D.G. - Z.T. VI.

VI.

Eren

              Po vyučovaní ma Eben vezme zase na ruky a vyjdeme pred školu. Čakajú tam už aj ostatný, teda až na Sam, Sem, Glori a Riema.

"Ahoj. Kde sú ostatní?" spýtam sa.

"Čaute. Sam a Sem išli ku Markovi a Glori S Riemom išli na východ Powerlightu. Zaútočili tam démoni," odpovie Rena.

"A nič sa im nestane keď sú len dvaja?" spýtam sa.

"Ak by to nezvládali, tak by zavolali," odpovie Daniel.

"Fajn. Aj tak som tam pre istotu poslal Moona a Drápa," odpoviem.

"A ako pôjdeš domov?" spýta sa Luchas.

"Vezmem ho. Eben, pomôž mu hore," ozve sa Daniel z Drakena.

"Ďakujem, Daniel," usmejem sa naňho.

Eben mi pomôže vypadnúť pred Daniela a pomaly sme sa rozišli jednou ulicou.

"Kam to ideme?" spýtam sa a pozriem sa za seba na Daniela, lebo Eben je za nami s ostatnými.

"Za Sam a Sem k Markovi. Ony mu zatiaľ všetko vysvetlia a potom by bolo dobré keby ťa spoznal," usmeje sa Daniel.

"Aha," poviem neprítomne.

Toto nedopadne dobre. Už to nemôžem ďalej skrývať, ale budem musieť. Ale Markovi poviem pravdu. Teda podľa toho aký bude. Nikto iný sa to nemôže dozvedieť..... 

U Marka.... 

Sam

             Po škole sa rozídeme zo Sem za Markom. Každý týždeň za ním chodíme, tak už nás čaká. Vážne, keby som nevedela, že má tridsať, povedala by som, že má tak devätnásť maximálne. Prídeme až k nemu domov a zaklopem. Hneď nám otvor.

"Ahoj. Tak ako sa máte? Už som si myslel, že neprídete," pustí nás dnu a zavrie za nami dvere.

"Mali sme menšie zdržanie, ale sme tu a hádaj čo," usmejem sa a sadnem si na gauč.

"Máme pre teba nejaké nové správy. Inak potom pre nás prídu priatelia a niekoho ti predstavíme," žmurkne Sem.

"Tak aké správy?" sadne si oproti nám.

"No povedzme, že sme našli Majka," začne opatrne Sem.

"Majk. Majk Sailes? Môj osudový partner," zašeptá neveriaco.

"Áno. Presťahoval sa do Goustru. Aj z manželkou a synom," začnem.

"Ale manželku včera vyhodil z domu, lebo napadla jeho syna a tá odišla boh vie kde. Eren, tak sa volá jeho syn, bol dosť zranený a keď sme boli u neho doma, povedal nám o vás," začne rýchlo Sem, keď vidí ako mi je zle.

"Nikdy ho neprestalo mrzieť, že nemôžete byť spolu a nikdy na teba nezabudol. Chcel by byť zase s tebou," usmejem sa keď vidím nádej v jeho očiach.

"A čo sa presne stalo?" spýta sa ticho.

"Jeho manželka napadla ich syna, keď im povedal, že si našiel osudovej partnera. Jeho matka to videla rovnako ako rodičia Majka. Zaútočila na neho, nebudem to tu rozoberať do podrobnosti, ale Eren skoro zomrel. Eren príde teraz sem. Predstavím ti ho a aj jeho partnera, ak budeš chcieť," usmeje sa Sem.

Sem

               Pozerám sa ako mu oči hrajú radosťou, keď mu poviem, že sem príde syn jeho druha. Vidím na ňom, že ho stále miluje a bude s ním ak ho Majk bude chcieť.

"Áno. Rád spoznám Erena a aj jeho priateľa. Ale myslíte si, že má prijme? Čo keď nedovolí, aby jeho otec bol so mnou?" spýta sa zúfalo.

"Neboj sa. Eren je dobrý. Navyše s tým ráno už súhlasil," usmeje sa Sam.

"Dobre. Kedy príde?" spýta sa a akurát zazvoní zvonček.

"Už sú tu," zasmejem sa a idem otvoriť.

Eren

                   Ideme asi desať minút, keď prídeme pred veľký dom. Eben mi pomôže zliezť z Drakena a vloží si ma do náruče ako už toľko krát pred tým. Usmejeme sa na seba a pomaly vykročíme k hlavným dverám. Ostatní čakajú vonku. Prídeme až k dverám a ja zaklopem. Po chvíli nám otvorí Sem. Usmeje sa na nás a pustí nás dnu. Eben ma odvedie až do obývačky, kde nám kanála ísť Sem. Na sedačke sedí Sam a aj nejaký chalan alebo muž. Niečo mi hovorí, že toto je Mark. Osud môjho otca. Eben ma posadí vedľa Sam a sadne si vedľa mňa.

"Ahoj. Ty musíš byť Eren," usmeje sa na mňa hostiteľ.

"Áno. A vy ste Mark. Že?" spýtam sa.

"Áno. Dáš si niečo?" spýta sa.

"Nie ďakujem. Chcete byť zase s mojím otcom?" spýtam sa znova.

"Chcel, ale ak ti to bude vadiť, tak nie. Prežil som bez neho sedemnásť rokov. Prežil by som aj zvyšok. Máš šestnásť ak sa nemýlim, že?" odpovie.

"Áno mám šestnásť a vážne mi nebude vadiť ak budeš s mojím otcom. On ťa úprimne miluje a nikdy neprestal. Svoju matku som nemal rád ani ja a ani on. Znenávidel ju už dávno pred tým než som sa narodil. Znenávidel ju preto lebo vás od seba odtrhla a ja som ju znenávidel už pred mnohými rokmi, keď som sa dozvedel jej tajomstvo. Najhoršie tajomstvo, ktoré sa dotklo aj mňa," odpoviem ticho a ku koncu temne.

"Čo tým myslíš?" spýta sa Mark a Eben ma tiež strach a nie sú jediný.

"Poviem ti to. Ale len tebe. Nezaslúžiš si trpieť. Ty musíš poznať pravdu. Ale nesmie sa to dozvedieť nikto iný. Boli by v nebezpečenstve. Démoni by ich našli a zotročili. Nesmieš to nikomu povedať," začnem sa triasť a rozprávať nezmysli.

Cítim ako si ma Eben pritiahne do náruče a hľadí ma po chrbte.

"Sľubujem, že to nikomu nepoviem. Povedz nám to," pobozká ma Eben.

"Nie. Iba Markovi. Prosím," pozriem sa do oči Ebenovi a ten prikývne a odíde aj s babami.

"Tak čo to je?" spýta sa Mark keď si pri man sadne.

"Oni nikdy neboli moji rodičia. Neboli. Majk o tom nevie. Ale Arabela keď bola tehotná vedela, že jej dieťa sa narodí mŕtve. Doktori to vedeli. A tak urobila opatrenia. Dohodla sa z doktormi, že ak sa v ten deň čo bude rodiť ona, alebo pár dní pred tým narodí nejaké dieťa, tak ich vymenia. Mala peniaze, tak si to mohla dovoliť. Deň pred tým než sa jej narodil mŕtvy syn som sa narodil ja s mojimi dvomi bratmi. Som najmladší z nich. Preto zobrali mňa a dali ma jej. Mojim pravým rodičom povedali, že som neprežil. A to ma bolí najviac. Keďže sme trojčatá, tak sa navzájom cítime, takže viem, že žijú a oni vedia, že žijem ja. Už skoro rok ma hľadajú. Naši pravý rodičia zomreli a oni odvtedy žijú vo svete a stále ma hľadajú. Chcem, aby ma našli. Chcem ich spoznať," po tvári mi začnú tiecť slzy.

Ucítim ruku, ktorá má drží okolo ramien a Mark si ma pritiahne k sebe.

"Neboj sa maličký. Teraz pôjdeme za Majkom. Nič nikomu nepoviem a pomôžem ti nájsť bratov. Ak vážne nemajú rodičov, tak Majkovi určite nebude vadiť ak zostanú u nás. A teraz už poďme. Neviem sa dočkať. Dúfam, že sa k vám budem môcť čoskoro nasťahovať," zasmejem sa spolu s ním a pomaly mi pomôže postaviť sa.

Pomaly prídeme do chodby a ja s malým úsmevom spadnem Ebenovi do náruče. Pohladí ma po tvári a ja mu dám bozk na pery. Milujem ho. Na nič sa ma nepýta len si ma pritiahne do náruče a pozrie sa na Marka.

"Poďte. Pôjdeme do Goustru. Je tu niekto kto chce zviesť?" spýta sa keď vyjdeme za ostatnými pred dom.

"My pôjdeme peši, ale asi by si mala vziať Erena. S tou nohou ďaleko nedôjde," usmeje sa Sam a aj s partiou sa rozíde preč.

Zostaneme tam len ja, Eben a Mark. Mark naštartuje auto a my si doň vlezieme, teda mňa doň posadí Eben.

Sadne si pri mňa na zadné sedadlo a Mark vyrazí k našej dedine. Ideme len chvíľu a sme v dedine. Pri našom dome už čakajú Riem s Glori. A pomaly sa sem blížia aj ostatní. Eben ma vytiahne z auta a potom ideme všetci do domu. Otec ako lekár ešte doma nie je, tak sa všetci usadím v obývačke, kde sa dohodneme, že si ostatní pôjdu domov pre veci a dnes tu zase zostanú. Mark sa tu chová už ako doma. Nevadí mi to som rád. Práve nám chystá večeru, keď do obývačky cez okno vletím dva orly a posadia sa spolu nad krb. Takže už aj oni cítia, že tu sú doma. Pousmejem sa. Je sedem hodín, keď započujem buchnúť vchodové dvere. Otec je doma. Všetci ticho sedíme v obývačke a čakáme čo sa bude diať. Mark ako keby tu býval už roky príde do chodby a privíta sa s otcom. Počujeme iba málo ale stačí to.

"Ahoj, zlato," pozdraví Mark.

"Čo...... Ty......ako," zakoktá sa otec.

"Nie si rád, že má vidíš?" zosmutniem Mark.

"Nie, to nie. Som rád že si tu. Oh Mark. Nikdy som ťa neprestal milovať. Kde si sa tu vzal? Zdalo sa mi divne to auto vonku," zamotáva otec.

"Haha. Pomalšie. Tvoj syn má sem priviedol. Poď. Všetci už čakajú a večera bude už čoskoro hotová. Potom sa porozprávame," povie mu Mark a už sa objavia vo dverách obývačky.

Och. Sú spolu tak zlatí. Usmejem sa na otca, keď sa na mňa pozrie. To mi ale pripomenie, že by som mu fakt mal povedať o tom, že nie je môj otec. Pozriem sa do oči Ebenovi. Ešte klamem aj jemu. Pobozkám ho na pery a načiahnem sa k jeho uchu.

"Potrebujem s tebou hovoriť. Po večeri u mňa v izbe ty, otec, ja a Mark. Mark už o tom vie, ale nepáči sa mi, že to musím tajiť aj pred vami. Hádam to dobre dopadne," povzdychnem si a zavŕtam sa mu viac do náruče.

Pevnejšie ma objíme a pobozká ma do vlasov.

                Po večeri kde sa všetci prejeme, fakt netuším ako môže Mark tak dobre variť, on bude prírastok do rodiny, tak sa my štyria zavrieme u mňa v izbe. Posadím sa, teda Eben ma posadí na posteľ a otec s Markom si sadnú z druhej strany ako Eben. Otec mi prezrie zranenia a obviaže mi členok, ktorý sa vďaka Ebenovi už zlepšil. Potom sa posadí a aj s Markom a Ebenom sa na mňa pozerajú. Nádych a výdych.

"Takže. Musím vám niečo povedať. Mark to už vie. Prosil som ho aby to nikomu nehovoril, ale nakoniec som sa rozhodol, že nie je fér to pred vami tajiť. Keď tu ešte bola matka, tak som to musel pred tebou tajiť. Viem to už štyri roky. Nie som tvoj syn Majk," poviem ticho a pritiahnem si kolená k hrudi.

"Ako to myslíš?" povie šokovaný otec.

"A ani Arabela nebola moja matka. Ešte keď bola tehotná, tak jej lekári povedali, nech ide na potrat, lebo jej telo nedokáže vynosiť zdravé dieťa. A tak sa dohodla z lekármi, že ak sa nejaké dieťa narodí v ten deň alebo pár dní pred tým ako bude rodiť, že ich vymenia a tým druhým povedia, že to ich dieťa nezvládlo. Ja som sa narodil o deň skôr a bol som najmladší z trojčiat. Vzali ma preč od bratov a mojim skutočným rodičom povedali, že som zomrel. Medzi mojimi bratmi a mnou je však spojenie a tak vedia, že nie som mŕtvy. Moji pravý rodičia pred rokom zomreli a moji bratia odvtedy cestujú po svete a hľadajú ma. Celé roky sme sa sťahovali miesta na miesto a ja mám pocit, že to všetko sa mama snažila len zakryť stopy pred mojimi bratmi. Musel som vám to povedať. Už sme mali životy skazené dosť. Hlavné po tom čo som v dvanástich našiel tie dokumenty z nemocnice, ktoré mama hneď na to spálila. Moji bratia sú už blízko. Čoskoro ma nájdu," skloním hlavu aby som sa im nemusel pozerať do oči.

"Nenávidím Arabela, že toto urobila. Keby to neurobila a nemohla by mať viac detí, tak by náš zväzok bol neplatný a ja by som celé roky mohol byť s Markom. Ale aj tak ten zväzok ké neplatný a aspoň teraz spolu môžeme byť," pobozká otec Marka.

"Jasné, že o teba nechcem prísť. Stále si môj syn. Ak budú tvoji bratia chcieť, môžu zostať s nami. Že Mark?" usmeje sa potom otec.

"Ja som mu to vravel už poobede," presvedčí pokojne Mark.

Rozosmejeme sa. S nimi sa nudiť nebudem. Odkedy odišla matka, tak sa to celé zmenilo k lepšiemu.

"Kedy sa môžem nasťahovať?" spýta sa Mark.

"Pokojne aj zajtra. Vyčítať si voľno v práci a pomôžem ti," usmeje sa otec.

"Čo vlastne robíš?" spýta sa Eben.

"Som policajt," usmeje sa Mark.

"Fakt?" prekvapil ma.

"No," zasmeje sa.

Pridáme sa k nemu. Rozprávame sa ešte dlho do noci, než sa rozlúčime a ideme spať. Predsa len je zajtra škola. A ak nechcem byť unavený, musím ísť spať.