Čas riešenia a odhalenia

Čas riešenia a odhalenia  IX.

Dan

             Ideme naspäť k nám domov. Ešte nikdy som nevidel Armenziho v takej nálade ako dnes. Som si istý, že teraz budú hlavne rodičia protestovať, proti tomu, aby sa Wolf s Estelionom starali o dvanásť ročné dieťa. Predsa len sú to ešte stále deti. Aspoň Estelion určite.

„Nad čim rozmýšľaš?“ drgne do mňa po ceste Armenzi.

„Len, ako si im mohol dať do opatery dvanásť ročného chlapca, keď ešte stále sú aj oni deťmi?“ pozriem sa do jeho krásnych vlčích očí.

„Huh. Pretože viem, že jedine ja a Wolf mu môžeme dať to čo potrebuje. Zabúdaš, že sme si prešli tým istým. Nechal by som si ho ja, ale nemôžem, keďže mám možnosť otehotnieť. Jediná správna voľba boli Wolf s Estelionom. Oni sa oňho postarajú najlepšie. Estelion si k nemu dokonca už vytvoril aj materský inštinkt, takže ho bude chrániť, ako svoje vlastné vĺča. Wolf ho tiež prijal viac ako nadšene. Oni jediný mu môžu byť dobrými rodičmi, rodičmi, ktorí mu tak moc chýbali. Bude im môcť veriť vo všetkom a navyše mu budú rozumieť, lebo sú v jeho vekovej kategórií. Hlavne Estelion mu bude rozumieť viac ako dobre. On ich prijal, ale musí si zvyknúť, že nebude trestaný, keď nebude chcieť urobiť niečo, čo sa mu nepáči. Zvládnu to,“ povie mi ticho a usmeje sa na mňa.

„Si si istý? Dospelý vlci budú proti. Budú sa chcieť oňho postarať,“ zauvažujem rovnako ticho.

„Ak sa o to pokúsia, tak mu môžu rovno kopať hrob. On u nich nebude chcieť byť. To sa radšej zabije. Alebo v lepšom prípade sa na mňa naviaže, tak, že nedovolí ku mne priblížiť ani teba, lebo som bol prvý, kto mu pomohol. Chápeš? Preto sa oňho musia postarať oni dvaja,“ odpovie mi zase šeptom, aby to nikto nepočul.

Náš rozhovor sa skončí práve, keď prídeme k domu. Premeníme sa a vojdeme dnu, kde si posadáme za obrovský stôl v jedálni. Armiho posadíme do čela stolu, ja si sadnem po jeho pravici, po jeho lavici si sadne Gold, vedľa, ktorého sedí Estelion a Wolf, vedľa mňa sedí Rick a potom Líza. Nakoniec sa nejako usadia aj ostatný. Pri Lízu si sadnú moji rodičia, oproti ním zase jej rodičia, vedľa ktorých sedia všetci z Wolfovej svorky a oproti ním si sadli ich rodičia.

„Takže. Prečo si dal toho vlka do opatery práve môjmu synovi? Chceš mu zničiť život?“ spýta sa naštvane Estelionová mama.

„Láskavo si uvedomte s kým hovoríte, skôr než otvoríte tie svoje ústa. A netykajte mi! Nestojím o to a ani stáť nebudem, pokiaľ budete takáto,“ zavrčí varovne Armi, ktorý si podoprel hlavu rukami a prižmúril na ňu oči.

„Mami prestaň! Ja som Golda prijal za svojho z vlastnej vôle. Nie preto, že by mi to Derek kázal,“ naštve sa aj Estelion.

„Prepáčte, ale je to ešte dieťa. Nemôže sa oňho postarať. Navyše kto ich bude živiť, keď aj jeho priateľ chodí do školy?“ spýta sa zlatíčka Estelionov otec.

„O to sa nemusíte starať. Zvládneme to viac ako dobre. Naši rodičia nám nechali dosť veľké dedičstvo, takže sa nemusíte báť, že by sme sa o Golda nepostarali,“ zamieša sa do toho Wolf.

„Prepáčte, ale ako, že sa to voláš?“ spýta sa mama Darima.

„Tak to je vrchol!“ zavrčí zlatíčko a ja ho radšej hneď chytím za ruku.

„To je v poriadku. Upokoj sa,“ zašeptám mu do ucha.

„Volám sa Wolf a bol by som rád, keby ste to meno používali,“ zavrčí Wolf.

„Ospravedlňujem sa,“ zašeptá Darimova mama.

„Takže. Mali by sme sa vrátiť k problému. Ako som už vravel po ceste sem Danovi, mal som na to svoje dôvody,“ ozve sa už pokojný Armi.

„Mohol by si nám tie dôvody spresniť, prosím?“ spýta sa moja mama.

„My by sme sa o Golda postarali, pokiaľ by ste nám to dovolil. Potrebuje skutočných a samostatných rodičov. Nie deti,“ skočí zase do reči Estelionová mama.

„Dôvody vám samozrejme povie, ale VY už držte zobák! Ak chcete aby bol do rána mŕtvy, tak prečo ho hneď nezaškrtíte?“ spýta sa z ostra Armenzi.

„Dal som ho do opatery k Wolfovi a na tom sa nič nebude meniť. Jedine ja a Wolf vieme, ako sa oňho postarať. Jedine my vieme čo potrebuje,“ toto zaujme aj Golda a pozrie sa naňho, „My sme si prešli tým istým. Ako som povedal Danovi. Nechal by som si ho ja, ale nemôžem, keďže mám schopnosť otehotnieť. Jediná správna voľba boli Wolf s Estelionom. Oni sa oňho postarajú najlepšie. Estelion si k nemu dokonca už vytvoril aj materský inštinkt, ak ste si to všimli, takže ho bude chrániť, ako svoje vlastné vĺča. Ak by ste ho teraz od neho chceli odtrhnúť, tak by ho to zranilo, lebo by to cítil, ako keby ste mu chceli vziať jeho vlastne dieťa,“ povie a pozrie sa po ostatných prítomných, ktorý sú teraz šokovaný.

Mňa ale viac zaujme práve na Golda, ktorý sa teraz tisne do ochranárskej náruče Esteliona a na Estiho ako ho drží a vražedným pohľadom si meria svojich rodičov. Wolf na tom nie je inak.

„To nemyslíš vážne,“ zašeptá zdesene Estelionová mama.

„Smrteľne vážne. Veď sa na nich pozrite. Vyzerá to, že Wolf ho tiež prijal viac ako nadšene. Oni jediný mu môžu byť dobrými rodičmi, rodičmi, ktorí mu tak moc chýbali. Gold im verí a časom im bude veriť vo všetkom a navyše mu budú rozumieť, lebo sú v jeho vekovej kategórií. Hlavne Estelion mu bude rozumieť viac ako dobre vo vekovej kategórií, ale Wolf mu zase bude skvelo rozumieť v oblasti tej tragédie a bude mu vedieť aspoň trochu pomôcť. Gold ich prijal, ale musí si zvyknúť, že nebude trestaný, keď nebude chcieť urobiť niečo, čo sa mu nepáči. Ale myslím si, že to zvládneš, že?“Usmeje sa na Golda a pohladí ho po vláskoch.

Gold iba s miernym úsmevom prikývne a zavŕta sa viac do Estelionovej náruče. Estelion meria okolo sto osemdesiat, zatiaľ čo Wolf vyše sto deväťdesiat centimetrov. Gold sa bude mať u nich dobre.

„A nepokúšajte sa ma presvedčiť o tom , že by mu u vás bolo lepšie, lebo ja viem, že nebolo. Keby Gold nechcel byť u Esteliona s Wolfom, tak to povie. Ale jemu sa u nich páči, tak neviem, prečo by sme mu to mali brať, keď má zase šancu byť šťastný,“ zastaví protesty ostatných dospelých.

„Čo keby sme túto tému už skončili a radšej sa začali venovať tej knihe, alebo čo to bolo?“ ozvem sa radšej skôr ako sa stihne zomlieť hádka.

Armenzi

                 „Čo keby sme túto tému už skončili a radšej sa začali venovať tej knihe, alebo čo to bolo?“ osve sa Dan.

Dobrý nápad. Už ma toto nebaví. Gold, nie si unavený?“ spýtam sa keď vidím ako zaspáva v Estelionovej náruči.

„Trochu,“ pípne tíško a pootvorí očka.

„Tak poď. Pôjdem ťa uložiť, aby si sa mohol vyspať,“ zašeptá mu Estelion a postaví ho na nohy.

„Tretie poschodie a piata izba na pravo od schodov po pravej ruke,“ navediem ho, kam má Golda uložiť.

Šiesta izba na tej strane, ktorá tvorí čelo chodby patrí mne s Danom a Wolfovi s Estelionom som dal piatu izbu na pravo od schodov, ale po ľavej ruke, tak prečo nedať Goldovi tú po pravej?

„Ďakujem,“ zašeptá a odíde.

Počkáme kým sa vráti, aby tu boli všetci. Za pár minút príde naspäť a po oznámení, že zaspal sa začne ďalší rozhovor.

„Tak. Ako ste hovorili, že sa tá kniha volá či čo?“ spýta sa Danov otec a ostatný rodičia, tiež obrátia svoju pozornosť na mňa.

„Nie je to len nejaká knižka. A bavili sme sa výhradne o jednom príbehu,“ preruší ticho Líza.

„Ale stále nechápeme o čo tu ide,“ ozve sa teraz môj nevlastný otec.

„Keď mi bolo asi sedem a Líze šesť, našli sme za domom, kde sme bývali zakopanú trochu väčšiu truhlicu, v ktorej bola kniha,“ začnem.

„Ale ako ste ju tam mohli nájsť? Než sme sa do toho domu nasťahovali tak tam niekoľko desaťročí nikto nežil. Navyše sme na záhrade nenašli žiadne jamy, že by ste tam kopali,“ preruší ma mama.

„Ja som tiež nepovedal, že tá kniha bola v dobrom stave a ani že sme kopali. Bolo to po jednej fakt silnej búrke cez leto, ak si pamätáš na tú búrku,“ pozriem sa na mamu.

„Áno. Na tu búrku si spomínam. Vtedy tá búrka bola nesmierne silná. Obávalo sa, že príde tornádo, ale to nás minulo,“ zaspomína mama.

„Áno. Pri tej búrke nám na záhrade vyvrátilo starý dub. Tá truhlica tam ležala niekoľko storočí. Bola v bahne pod koreňmi toho dubu. Vytiahli sme hu ľahko, keďže zem bola iba samé bahno. Tá truhlica bola už celá hrdzavá, tak sme ju hodili naspäť do bahna pod strom, kde sa potopila. Ten strom dorástol a zase zarástla koreňmi. Ale pred tým sme z nej vytiahli neporušenú knihu. Bola veľká ako obyčajná A4, rovnako ako truhlica. Bola celá z čiernej kože a na obale mala vyrezaný strieborný mesiac, zlaté slnko a smaragdový nápis Dark & Light. Keď sme v nej začali listovať, dozvedeli sme sa, že je to nejaká knižka z histórie. Ale nie obyčajná. Táto knižka v sebe mala históriu všetkých živočíšnych druhov. Bola to kniha príbehov, dá sa povedať, ale každý z týchto príbehov bol skutočnosť. Tie príbehy sa naozaj stali. Mali svoju minulosť. Boli tam legendy a v tých príbehoch bolo opísané všetko. Boli tam príbehy o meničoch, ktoré sa skutočne stali, ale tiež tam bolo veľa vecí, ktoré sme zatiaľ neobjavili v tejto dobe, ale v minulosti existovali,“ odmlčím sa a pozriem sa na ostatných, ako zaujato počúvajú.

„Zaujali nás všetky príbehy, minulosť démonov, anjelov aj iných druhov. Zaujali nás veci, o ktorých sa v dnešných knihách nedočítaš. Tá kniha bola napísaná pred päťsto rokmi posledným kráľom vlkov, ako sme sa dozvedeli na konci. Zaznamenal všetko z tej doby čo vládol. Z tej doby sa žiadne iné knihy nezachovali a on vedel, že sa nezachovajú. Písal tam aj jeden príbeh o sebe, čo ste o ňom nevedeli určite ani vy. Žil v Európe. Na mieste kde sme my mali náš dom, tak na celej tej ulici stál pred tým jeho zámok. Tú knihu dal do truhlice a zakopal tu hlboko do zeme v žalároch toho zámku. Nechcel, aby sa táto kniha zničila. Chcel ju uchovať pre nastávajúceho kráľa. A to mohol len takto. Za dlhých päťsto rokov sa na tom mieste zámok nenachádzal, lebo vyhorel. Na jeho mieste sa postavilo mesto a na mieste kde ležala truhlica sa zasadil dub. Nikto nevedel, že sa tam niečo také skrýva. Ten dom nebol dlho obývaný, lebo sa tam delo niečo divné. Nikto nevedel čo, ale v tom dome nemohol nikto žiť, lebo ich ten dom zabíjal. Keď sme sa tam nasťahovali neverili sme tomu a nič zlé sa nám tam nedialo. Až keď sme našli tú knihu sme pochopili, že to tá kniha robila to čo robila. Nechcela vo svojej blízkosti nikoho normálneho. Chcela mať v blízkosti vlkov. Takže keď sme sa nasťahovali, tak nám nič nehrozilo, aj keď sme nevedeli, že je Derek vlk, ale kniha to vycítila a prijala ho. V tej knihe je veľa zaujímavého, ale najviac nás asi zaujal príbeh uprostred knihy, ktorý bol skrytý na tajných stránkach. Bol to práve príbeh Bluemoon & Blackmoon. Modrý a čierny mesiac, inak povedané Kráľ noci a vládca temnoty. Ten príbeh hovorí o tom, že.....“vystriedala ma Líza.

„Nebolo by lepšie im ho prečítať?“ prerušil som ju a navrhol lepšiu variantu.

„Máš pravdu. Skočím pre ňu. Kde ju máš?“ spýta sa.

„Tam kde v minulosti,“ ona bude vedieť čo to znamená.

V úkryte pod podlahou.