D.G. - Z.T. IX.

IX.

Eben

                      Do školy sme dorazili v čas a hodiny nám ubiehajú rýchlo. Ani neviem ako ale deň mi ubehne veľmi rýchlo. Teda aspoň do obeda. Nepohol som sa na krok od Erena, keby sa mu niečo stalo. Práve sedíme na streche a čakáme na Erenových bratov. Dúfam, že sa im nič nestalo. Odpoveď dostanem hneď vzápätí, keď sa na strechu dostavia dve splašene vĺčatá a po nich tí dvaja zamilovaný.

“Čo vás tak zdržalo?” spýta sa Eren.

“Nerieš,” odmávne to Ellaster.

“Ako myslíš,” pokrčí ramenami Eren a pritúlil sa mi do náruče.

Otočím ruky okolo jeho pasu o hľadím ho po chrbte.

“Eren, po škole by sme si mali pohnúť. Blížia sa sem Redblood Mex. Do mesta prídu tak do troch hodín,” zašeptá Ekri.

“Myslíš, že to stihneme?” spýta sa zlatíčko.

“Vyučovanie končí za hodinu a pol. Ak si pohneme, tak ich od mesta aj dediny odlákame dosť ďaleko,” odpovie Ell.

“Ehm….nechcete nám už niečo vysvetliť?” ozve sa Glori.

Popravde ja to tiež nechápem.

“Všetko má svoj čas,” usmeje sa tajomne Ell.

“Čo by ste chceli vedieť?” spýta sa Ekri s nezáujmom.

“Ako vieš, kde sú tie červeno-oké beštie?” spýta sa vrčivo Rena.

“Nie sú to beštie. Sú to len démoni, ktorý stratili svoju cestu. Nič o nich neviete, tak sa do toho nepleťte. Po škole s nami nepôjdete. Nechceme vás mať na svedomí,” urazí sa Ekri.

“Keby som ťa fakt nepoznal, povedal by som, že sa ich zastávaš,” pozdvihnem obočie.

“Eben, nezačínaj ešte aj ty. Všetko sa dozviete keď príde čas. Verím, že Ekri s Ellom by ich zvládli, ale pôjdem s nimi. Keby sa tam zjavili Bluegold som jediný, kto je proti ním imúnny. Ja som imúnny aj voči Redblood a Greenstone, ale oni sú imúnny len voči jednému druhu. Teda presne povedané Ekri voči Redblood a Ell voči Greenstone. Jednoducho ma tam potrebujú,” pozrie sa mi do oči Eren a hneď mi zabráni protestovať.

“Ako to, že o nich toľko vieš, keď sa nepoznáte?” spýta sa zrazu Luchas.

On nie je blbý. Určite už má podozrenie. Trojčatá sa po sebe pozrú a stačia pohľad na Luchasa.

“Kto je zvedavý, bude skoro starý,” vyhŕknu na neho naraz až sa rozosmejem.

“Navyše si ešte nepočul, že zvedavosť zabila nejedného chrústa?” doplní Ell.

“Navyše nevedomosť je sladká,” pridá sa Ekri.

“Pravda nie vždy ruže prináša,” zakončí to Eren a ja s ostatnými sa zložím smiechom.

“To bolo “Trpezlivosť ruže prináša”, ty popleto” dá mu pohlavok Ell.

“Aha. A ja že prečo mi to nesedí,” poškrabe sa zlatíčko na hlave.

Nikto sa od smiechu nemôže ani pohnúť. Oni nás raz vážne zabijú. Toto bude ešte veľmi zaujímavé.

“Hej, banda. Už zvonilo. Idete?” spýta sa Ekri.

Usmejem sa na Erena a potom sa vydáme naspäť na hodiny.

Eren

                  Po škole sa máme všetci stretnúť pred školou ako vždy, ale ja tam nejdem. Idem za budovu školy za bratmi, ktorý tam už čakajú. Nakoniec nás presvedčili, alebo aspoň oni si to mysleli, že ich zoberieme zo sebou, ale je to pre nich moc nebezpečné. Nemajú vôbec rozvinuté svoje schopnosti. Satan si sadne pri vlkov mojich bratov a počkajú kým sa s bratmi za jedným kríkom prezlečieme. Je toho veľa čo o nás nevedia. Tieto veci nosíme vždy pri sebe. Svoje pravé veci si odložíme do kmeňa stromu a vyjdeme von. Ja mám teraz na sebe rifľové, tesne pod zadok dlhé, takže úplne krátke, nohavice, tmavo-modrej farby so striebornými retiazkami, ktoré vyzerajú ako zmenšené reťaze. Priliehavé tričko rovnakej farby, tiež rifľové, ktoré mi končí nad pupkom, má tiež retiazky, no jednoducho to skôr vyzerá ako rifľová vesta zapnutá na tri gombíky zo zafírov tesne nad pupkom. Vlasy mám vyčesané v cope, ktorý je zopnutý malými zafírmi. Ofina mi padá do čela a do mojich bledo-modrých oči. Na nohách mám po kolená vysoké čižmy na podpätkoch, ktoré majú rovnakú farbu ako zvyšok oblečenia a ich štýl dolaďujú taktiež retiazky a zafíry. V ruke sa mi objavila moja najmocnejšia zbraň, tmavo-modrá kosa, vyladená taktiež malými zafírmi a retiazkami, jej čepeľ, alebo samotnú kosu tvorí čistý zafír, ktorý je ostrejší a tvrdší ako samotný diamant a to len preto, lebo je posilnený dušami hriešnikov. Vo vlasoch mám ešte zapichnutý zafírový diadém, ktorý určuje moju hodnosť. Moji bratia sú oblečený rovnako ako ja, len s tým rozdielom, že Ekri má na sebe oblečenie v sýto-červených až krvavých farbách, výzor mu dolaďujú medené retiazky s rubínmi, vo vlasoch má namiesto diadému iba rubínovú úzku čelenku, ktorej lesk dáva pekne vyniknúť jeho krvavo-červeným očiam a jeho zbraň je nádherná rubínová palica s rubínom na vrchu, ktorý je posilnený myšlienkami hriešnikov. Ell má na sebe to isté len v smaragdovo-zelených farbách, výzor zdokonaľujú zlaté retiazky a smaragdy. Vo vlasoch má takú istú čelenku ako Ekri, len smaragdovú a tiež vynikajú jeho smaragdové oči. Jeho zbraň ne meč, ktorého čepeľ je tvorená zo smaragdu a posilnená životnou energiou hriešnikov. Tiež ako aj naše, je jej rukoväť ozdobená zlatými retiazkami a smaragdami. Ku každému sa pripojí jeden vlk a vojdeme do lesa. Satan po mojom boku si vykračuje ako samotný kráľ. No tiež je to jediná možnosť kedy sa môže predvádzať a nosiť okolo krku zafírový obojok s kráľovskou korunou, ktorá Má uprostred znak striebornej hviezdy a ktorá zároveň určuje zase jeho postavenie. Laky s Timom majú tiež príslušné obojky iba na nich majú rubíny a smaragdy, Laky má na svojom rubínovom znak slnka a Timo na svojom smaragdovom znak mesiaca. Keď sa stratíme v lese, už si nikto nevšimneme, že nás pozoroval pár zvedavých oči…….

Samanta

                           Po škole sme sa mali stretnúť a ísť na tých démonov, ale keď som uvidela ako sa Eren kradne za školu, tak som neváhala a išla som za ním. Videla som, že ho tam čakajú ty dvaja nový. Nechápala som a tak som sa chcela ísť spýtať, ale zašli za kríky a tak som to nechala tak a počkala som. Keď som videla, že vychádzajú, tak som už chcela vykročiť, ale zastavila som sa a neveriaco som sa na nich dívala. Vyzerali inak a predsa rovnako. Eren a aj tí dvaja vyzerali ako praví bojovníci, ale vznešenej krvi. Kde tie veci vzali? Dosť ma vystraší tá kosa a meč. Nervózne prehltnem. Kývnu na seba a vydajú sa do lesa. Keď zmiznú, rýchlo sa otočím a pomaly odchádzam k bráne za ostatnými. Keď tam pomaly dôjdem, tak sa na mňa všetci otočia.

“Čo sa ti stalo? Videla si ducha?” spýta sa Glori so zdvihnutým obočím.

“Počkáme na Erena, Ekriho a Ella a vyrazíme,” povie Eben.

“Tých sa asi nedočkáte,” poviem zachrípnuto.

“Čo tým myslíš?” spýta sa Eben.

“Práve som ich videla za školou, ale neboli to oni…... Teda boli, ale mali pohľady…….teda celý boli iný…...ja…...ja…...myslím, že oni nie sú odtadiaľto…… vyzerali ako vrahovia…….bolo z nich cítiť toľko moci…...A tie ich zbrane….” drmolila som piate cez deviate.

“Samanta, nikto sme ti nerozumeli. Ešte raz a pomaly,” Chytí ma za rameno Sam.

“Skratka išli bez nás!!! Je to dosť jasné?!!” naštvem sa a vyrazím smer dedina a je mi jedno či ma nasledujú.

Eben

                         Nechápavo sa pozeráme na odchádzajúcu Samantu. Čo sa jej stalo? Ale jedno mi nejde do hlavy Prečo tam išli sami? Nemôžu to zvládnuť.

“Myslíte si, že jej už preskočilo?” spýta sa Sem.

“Nie. Niečo videla. Niečo čo vidieť nemala, niečo čo vedieť nemáme, niečo čo nám nechcú povedať. Musíme si ju vypočuť. Oni sa o seba postarajú. Videli ste ako sa Eren ubránil prvý deň tu. Navyše nevieme kam išli. Poďme za Samantou, nech nám pomaly vysvetli čo videla. Sadneme si k Markovi do tohto bytu, kde už nebýva a tam sa v kľude porozprávame. Satan je napojený na teba Eben, takže nás potom nájdu,” povie Ašra.

“Napadlo ťa, že rovnakým spôsobom, môžeme nájsť aj my ich vďaka Snowovi?” ozve sa Daniel.

“Áno. Ale očividne nechcú aby sme tam išli, tak si počkáme kým oni prídu sem a potom sa možno dozvieme viac,” usmeje sa Ašra.

“Dobre. Samanta! Počkaj a vráť sa,” poprosí ju Luchas.

Zastaví sa, chvíľu váha, ale nakoniec k nám príde.

“Takže, čo je?” spýta sa urazene.

“Pôjdeme do bývalého Markovho domu a tam na nich počkáme. Zatiaľ nám povieš, čo sa stalo,” prikývnem a vyrazíme.

Teda vyrazili by sme, ale…..

“Počkajte. Zoberme radšej aj ich veci. Možno to potom bude reálnejšie,” rozbehne sa Samanta za školu a vráti sa s vecami, ktoré mali oblečené chalani.Tak teraz nechápem už vôbec. Len dúfam, že tam nepobehujú nahý.

Ekresiuss

                           Lesom nejdeme dlho, lebo hneď na začiatku sme použili naše zrýchľovacie schopnosti. Prídeme dosť ďaleko od mesta a čakáme. Netrvá dlho a medzi stromami sa začnú objavovať Redblood. Zavrčím a postavím sa pred Ellastera, ktorý proti ich pohľadu nie je imúnny. Musí sa pozerať do zeme a tým pádom je dosť oslabený. Démoni len čo má uvidia, zastavia. Spolu s Erenom si ich premeriavame. Nie je ich moc. Len takých päťdesiat. Stačí keď sa im pozriem do oči a viem, že týmto už pomôcť nejde. Jedine ich musíme zabiť. Ellaster urobí okolo seba štít a odtiahne sa z bojiska. Tu nijak nepomôže. Ja s Erenom začneme útočiť a tým, že má musia aspoň z časti poslúchať sa moc nebránia, ale ja nie som dosť silný aby som ich všetkých zabil. Braček to však vycíti a tým, že je lovec mi dosť pomôže. Uhnem z cesty, lebo by to vzalo aj mňa a schovám sa k Ellasterovi za štít. Eren pár krát mávne svojou kosou a vzdušná vlna potrhá všetkých démonov na maličké kúsky. Oddýchnem si a nechám zhorieť všetky kusy, ktoré po nich zostali. Potom sa pomaly vydáme naspäť. Máme šťastie, že v týchto podobách máme tak ľahké kroky, že to vyzerá, ako by sme sa vznášali a nezanechávame žiadne stopy. Prídeme späť pri školu až keď je tma. Zastavíme sa pri strome, kde mali byť naše veci, ale neboli tam.

Eren

                   Vystrašene som sa pozrel po bratoch. Kde sú naše veci? Sakra!!

“Satan! Nevieš kde sú naše veci? Nemôžeme ísť predsa nahý cez celé mesto!” otočím sa na môjho vlka.

“Nebojte sa. Zobrala ich Samanta. Sú v bývalom Markovom dome,” odpovie pokojne.

Strápene si povzdychnem a vyrazíme za ostatnými. Čo iné nám zostáva.

Eben

                    Keď prídeme k Markovi posadíme sa do obývačky a pozriem sa na Samantu.

“Takže. Čo si videla?” spýtam sa a všetci spozornejú.

“Videla som ako ide Eren za školu,” zhlboka sa nadýchne a pokračuje, “boli tam aj Ellaster s Ekresiussom. Čakali než prišiel Eren. Potom si Satan aj s tými dvomi vlkmi sadli na zem a Eren s tými dvomi išli za kríky, ktoré sa tam nachádzajú. Boli tam dosť dlho. Keď vyšli, tak mali na sebe úplne niečo iné. Hlavné bolo, že vyzerali ako dievčatá oveľa viac ako inokedy. Nedá sa popísať to čo mali na sebe, ale vyzerali ako z iného sveta. Ako anjeli s diablom v tele. Najzaujímavejšie bolo, že vyzerali úplne rovnako. Musia byť jednej krvi, inak to nechápem. Eren bol “ozdobený” striebrom a zafírmi. Ekresiuss zase meďou a rubínmi. Ellaster zlatom a smaragdami. A ich zbrane. Boli úplne na mieru pre nich. Ešte aj svojim vzhľadom k ním sedeli. Ellaster mal smaragdový meč. Ekresiuss nejakú palicu z rubínom na vrchu. Ale najviac ma desil Eren. Eren a jeho temná aura. Oveľa temnejšia ako mali Ekresiuss s Ellasterom. Jeho zbraň bola zafírová kosa…. “ zastavila sa a pozerala sa vystrašene niekde k dverám do obývačky, ale my sme to nevnímali.

“Čo bolo potom? Čo ešte vieš?” spýta sa nedočkavo Sem.

“Potom sme odišli do lesa zabíjať démonov a Samanta bola tak milá, že nám zobrala veci a my sa sem museli dotrepať v tomto,” ozve sa zavrčanie od dverí a všetci sa tam ako na povel s trhnutím otočíme.

Skoro mi vypadnú oči keď uvidím Erena stáť opretého o rám dverí s kosou v ruke a vedľa neho jeho bratov v podobnej výbave. Na Erenovi môžem oči nechať. Odlepí sa od dverí a s úsmevom príde ku mne. Preberiem sa zo šoku, pousmejem sa a stiahnem si ho na kolená. Dá mi sladký bozk na pery jednou rukou sa mi vpletie do vlasov. V druhej stále drží kosu.

“Myslím, že je na čase vám povedať trochu pravdy,” zašeptá mi do úst.

“Veci!” nastaví ruku Ellaster a Samanta mu ich všetky podá.

“Dúfam, že máš pravdu, braček,” zašeptá ešte Ekri a spolu s Ellasterom sa ide prezliecť.

“To aj ja,” pousmeje sa Eren a odíde za bratmi.

Musím ale uznať, že vyzerali naozaj k svetu.