoj. Som Ellaster a toto Ekresiuss. To už určite viete,” usmeje sa Ellaster.

Eren nás varoval, že oni o nás nič nevedia, tak sa trochu zahráme, nie?

“Nie ste náhodou príbuzný s jedným Erenom?” vychrlí Rena.

“Jedným Erenom? Takého nepoznáme,” zahrám blbého.

“Aha,” nepochopili.

Zaráža ma ako tu môžu sedieť. Otočím sa dopredu spolu s Ellasterom a dávame pozor na výklad.

                    Cez veľkú obedovú prestávku som išiel na záchod. To, že som to nemal robiť a že som urobil chybu mi došlo hneď ako som tam prišiel. Nejaký chalan tam mlátil slabšieho chalana, ktorý sa už nevládal ani pohnúť. Dvere sa za mnou zabuchli a dostal som strach. Laky sa postavil predo mňa a chcel naňho skočiť, ale jeho zamestnala puma toho tyrana. Pozrel sa na mňa a v očiach sa mu zlostne zablyslo. Bol som od neho omnoho menší, tak mu nerobilo problém má chytiť pod krkom a pár ranami ma dostal k zemi. Všetko ma bolelo a iba som cítil, ako má niekam tiahne, vyhadzuje a odchádza. Bolo mi všetko jedno, hlavne keď ma objala milosrdná temnota.

Eben

                   Cez obedovú prestávku som sa išiel prejsť a prevetrať si hlavu. Eren s partiou išiel na strechu, kde sa mali naobedovať. Zazvonilo na hodinu a ja som sa vracal späť do triedy, keď sa mi do zorného poľa dostala malá, schúlená postava v rohu šatní. prišiel som bližšie a zbadal som dlhé blond vlasy. Srdce sa mi takmer zastavilo. Ležala tam Eren. Teda vtedy podľa mňa, lebo som ešte nevedel, že prišli jeho bratia. Zobral som malé telíčko do náruče a odniesol som ho na ošetrovňu. Sestrička bola milá a s radosťou sa oňho postarala. Sadol som si na chodbu a čakal než sa dozviem čo s ním je. V tom ale započujem známi hlas ako ku mne beží.

“Eben, prečo si tu? Čo sa stalo?” spýta sa ma rýchlo moje zlatíčko.

Ja z neho stále nemôžem spustiť oči. Je v poriadku. Rýchlo sa postavím a objímem ho okolo pásu.

“Tak strašne som sa o teba bál. Ale kto je potom ten vo vnútri?” spýtam sa stále vyjavene.

“Eren!” zakričí niekto na moje zlatíčko a ja skoro odpadnem, keď uvidím ďalšieho.

Eren

                 Nájdem Ebena ako sedí na lavičke pred ošetrovňou. Čo tu robí? Mal som o neho strach. Keď mi povie nejaké nezmyselné vety, tak pochopím, že sa stalo niečo zlé. V tom mi to potvrdí ešte aj Ellaster, ktorý na mňa zavolá z konca chodby a aj s Timom a Lakym príde ku mne a vyzerá dosť ustrašene.

“Čo sa stalo, braček?” spýtam sa rýchlo a v tom si uvedomím, že Eben o nich ešte nevie.

“Eben, toto je Ellaster, môj starší brat a tiež partner môjho mladšieho brata Ekresiussa, čo má privádza k otázke prečo máš jeho vlka a kde je?” otočím sa zase na brata.

“Preto som tu. Ekresiuss cez prestávku išiel na záchod, ale už sa nevrátil. Mám o neho strach. Navyše jeho vlk prišiel trochu poškrabaný a môj vlk dosť skučal a stále ma bolesti. Niečo sa mu stalo. Mám o neho strach,” zrúti sa Ellaster na lavicu.

“Takže to bol Ekresiuss? Podľa všetkého je teraz na ošetrovni. Mal som strach keď som ho našiel, že je to Eren, tak som ho vzal sem. Bude vo vnútri,” pozriem sa na Ebena, ktorému sa trochu uľavilo, že tam nie som ja.

“Pokoj láska. Poď braček. Pôjdeme za ním,” usmejem sa.

“Eben? Ty chodíš s Erenom, že?” spýta sa ticho braček.

“Áno a prepáč, že som si myslel, že je to Eren,” ospravedlní sa.

“Neospravedlňuj sa. Nezazlievajte ti to. Náš aj tak ide rozoznať len podľa farby očí a Ekresiussa ešte aj podľa výšky, ale to len keď sme spolu a navyše mal zavreté oči. Práve naopak. Som ti vďačný, že si ho priniesol sem. Možno by som ho ešte teraz nenašiel. Bol som zúfalí, keď sa neukázal do zvonenia. Ďakujem,” usmeje sa na moje zlatíčko môj brat.

Myslím si, že to bude v poriadku. Teraz len zistiť ako je na tom Ekresiuss.