D.G. - Z.T. II.

Závoj Temnoty II.

Eben

              Nechápavo sa pozerám za Erenom. A ostatný valia oči, že sa divím, že neskončili pováľané niekde na zemi. Ako to myslel? Vážne existuje nejaký liek? Vážne vie o nich až toľko?

„Myslíte si, že je to pravda?“ ozve sa po chvíli ticha Samanta.

„Neviem, ale zatiaľ nemal dôvod si vymýšľať. Možno vážne pozná liek,“ odpovie ticho Ašra.

„Nechápem čo iné by ste čakali od lovca?“ povie Riem ako keby to bolo nad slnko jasné.

„Lovca?“ spýtam sa nechápavo.

„Nehovorte mi, že ste to ešte ani jeden nepostrehol. Ah! Bojujeme z démonmi najvyššieho kalibru a pri tom si musíme dávať extra pozor. Dá sa povedať, že sme len začiatočníci. Predsa len ešte nezvládame poraziť viacej ako dvadsiatich naraz a to by sme mali. Nebudú vždy bojovať v tak malom množstve. Eren má deväť strážcov. On je už na oveľa vyššej úrovni ako mi a to nie len preto, že má viac strážcov ako kedy budeme mať my alebo niekto iný. On bojuje s týmito démonmi predsa len o pár rokov dlhšie ako mi. Zo začiatku ani len netušil proti čomu stojí. Teraz vie o nich viac ako my. Vie s nimi lepšie bojovať. Možno by sme ho mali požiadať o pomoc, aby nás trénoval,“ vysvetlí nám to po lopate.

„Aby nás trénoval? Veď má koľko? Štrnásť?“ skríkne Rena.

„Si fakt tak sprostá? Má šestnásť. A navyše je v našej vekovej kategórií keď sa to tak vezme. Ja, Luchas, Riem, Sabián a Ašra máme osemnásť, Sam, Sem, Glori a Daniel majú sedemnásť a Samanta a prekvapivo aj TY ste rovnako staré ako Eren. Tak neviem čo riešiš. Riem má pravdu. Bude nás trénovať, ak bude chcieť,“ rozhodnem a zamierime do školy.

Zalezieme do tried, osemnástky do 3.D14 , sedemnástky do 2.K15 a šestnástky do 1.E16, kde čakáme na zvonenie. Eri určite pôjde do triedy 1.E16 k Samante a Rene.

Eren

             Zaklopem na dvere od riaditeľne a čakám na vyzvanie. Poškrabem za uchom Satana, na ktorého som už aj zabudol.

„Ďalej,“ ozve sa príjemný hlas riaditeľa.

„Dobrý deň. Ja som....“ začnem.

„Náš nový študent, Eren Sailes. Teší ma. Som riaditeľ tejto školy. Prosím posaď sa,“ ukáže na stoličku oproti nemu.

„Ďakujem,“ prikývnem.

„Takže, myslím si, že školský poriadok poznáš aspoň vzdialene. Mám pravdu?“ prikývnem a on pokračuje, „dobre. Počul som o tebe, že si hrozne chytrý. Čítal som si tiež tvoje záznamy a podľa všetkého si na základnú školu nastúpil až v desiatich, kvôli istím problémom, ale bol si tak chytrý, že si preskočil niekoľko tried a začal si chodiť až do 6. ročníka. Tam kde si býval pred tým si bol teraz už tretiak na strednej, tak to nebudeme meniť. Určite si už zvládol aj toto učivo ale predsa len to nebudeme preháňať, nie? Aspoň môžeš doučovať svojich spolužiakov,“ žmurkol na mňa, „Takže, tu máš rozvrh hodín. Tvoja trieda je 3.D14. Nachádza sa na druhej strane školy na treťom poschodí na konci chodby. Môžeš ísť, aby si neprišiel neskoro..... A ešte. Dávaj si pozor. To, že si lovec z teba vyžaruje viac ako je nutné. Budú ťa chcieť dostať všetci zo školy. Niektorí pre zábavu, iný ako trofej a ďalší pre ochranu. Ale možno sú tu aj taký, ktorý sa ťa budú chcieť zbaviť. Dávaj si pozor,“ zastaví ma pri dverách a keď prikývnem, tak od tade odídem.

Idem chodbami až k svojej novej triede. Som zvedavý, či tam bude niekto z party. Som rád, že je riaditeľ tak milý a dovolil mi pokračovať tam kde som skončil v starom meste. Predsa len by ma nebavilo opakovať celú strednú. Keď sa dostanem až k dverám, na ktorých visí číslo 3.D14, tak zaklopem a po vyzvaní učiteľa vojdem dnu.

„Dobrý deň. Som Eren Sailes a som nový študent,“ usmejem sa na učiteľa.

„Aha, a koľko ti je? Prvé ročníky sú na opačnej strane školy,“ usmeje sa na mňa učiteľ milo.

„Mám šestnásť, ale nastupujem do tretieho ročníku a podľa dverí som tu správne ak je toto trieda 3.D14,“ prejdem k nemu a podám mu papier od riaditeľa.

Nevšímam si zarazených a nechápavých, možno trochu šokovaných pohľadov žiakov.

Eben

               Práve nám učiteľ vysvetľuje nejakú nudnú látku, ale aj tak ho nepočúvam. S chalanmi z partie sa bavíme, či sa máme spýtať Erena, či nás bude trénovať alebo radšej nie. Dosť sa nudíme, ale to čoskoro prestane, keď sa otvoria dvere a do triedy vojde Eren. Nechápavo sa naňho pozrieme. Čo tu robí?

„Dobrý deň. Som Eren Sailes a som nový študent,“ usmeje sa na učiteľa.

„Aha, a koľko ti je? Prvé ročníky sú na opačnej strane školy,“ jasné určite zablúdil.

„Mám šestnásť, ale nastupujem do tretieho ročníku a podľa dverí som tu správne ak je toto trieda 3.D14,“ ČOŽE?

Úplne ma šokuje keď prejde k učiteľovi a podá mu nejaký papier. Ako to, že ide do tretieho ročníka, keď má šestnásť? Rozhodne nie som šokovaný ako jediný. Pozriem sa na ostatných chalanov, a nie len ich, ako majú otvorené ústa a vyvalené oči skoro až na zemi. Eren sa zatiaľ na triedu nepozrel, ale to sa čoskoro zmenilo a keď nás zbadal, tak len zamával a usmial sa. Čo to má znamenať? Potom ho učiteľ postaví pred tabulu a spýta sa nás, či máme naňho nejaké otázky. Skoro všetci zdvihnú ruky. Asi čakal, že bude veľa otázok a o jednej si bol úplne istý, lebo odpovedal bez toho aby niekto otvoril čo i len ústa.

„Ak sa chcete spýtať, prečo som tu, keď mám šestnásť, tak odpoveď je, že na základnú školu som nastúpil až v desiatich, lebo som mal, dá sa povedať, menšiu nehodu. Vtedy som mal nastúpiť do prvého ročníka, ale bol som hrozne chytrý a v skutočnosti ma chceli rovno hodiť na strednú, ale matka ich presvedčila aby ma dali ešte na základnú školu a tak ma dali do šiesteho ročníka. No a tak som tu. V tejto dobe som mal byť už na výške, ale keďže to mama nedovolila, tak som len na strednej. Som ďaleko pred vami tak mi to potom nezazlievajte, keď sa budem na hodinách nudiť,“ ku koncu sa otočil k učiteľovi, ktorý iba prikývol.

Bol tiež vykoľajený, rovnako ako my. On je fakt úžasný. Asi ho milujem viac ako včera. Sakra! Na čo to zase myslím? Po boku mu sedí ten čierny vlk. Toho môjho škrabem po hlave. Je hrozne nervózny, ale prečo?

Eren

              Keď som im zodpovedal nevyslovenú otázku, v triede zavládlo ešte hrobovejšie a šokujúcejšie ticho ako keď som im povedal, že sem patrím. Pousmejem sa a zamierim k Ebenovi, pri ktorom je voľné miesto. Keď s ním už mám chodiť, tak by sme sa mali aspoň spoznať. Chudáčik, ešte stále mu to nedošlo. Ja som si to všimol už včera. On je ten pravý. Navyše, nie je špatný. Asi som sa zamiloval. Položím si tašku pri lavicu a sadnem si na stoličku vedľa Ebena. Usmejem sa naňho a on mi úsmev stále trochu zaskočený oplatí.

„Chi-chi,“ zachichocem sa, keď si všimnem našich vlkov ako sa k sebe majú.

„Čo ti je vtipné?“ pozrie sa na mňa.

Ukážem na vlkov. Satan sedí v rohu miestnosti a Snow mu leží pri nohách a túli sa k nemu. Satan ho olizuje a dáva naňho pozor, zatiaľ čo obaja vrtia chvostmi ako malé šteňatá. Pozriem sa na Ebena, ktorý vyzerá, že mu práve došla jedna skutočnosť. Pozrie sa na mňa a ja sa naňho usmejem a prikývnem, že si mysli správne.

„Eren, chcel by si to so mnou skúsiť?“ pohladí ma po líci.

„Prečo nie. Nakoniec sme osudový partneri. Ak ti vyhovujem ja môžeme spolu chodiť, ale nezlom mi srdce. Zamiloval som sa do teba,“ chytím ho za ruku, ktorú má na mojom líci a ticho šepkáme aby sme nerušili učiteľa a aby nás nikto nepočul.

Ešte, že sme v zadnej lavici pri stene, takže nás nikto, okrem učiteľa, ktorý sa nepozerá, nemôže vidieť.

„Aj ja som sa do teba zamiloval, ale nevedel som, či ti to môžem povedať. Vedel som, že niekde je môj osudový partner, ale ani za nič som netušil, že ten úchvatný anjel, ktorého som včera chytil je moja láska. Milujem ťa a nikdy ti úmyselne neublížim,“ usmial sa na mňa a pobozkal ma na pery.

Sčervenám. Predsa len je to pre mňa nové a dosť intímne. Aspoň pre mňa. Potom sa otočíme naspäť na tabulu a počúvame výklad učiteľa a držíme sa s Ebenom pod stolom za ruky. Onedlho zazvoní na prestávku a všetci sa vyhrnú z triedy. Aj naša partia. Pomaly nasledujem Ebena na strechu, kde sa, že vraj, má partia stretnúť. Nevedel som, že ma do nej prijal. To je mi ale prekvápko, že?

                Keď vojdeme na strechu ruka v ruke všetci sa na nás otočia tiež šokovane. No vyzerá to tak, že mám dar ľudí šokovať každú chvíľu. Hlavne dnes sa mi to rozhodne darí. Prejdeme s Ebenom až k ním a on sa oprie o zábradlie. Potom si ma pritiahne do náruče, chytí okolo pásu a pritisne tesne na seba. Ja si to nechám ľúbiť a začnem sa k nemu líškať. Vlci nám sedia pri nohách a tiež sa k sebe majú. Poviem vám, že na ostatných bol pohľad jak pre bohov. Mal som čo robiť aby som nevybuchol v záchvate smiechu.

„Počkať! Vy dvaja nemôžete byť spolu! Eben! Niekde na svete máš svojho osudového partnera a predpokladám, že Eren tiež. Nemôžeš si začať chodiť s kým len chceš! Nikdy nebudeš šťastný,“ začne poučovať Rena.

„Rena, si chytrá a múdra,“ začal jemne Eben, pri čom ju uprene pozoroval, „Tak prečo sa do šľaka nepozrieš lepšie a nezačneš uvažovať skôr ako niečo vypustíš s tej svojej nevymydlenej držky?!!“ podá si ju nakoniec pekne zhurta, že sa aj ja prikrčím.

„Ehm...“ asi sa nestávalo často, že by kričal, podľa ich šokovaného výrazu na tvári.

„Prečo sa s ním teda zahadzujem?“ ozvala sa po chvíli váhania Sam.

„Takže, za prvé prestaňte o Erenovi hovoriť ako by tu nebol a za druhé sa lepšie pozrite a možno pochopíte,“ uškrnul sa Eben, mrkol na mňa a potom ma pobozkal.

„Ahh....! započujeme šokovaný, fakt toto ma už nebaví, povzdych.

„VY STE OSUDOVÝ PARTNERY???“ vykríkne Sabián, ktorému to dojde ako prvému.

„Deväťdesiat bodov zo sto za streľbu od boku,“ prikývne Eben len čo sa oddelíme od seba.

„Ako to myslíš?“ spýtal sa Luchas.

„Vlci,“ všetci sa pozreli na túliacich sa vlkov v rohu strechy.

„J-ja.....prepáčte, že som tak vyletela. Mala som si zistiť všetky fakty,“ usmeje sa na nás Rena.

Iba prikývneme a keď zazvoní vyberieme sa naspäť do školy. V podobnom duchu prejde celý školský deň.