D.G. - Z.T. V.

V.

Eben

              Vojdem do izby a môj pohľad padne na to nešťastné klbko. Hneď ako ma uvidí, vysloví moje meno a po tvári sa mu začnú kotúľať slzy. Prídem k nemu, sadnem si na kraj postele k nemu a chytím ho za ruku.

„Čo sa deje láska? Prečo plačeš?“ zotriem mu prstom slzy a pobozkám ho na čelo.

„Ja.....“ sčervená.

„No tak láska. Pomôžem ti,“ usmejem sa naňho milo.

„Potrebujem isť do kúpeľne.....“ zahryzne si do pery.

„Tak poď. Nemusíš sa ma pýtať,“ usmejem sa.

„Ale.....všetkomabolíanedokážemtamísťsám.....“ vyhŕkne tak rýchlo, že mu nerozumiem.

„Prepáč, ale môžeš to povedať pomalšie? Skoro nič som nerozumel,“ prehrabnem mu vlasy.

Povzdychne si, ale už pomalšie odpovie.

„Všetko ma bolí a nedokážem tam ísť sám. Pomôžeš mi?“ sčervená a sklopí oči.

Ostatný ešte neprišli, tak usudzujem, že nám chcú dať chvíľu čas.

„Jasné, zlatíčko moje. Prepáč. Mal som si uvedomiť, že tam neprejdeš,“ pobozkám ho do vláskov a zoberiem ho na ruky.

„Je to v pohode?“ spýtam sa pre istotu.

„Áno. Ďakujem. Nevadí ti to?“ spýta sa a zas sčervená.

„Nič čo robím pre teba mi nevadí. Milujem ťa a rád ti pomôžem,“ usmejem sa naňho.

Už neodpovedá, len sa o mňa oprie. V kúpeľni mu pomôžem so všetkým s čím potrebuje a odnesiem ho späť do postele. Stále sa červená. Je tak roztomilý.

„Eren, mne to vážne nevadí. Neboj sa,“ usmejem sa a keď sa na mňa stále nepozrie, tak mu zdvihnem hlavu a pozriem sa do tých krásnych očiek.

Stále sa červená a keď sa mu pozerám do tých očiek neodolám a spojím naše pery. Nachvíľu stuhne, ale hneď sa preberie a bozk mi opätuje. Po chvíli ho prehĺbim a keby sme sa nemuseli nadýchnuť, tak by som ho nikdy neukončil. Cudne sa na mňa usmeje a pomaly ho usteliem do postele.

„Ešte si oddýchni zlatíčko,“ usmejem sa naňho.

„Nechoď,“ zašeptá a chytí ma za zápästie, keď chcem vstať.

„Ľahni si ku mne. Nechcem tu byť sám. Chcem ťa pri sebe. Prosím. Neopúšťaj ma,“ sčervená a skloní hlavu.

Neodpoviem, iba sa pousmejem a ľahnem si za ním. aj tak je už skoro polnoc a som unavený, tak prečo si neoddýchnuť. Pritiahnem si ho k sebe, ľahne si mi na rameno a o chvíľu, keď nás zakryjem už spíme. Vlci si ľahnú pod okno a už vnímame len sami seba a temnotu.

Glori

              Sedíme v obývačke a čakáme kým sa Eben vráti. Prešla už pol hodina a Eben stále nikde, tak sa rozhodnem, že sa pôjdem po ňom pozrieť. Nájdem ho v Erenovej izbe ako sladko spia. Nechcem ich budiť tak z úsmevom zavriem dvere a vrátim sa naspäť dole, kde im oznámim, že Eben sa dnes už asi nevráti. Povedala som im čo som videla a nakoniec sme sa zhodli, že pôjdeme späť aj mi. Predsa len zajtra je utorok a vôbec neviem, či pôjdeme do školy.

Eren

                Ráno sa zobudím o piatej. Ako inak. Ale dnes sa mi spalo oveľa lepšie. Len ten vankúš b y sa mohol prestať hýbať. Počkať! Čože?! Vankúše sa predsa nehýbu! Hneď vystrašene otvorím oči a pozriem sa do červených očí Temného anjela. Hneď mi dojde, čo sa včera stalo a celý sčervenám, keď si spomeniem ako som ho volal do postele. Hneď si uvedomím tiež, že už ma neboli telo tak veľmi ako včera.

„Dobré ráno. Spalo sa ti dobre?“ spýta sa ticho s úsmevom Eben.

„Nikdy som sa lepšie nevyspal,“ usmejem sa.

„Dnes ideme do školy, ale musím ti povedať pár vecí zo včera, keď si spal,“ pozrie sa mi do očí.

„Tak začni,“ popoženiem ho.

„Dobre....“ povzdychne si a začne sa obliekať.

Ja sedím na posteli a čakám čo z neho vypadne.

„Tvoj otec prijal dobre, že sme pár a tvoju mamu vyhodil z domu. ešte toho večera, keď sme ťa išli hľadať, sa zbalila a odišla. Zistili sme, že tvoj otec mal tiež osudové zviera a podľa všetkého jeho osudový partner žije v Powerlighte. Sam a Sem ho poznajú a pôjdu za ním mu povedať o tvojom otcovi. otázkou zostáva, či ti to bude vadiť, ak tvoj otec bude mať niekoho iného,“ pozrie sa na mňa.

„Vadiť mi to nebude. Práve naopak. Som nadšený! Konečne sa tej strigy zbavíme. Je to síce moja matka, ale nenávidím ju. Budem radšej ak bude otec šťastný,“ usmejem sa úprimne.

Eben sa na mňa chvíľu zarazene díva, ale potom sa rozosmeje. Začnem sa smiať tiež, ale musím rýchlo prestať, lebo ma začnú bolieť rebrá. Chcem sa postaviť, ale zabudnem na členok a spadnem na zem. Eben je hneď pri mne a zo strachom ma prehliada.

„Si v poriadku? Sakra! Prepáč, mal som na teba dávať pozor,“ jemne ma posadí na posteľ.

„Som okej. Nič mi nie je. nebola to tvoja vina,“ usmejem sas naňho so zamilovaným pohľadom.

„Počkaj. Pomôžem ti obliecť,“ pobozká ma jemne na pery a odbehne mi pre oblečenie.

Pravdupovediac mal som celkom strach do čoho je schopný ma navliecť, ale musím mu nechať, že mi vybral pekný komplet. Pozriem sa naňho. Pod jeho pohľadom sčervenám a sklopím hlavu.

„Si krásny. Milujem ťa,“ príde ku mne a keď ma pobozká, tak ma vezme do náruče a odnesie dole do jedálne, kde už sedia ostatní.

Posadí ma na jedno z voľných miest a Eben si sadne vedľa mňa. Chytím ho za ruku a pousmejem sa na neho. Práve do jedálne vojde aj otec a pozrie sa na mňa. Usmeje sa a sadne si za stôl z mojej druhej strany. Som rád, že to zobral tak dobre.

"Ako si sa vyspal? Je ti po včerajšku už lepšie?" pozrie sa na mňa.

"Je mi fajn," usmejem sa späť.

"Dobre. Potom ťa ešte raz prezriem, aby si to cez školu vydržal. To má dostáva zase k otázke ako sa tam chceš dostať, keď ledva, ak vôbec, chodíš. Mal by si zostať doma," vyčíta mi otec.

"To nie! Musím ísť do školy. Cestou sa môže hocičo stať. Ako lovec pri tom mám byť. Vieš, že aj pradedo bol lovec a tiež mal svoje povinnosti. To že ste to babka a ty odmietli, ty teda z podnetu babky, neznamená, že to zahodím za hlavu aj ja!" zavrčím na neho.

"Inak ten tvoj osudový partner ťa určite neposlednom kade ľahšie," poviem asi po piatich minútach tichá, keď sa upokojím.

"Ako to vieš?" pozrie sa na mňa zarazene.

"Eben niečo spomínal. Niečo sa dozviem od ochrancov," poviem s pokrčením ramien.

"Ešte neviem ako to pôjde. Nepoznáš celý príbeh, ale nevadilo by ti, keby som mal.....hm....milenca?" spýta sa otec.

"Asi by bolo dosť blbé ti to vyčítať, keď sám jedného mám. Navyše som rád, že sme sa tej harpye zbavili. Možno to bola moja matka, ale nemal som ju rád. Navyše, možno nepoznám históriu, ale podľa toho včerajšku môžem pokojne súdiť čo sa v minulosti stalo. Už je pol siedmej. Nepôjdeme už? So mnou bude cesta trvať trochu dlhšie," usmejem sa na ostatných.

"Dobre. Dovidenia," pozdravia sa ostatní.

"Ahoj. Uvidíme sa večer. Možno prídeme zase všetci. Teraz začínam nový život," zasmejem sa a počkám než mi Eben pomôže vypadnúť na Moona, ktorý už čakal pred domom.

Cesta nám ide pomaly. Rozprávame sa o všeličom až dojde reč aj na jednu určitú tému.....

Riem

                Cestou sa rozprávame o všeličom, ale na jednu tému sme úplne zabudli. Tak ako dnes večer, tak aj dnes ráno sme zabudli na tému "Liek",ktorá sa nám pri všetkých tých problémoch vydarila z hlavy.

"Eren? Už od včerajška sa ťa chceme spýtať, čo je to za liek. My sme nikdy o žiadnom nepočuli, a bolo by dobre ho poznať. Navyše si tu tému začal, tak by si ju mohol aj dokončiť," usmejem sa milo.

Vidím ako ostatní spozornejú a tiež začnú dávať pozor. Eren si povzdychne, ale pomaly sa rozhovorí a my zo zatajeným dychom počúvame čo je to za liek.

"Ten liek je na každé "zranenie" odlišný ale jedno majú rovnaké. Traja démoni, tri lieky, tri základy, ale len jedna spojitosť. Liek na skamenenie je pravá láska a duševné spojenie osudovej lásky. Ak kameň rozbijú, tak už nie je pomoci. Na zhypnotizovanie stačí len pravá láska a keď tak bozk. Ale najťažšie je zrušiť prekliatie požieračov. Ako som povedal základom je láska, ale to nestačí. Obeta je najpodstatnejšia v navrátení duše. Ak sa spoja všetky prekliatia, tak pomôže tiež len táto posledná možnosť," odpovie a skloní hlavu.

"Ale tie lieky sú platné v podstate len ak máš niekoho, kto ťa naozaj miluje," povie zamyslene Samanta.

"Iba pri skamenení to platí. Pri ostatných je to jedno. Ale na zhypnotizovanie je aj iný liek. Musíš dotyčného zraniť, aby sa prebral. Ale na ostatné už iný liek nie je," povie ticho.

"A čo ešte vieš?" spýta sa Luchas.

"Teraz vám už nič nepoviem. Nemôžete zistiť všetko naraz. Skúste si niečo zistiť aj sami," usmeje sa na nás milo a zvyšok cesty už ideme v tichosti.

Každý rozmýšľame nad tým čo povedal. Takže existujú lieky, ale stále nevieme prečo je on proti démonom imúnny. Pozriem sa na Ebena. Má tiež ustaraný odraz v očiach.

"Eren?" osloví ho Sam.

"Hm," odpovie.

"Ako to, že si proti ním imúnny?" vychrlí Sam a my spozornieme, zatiaľ čo Eren stuhne.

"To nie je vaša vec," odpovie ticho a aj s Moonom a Drápom sa rozbehne preč.

Satan zostal so Snowom pri Ebenovi.

"Musela si sa ho to spýtať? Vieš, že je dosť citlivý a možno ani sám nevie ako je to možné. Navyše si si asi nevšimla, že už nútene odpovedal na ten liek. Tie lieky totiž nie sú možno o nič lepšie ako samotné prekliatie. Raz nám to možno povie. Ale nenúťte ho do niečoho čo nechce," povie Eben.

"Prepáč. Nevedela som, že sa ho to nejako dotkne," povzdychne si Sam.

"Teraz to neriešte. Mali by sme ísť. Pochybujem, že Eren bude s tou nohou vedieť zliezť z Moona," ozve sa Glori.

"Máš pravdu," uvedomí si Eben a hneď pridáme do kroku.

Daniel a Rena sa na Drakenovi a Darkovi rozbehnú za Moonom a my ideme pomaly za nimi.

Eben

                 Keď prídeme pred školu, uvidíme ako Eren pomaly už leží na Moonovi a nevie zliezť dole, tak aby nespadol na zranenú nohu. Vidím, že je z toho už zúfalý, keď k nemu príde nejaký chalan. Zavrčím. Ak sa ho čo i len dotkne, tak za to zaplatí. Sledujem ako sebou Eren mykne, keď sa ho chce tŕň chalan dotknúť a to sa nepáči ani Moonovi a so zaerdžaním sa mu vyhne a rozbehne sa k nám. Nie sme už ďaleko, tak sa po chvíli zastaví predo mnou a ja sa usmejem na Erena, ktorý mi nesmelo úsmev oplatí. Pomaly ho chytím za pás a on mi položí ruky na ramená. Pomaly ho potom dám dole a hneď na to ho vezmem na ruky, kvôli jeho nohe. Chytí ma okolo krku a dá mi jemný bozk na pery.

"Ďakujem," usmeje sa na mňa,

"Nemáš za čo," dám mu bozk na nos.

"Ale mám. Ten chalan ma dosť vydesil," oprie si hlavu o moje rameno.

"Si v poriadku? Nič ti neurobil?" spýtam sa s obavami.

"Nie. Než sa ma stihol dotknúť, tak ste sa tu ukázali vy a Moon sa za vami rozbehol. Navyše pochybujem, že by Dráp alebo Moon niečo neurobili," odpovie ticho a tak prídeme až do školy.

Rozlúčime sa s ostatnými a zamierime do našej triedy. Keď tam prídeme a ja s Erenom v náručí, hneď sa na nás všetci otočia. Nanešťastie je tu aj náš triedny.

"Pán Darish. To pán Sailes nemá nohy, že ho tu nosíte?" spýta sa posmešne.

"Má zranenú nohu," odpoviem zo sebazaprením.

"A to pán Sailes neviete prísť o barlách? To si musíte robiť nosiča zo študenta?" otočí sa na Erena, ktorý má sklonenú hlavu a určite sa červená.

"Mne to nevadí. Sám som mu to navrhol a myslím si, že do toho či nosím svojho chalana na rukách alebo nie, nie je vaša vec," poviem a idem si aj s Erenom sadnúť.

Šokovaných pohľadov triedy si nevšímam. Sadnem si s Erenom na naše miesta a vezmem si ho na kolená.

"Ďakujem," zašeptá mi do ramena a dá mi bozk na krk.

"Pokoj maličký. Nenechám, aby ťa niekto urážal. Už bude hodina. Poď si sadnúť vedľa," pobozkám ho do vlasov.

Keď ho posadím vedľa mňa, chytím ho za ruku a dávame pozor na nudný učiteľov výklad.