Angelopolis - Zázraky sa môžu stať

                    
                     Sedím na obláčiku a pozerám sa na svet podo mnou. Na Zemi je to úžasné. Mám pocit, že niečo medzi nebom a peklom. Ani zlo, ani dobro a možno preto sa mi tam tak páči. V nebi je to na mňa až moc dobra, svetla, poslušnosti a zábavy zatiaľ čo v pekle moc zla, temnoty, hriechov a nudy. Na Zemi je to ako v raji. Cítim sa tam inak. Ani ako anjel, ale ani ako diabol. Skrátka ako človek. Z premýšľania ma vytrhne až hlas môjho bratranca anjela lásky, určite ho všetci poznáte, Amora. Je fakt na zožratie. Dlhé blond vlasy má stiahnuté gumičkou na vrchu hlavy a do oči mu padá ofina. Oblečené ma biele tričko s rúžovým okrajom a k tomu ladiace biele rifle s rúžovým okrajom. Podstate ako vždy. V ruke drží veľký rúžovo-biely luk a v puzdre na chrbte sa mu schovávajú rôzne šípi. Oči má krásne modré ako najčistejšia láska a krídla, tak biele, že na slnku žiaria. Ale žiaria slabšie ako moje.

"Ahoj, Angelsi. Už zase sa chystáš na útek?" prisadne si ku mne.
"Neviem. Možno. Čo tu robíš? Myslel som si, že budeš s Ravenom." pousmejem sa na neho.
Raven je jeho priateľ a tiež partner pri nejakej "akcii" na Zemi. Má krátke čierne vlasy, červené oči, čierne krídla, chodí iba v čiernom, podstate, tak ako sa na anjela samovrahov patrí. Jediná nevýhoda je, že sa volá rovnako ako Amorov brat, takže sa dosť pletú. Amor to raz vyriešil tak, že svojmu bratovi skrátil meno na Rav. Už sa to toľko neplietlo, ale celé nebo z toho malo týždňový záchvat smiechu. Rav má dlhé čierne vlasy siahajúce po kolená vždy rozpustené, čierne oči, nosí rovnako ako ja krátke nohavice do pol stehne až na to, že majú čiernu farbu a čierne tričko s krátkym rukávom a botasky príslušnej farby. Prečo tiež nie, keďže je to anjel beznádeje a hriechu. Ja mám potom ešte dvoch bratov. Vlastne sme trojčatá. Volajú sa Inráz a Erik. Inráz má zlaté vlasy do pasu rovnako ako Erik až na to, že Erik ich má čierne. Obaja majú zlaté oči. Ja, aj keď sme trojčatá, mám vlasy rovnako dlhé ako Rav, ale bielej farby. Vlastne všetko na mne je žiarivo biele až na moje oči. Ofina z vlasov, ktorú mám na ľavej strane hlavy dlhšiu, mi prekrýva oko zelenej farby, takže je vidieť len pravé oko, ktoré je modrej farby. Na pravej ruke mám znamienko dvojitého „S“, ktoré značí, že som anjel s čistou anjelskou krvou a tiež z neho vyžaruje veľmi silná moc. Pred pár tisícročiami nás anjelov s čistou krvou bolo neúrekom, ale teraz som zostal len ja. Každý vo mňa prejavuje náklonnosť a dáva do mňa nádej, ale viac sa ma boja a tie pocity ma ničia. Inráz je anjel slasti, žiarlivosti a zrady. On pri dávaní ľudom tieto pocity používa, na rozdiel od Amora, zlatý meč. S Amorom sa skvelo doplňujú. Erik sa skvelo doplňuje s Ravom, keďže je anjel smútku, nešťastia a úzkosti. Na rozdiel od Rava, ktorý používa šípi, Erik používa bič. Kruté? Ale vôbec nie. Používa sa inak ako biče na zemi. Ale vyprávať vám o tom sa rovná roku nad knižkami, aj tak nič nepochopíte. Ja rovnako ako Amor, používam luk a šípi, ale radšej sa ostatným anjelom straním. Pýtate sa prečo? Odpoveď je jednoduchá. Som anjel pomsty, zlosti a nenávisti. Každý z týchto pocitov ľudí mrazí a je z nich cítiť chlad. To tiež vysvetľuje, prečo som odlišný od ostatných a prečo, keď sa naštvem alebo pocítim nejaký pocit, tak všetko čoho sa dotknem zmrazím. No ak mám biť úprimný zamrazím všetko a každého kto sa ma dotkne. Mojím prekliatím je, že sa ma môže dotknúť len Amor. Môj ľad nerozmrazí ani oheň, ani samotné peklo. Iba láska. Preto k sebe púšťam len jeho. To som však nevedel, že sa čoskoro všetko zmení.
"Raven má teraz trochu inú prácu." zasmeje sa.
"Čo je to za prácu? A prečo sa smeješ?"
"Rav ho naháňa po celom nebi kvôli tomu, že kvôli nemu sme mu skrátili meno a celé nebo z neho malo záchvat smiechu."
"My? To skôr ty." vydolujem medzi smiechom.
"A nie je to jedno?"
"Nie to sú dve rôzne veci."
"Tak čo zase odídeš?" zmení tému keď sa dosmejeme.
"Asi áno. Nemôžem riskovať, že niekomu ublížim."
"Vieš, že by som ti pomohol."
"To ťažko. Už sa odo mňa odvrátili aj Shi a Aven." máte teda riadny pech, keď sa od vás odvrátia aj anjeli života a smrti.
"Nikto sa k tebe chrbtom neodvrátil. Hľadajú ťa dňom i nocou, ale len ja viem, kde sa nachádzaš a navyše to nesmiem nikomu povedať. Prečo?"
"Nechcem, aby som im ublížil. Už musím ísť. Som moc dlho na jednom mieste a čoskoro by ma našli. Tak ahoj. Zase sa uvidíme. Mám také tušenie, že to bude skôr ako si myslíš a na Zemi. Blíži sa vám ďalšia akcia." kríknem na neho už z poriadnej diaľky.
Neviem kam by som mal ísť, tak idem do svojho prechodného domova na Zemi. Je schovaný v malej dedine a práve tu budú mať ďalšiu prácu. Chodím na strednú školu ako iný "sedemnásť ročný" chalani a zajtra je piatok a teraz jedna hodina v noci. Tak by som mal povedať, že dnes je už piatok. Som unavený, ale stále nemôžem z hlavy dostať tých dvoch chalanov. Pred školou sa dosť pohádali a určite aspoň jeden z nich nemal ďaleko do samovraždy. Zaspávam z myšlienkou na Amora, aby sa tu s Ravenom ukázali čo najskôr.

                  Zobudia ma hlasy, ktoré vychádzajú z kuchyne. Keď sa ozve ďalší buchot hrncov o podlahu, preberiem sa úplne a zamierim do kuchyne. Kto si sem dovolil prísť a ku všetkému v pol šiestej ráno? To tu nikomu nevadí, že za hodinu som mal vstávať do školy? Idioti, nech je to ktokoľvek! Zabijem ho! Prisahám, že ho zabi.....jem! Kričím v duchu, ale keď vojdem do kuchyne, zastavím sa a otvorím pusu. Obrázok, ktorý sa mi naskytne je....vlastne ani neviem aké slova sú pre toto vhodné.
"Rave, Eriku čo tu robíte? A ako ste ma našli?" stále nemôžem uveriť.
"No tak, Angelsi. Hádam si si nemyslel, že ťa necháme samého alebo dokonca, že ťa nenájdeme. To sa šeredne mýliš. Nezabúdaj, že ešte stále som tvoj brat a navyše som s tebou spojený." zadíva sa na mňa Erik.
"A ja som tvoj bratranec. Z väčšej mieri sme spolu tiež spojený hlavne preto, že som po tebe druhý najmocnejší anjel. A od brata ti mám odkázať, že po obede príde za nami, teda aj za tebou, aj s Ravenom a Inrázom a nemáš zdrhnúť, lebo tu máme jednu ťažkú prácu." doplní ho Rav.
"Viem o práci pre Amorka a Ravena, ale nechápem akú prácu máte, že pri tom musím byť aj ja." posadím sa na stôl, ktorý sa hneď zmení na kus ľadu.
"Jednoduchá práca so zložitým základom." povedal Erik, zase v hádanke.
"To je?" pozdvihnem obočie.
"Si dosť chytrí tak si to domyslí." šibalsky sa usmeje Rav. Aká smola bola, že som sa práve napil, keď mi to docvaklo.
"To nemyslíš vážne. Už zase? Povedal som Amorovi nech to nechá na mne. Keby som chcel a nebál sa, že niekomu ublížim, tak by som si priateľa našiel už dávno. Prečo sa do všetkého musíte miešať aj vy? Nemôžete niečo nechať aj na mňa?" vyprskol som vodu, ktorej som sa napil.
"Už si dosť dlho sám a si protivný a nešťastný. Anjeli s tým nedokážu nič urobiť, preto musíme s chalanmi vyrovnať svoje sily, aby sme sa ti vyrovnali a nájsť ti partnera." hovoril s ľadovým pokojom v hlase Erik.
"No super! Ako by nestačilo, že pred päťdesiatimi rokmi ste mi doviedli jedného chalana v okovách a potom ste ho nútili, aby ma miloval. A ako by to nestačilo, stáli ste okolo neho, nie ako anjeli, ktorý chránia svet, ale ako démoni, ktorý roky nejedli a chceli ste sa na neho vrhnúť ako rozzúrený tiger na jeleňa! Myslel som si, že ste sa poučili! Navyše vám vtedy bolo jedno, že keby som sa ho dotkol, tak je po ňom!" rozkríknem sa na nich, povzdychnem si a nechápavo sa dívam na dve hromádky smiechu v strede kuchyne. To som zase mal čo pripomenúť.
Pretočím oči v stĺp a odídem do izby sa prezliecť do školy. Dnes nahodím trochu dievčenský štýl. Oblečiem si krátke červené žiarivé šaty, ktorých dĺžka sa končí pod zadkom, na konci majú volániky, chrbát majú celý holý a zozadu vyzerajú ako sukňa a viažu sa iba okolo krku na hrubú mašličku. Dlhé biele vlasy si nechám rozpustené, dám si do nich červenú čelenku rovnakej farby ako sú šaty a za jedno ucho si zastokne červenú ružu. Obujem si nízke červené topánky s ružičkami a vrátim sa dole za chalanmi.
"Páni. Nevedel som, že je z teba dievča." vypískne Rav. Erik sa na mňa pozrie od kuchynskej dosky a pustí pohár, čo držal v ruke na zem.
"To je nejaký sprostý vtip, že?" povie chrapľavým zaskočeným hlasom.
"Prečo?" nechápavo som sa pozrel do zľadovateného zrkadla, ktoré som si vyčaroval.
"Čo je na tom zlé? Veď aj v nebi väčšinou nosíme šaty. Navyše tu sa musím maskovať, tak čo je lepšie ako toto?" pokrčím ramenami a vyjdem von z domu.
"Nič, akurát to, že sa na teba budú lepiť všetci chalani." precedí skrz zuby Erik.
"Veď to je práve to najlepšie, Eriku. Aspoň nám ušetrí prácu." zasmeje sa Rav.
"Som rád, že sa bavíte. Hlavne v škole povedzte, že ste niekto úplne iný. Ja tu mám meno Angels Bles. Keby niečo, tak sa nepoznáme a vy nie ste ani moji príbuzný. Rozumiete?!" pozriem sa na nich s vraždou v očiach.
"Rozkaz!" odpovedia dvojhlasne.
Pretočím oči a vojdem na školský dvor. Všetci sa na mňa hneď pozrú a ako by som to nečakal, hneď som obklopený chalanmi. Sú ako malí. Nevšímam si ich a idem do triedy. Ešte, že nikoho nenapadlo sa ma dotknúť. A prečo tiež. Všetci na škole vedia, že sa ma nemôžu dotknúť. Je to do cela smola. Dnes majú na školu prísť dvaja nový chalani. Dúfam, že im niekto povie o tom, že sa ku mne nemajú približovať.

                "Musíme s tým niečo urobiť. Je hrozne smutný. Potrebuje lásku. Anjel je bez lásky ako more bez vody. Skrátka tak nemôže existovať." poviem Erikovi cestou do riaditeľne.
"Súhlasím. Ale čo môžeme urobiť? Angels je ako počasie. Jeho nálady nikto moc dlho nevydrží, navyše sa nikoho nemôže dotknúť. Nepamätáš sa na ráno? Sadol si na stôl a hneď z neho bol len kus ladu. Vlastne všetko v jeho dome je ako jeden veľký kus ľadu. Môže si hovoriť Ľadová Kráľovná." zúri Erik.
"Dnes majú na školu okrem nás prísť dvaja nový. Možno oni zlomia jeho prekliatie." usmejem sa.
"Ako to vieš? Myslím to, že prídu dvaja nový." pozrie sa na mňa Erik prekvapene.
"Som anjel beznádeje a oni sa v nej priamo topia." poviem s úsmevom a zaklopem na dvere od riaditeľne.
"A ešte niečo. Sú vo vnútri." pošepkám mu ešte a potom sa ozve pán riaditeľ.
"Ďalej."
"Dobrý deň. Alebo skôr ráno. Sme nový študenti. Volám sa Raven Rey." predstavím sa.
"Dobrý. Ja som Erik Rey." pozdraví Erik. Na menách sme sa dohodli cestou.
"Dobrý deň." pozdraví riaditeľ.
"Vy ste bratia?" premeria si nás jeden s tých chalanov.
"Nie, sme bratranci.“ usmejem sa na nich.
"Aha." usmeje sa dotyčný.
"Dobre, takže tu máte všetky veci čo potrebujete a j triedy, do ktorých ste priradený, takže môžete ísť. Presnejšie ste všetci priradený do tej istej triedy, lebo ako jediná má pätnásť žiakov." dokončí poučenie riaditeľ a mi odídeme do triedy.
"Takže ako sa voláte?" pozrie sa na dotyčných Erik.
"Ja som Richard Rino a toto môj brat Rio. Presťahovali sme sa sem len nedávno." povie čiernovlasý chalan so zelenými očami.
"Teší ma." podá si s nimi ruku Erik.
"Aj nás. Ty si Erik, že?" pozrie sa na neho blondiak s modrými očami.
"Áno." odpovie s úsmevom.
"Na to, že ste bratia ste dosť rozdielny." nadhodím, keď si ich zaujato premeriam.
"Sme nevlastný bratia. Môj otec si vzal Riovu matku." odpovie mi Richard.
"Aha. Prepáčte, že som tak zvedaví, ale ste gayovia?" idem rovno k veci.
"No....no..." obaja sčervenajú.
"Takže ste." konštatujem.
"Prosím, ale nikomu to nehovorte. Nevedia to ani naši rodičia." pozrie sa na nás Rio.
"Nebojte sa. Nikomu nič nepovieme. Máte už niekoho?" nadhodím hneď.
Myslím si, že pre Angelsa by bol jeden z nich dokonalí. Obaja majú okolo stodeväťdesiat centimetrov. Rio je trochu nižší od Richarda, ale inak fajn. Majú sedemnásť. Myslím si, že by to mohlo vyjsť.
"Prečo sa pýtaš? Chcel by si hádam s nami chodiť?" pozrie sa na mňa podozrievavo Richard a premeria si ma od hora dole. Erik s Riom sa zložia smiechom a ja sčervenám.
"Ja...ja nie." dostanem zo seba.
"Môj priateľ by ma asi zabil, ale mám bratranca. chodí na túto školu. Takže keby ste mali záujem tak sa ozvite." dodám a usmejem sa.
"Prepáč ale ak narážaš na Erika, tak nič v zlom ale nemám záujem." odpovie Rio.
"Tak to ste ma pekne urazili. To fakt vyzerám tak zle?" Erik urobí psie očka. Tie mu vždy išli.
"Nie. vyzeráš dobre, ale nemám záujem." odpovie Rio.
"To som rád. Ale aj tak to nie som ja koho Rav myslel. Mám na škole brata a zhodou okolností je v rovnakej triede ako my. Mám potom ešte jedného brata. Pochádzame z trojčiat, ale každý sme v niečom iný. Najviac sa z nás líši práve Angels." povie so sklopenou hlavou.
"Aha. No keď ho uvidíme, tak sa ukáže." pousmeje sa Richard.
Prídeme pred určenú triedu a zaklopeme. Už dávno sa začala hodina. Keď sa zvnútra ozve "Ďalej" vojdeme a hneď sa pozdravíme a predstavíme. Stačím si všimnúť, že Angels sa na nás pozerá ako na vyorané myši. Iba sa na neho usmejem a pozriem sa po triede.
"Dobrý deň. My sme nový študenti a máme ísť do tejto triedy." prehovorím za všetkých.
"Aha. Tak sa predstavte a choďte si sadnúť na voľné miesta. Len si nesadajte pri Angelsa. Posledná lavica pri okne." poradí nám učiteľ. Pozriem sa na Angelsa a na zamrznutú lavicu. Už zase je smutný. Zase pozerá von oknom a nič si nevšíma.
"Volám sa Raven Rey." začnem.
"Ja som Erik Rey."
"Ja som Richard Rino."
"A ja som Rio Rino." skončíme s predstavovaním. Hneď sa prihlási nejaké dievča.
"Prepáčte, ale vy dvaja a vy dvaja ste bratia?" ukáže na každú z dvojíc.
"Ja a Erik sme bratranci." usmejem sa.
"A ja a Rio sme nevlastný bratia." odpovie jej Richard a ideme si sadnúť.
Ja s Erikom si sadneme do lavice pred Angelsa a Richard s Riom pred nás.

              Keď vojdeme do triedy zostanem ako primrazene stáť a pozerať sa na jedného chalana v zadnej lavici pri okne. Síce má na sebe dievčenské šaty, ale viem, že je to chalan a ku všetkému moc príťažlivý. Keď Rav prehovorí odtrhne zrak od okna a pozrie sa na neho. Nedáva to moc najavo, ale aj tak viem, že sa rozžiaril. Pohľadom zostal chvíľu stáť na mne a bratovi, ale keď učiteľ povedal tú vetu, že si nemáme sadať ku Angelsovi, tvár mu pohasla a on sa zase zadíval von z okna. Až teraz som si všimol, že okolo neho poletuje trochu snehu a lavicu aj stoličku má z ľadu. Trochu ma to zneistilo, ale keď som videl jeho smutné oči, trhalo mi to srdce. Predstavili sme sa triede, odpovedali na pár otázok a išli sme si sadnúť do lavíc pred Angelsa. Rav a Erik si sadli pred Angelsa a ja s Riom pred nich. Celú hodinu som myslel iba na neho a všimol som si, že aj Rio je nezvyčajne mimo seba. Konečne zazvoní na prestávku a otočíme sa k Ravenovi s Erikom.
"Tak čo." oprie sa o stoličku Rav.
"Čo ako?" pozrieme sa na neho nechápavo. Erik pretočí oči a odpovie.
"Ako sa vám páči braček?" nakloní sa k nám bližšie.Zarazím sa a až teraz si uvedomím, čo nám vraveli po ceste sem. Takže on? Vyzerá úplne inak ako Erik.
"Je úžasný." odpovie so zasneným pohľadom Rio. Čože!? Takže aj on?
"A čo ty, Richarde?" posmutniem, ale nedám na sebe nič poznať.
"Čo by? Nič. Je síce krásny, ale asi nič moc pre mňa.Do tých dievčenských šiat sa oblieka často?" vážne ma to zaujíma. Je na zožratie. Nikdy som nevidel krajšieho chalana ako je on. Aj meno má božské. Angels. Fakt super. Teraz nezaspím.
"Vážne? Ja by som povedal niečo iné." zasmeje sa Rio. Nechápavo sa na neho pozriem.
"Prečo ako? A čo by si povedal?" nechápem.
"Prosím ťa. Je jasné, že si sa do neho zamiloval." odpovie so smútkom v očiach.
"Nezamiloval! Ako si na to vôbec prišiel?" snažím hrať naštvaného.
"Prosím ťa. už päť minút sa na neho pozeráš a neprebudil si sa ani keď som ti mával rukou pred očami a ani keď som ťa buchol do ruky." sčervenám.
"Fajn. Zamiloval som sa." pošepkám.
Raven s Erikom sa usmejú a Riovi sa v očiach objaví smútok. Nakoniec, ale povie:
"Okej, takže toto bude vojna, Richi." pousmeje sa.
"Ako to myslíš?" viem čo myslí, ale nech to povie nahlas.
"Aj ja som sa do neho zamiloval a nevzdám sa bez boja." postaví sa a odíde z triedy.
Pozriem sa na Ravena a Erika, ktorý sa už dávno bavia s Angelsom, ale ich rozhovor nepočujem. Odídem teda z triedy na toaletu.

                Stále sa dívam von z okna aj keď na sebe cítim niekoho pohľad. Nie je mi to nepríjemné, a tak nezisťujem kto to je. Zaspávam, ale keď započujem mierny krik pozriem sa kto to kričí a zistím, že je to jeden z tých nových. Ale viac ma zarazí, že kričí na svojho brata a ešte viac ma prekvapia jeho slova, "Aj ja som sa do neho zamiloval a nevzdám sa bez boja", neviem čo si o tom myslieť. Keď vybehne z triedy Rav a Erik sa ku mne otočia. Prestanem si všímať tých nových a tak si nevšimnem, že z triedy odišiel aj jeho brat. Rav s Erikom sa na mňa smejú ako slniečka a hneď viem, že je zle.
"Čo ste zase urobili?" opýtam sa ich s povzdychom.
"Prečo si vždy myslíš, že sme niečo museli urobiť, keď sa na teba pozrieme?" pozrie sa na mňa urazený Erik.
"Preto, že vás poznám. Takže?" pozdvihnem obočie. Obaja si povzdychnú.
"Vieš, keď sme išli s nimi z riaditeľne, tak sme sa zoznámili a rozprávali a...." nedopovie Rav, lebo ho preruším.
"Neurobili ste to, čo si myslím. Že nie?!" vybuchnem a keď sa pozriem do ich strachom zaliatych oči, tak so zúrivým vrčaním vyletím z triedy.
Bežím až na strechu. Výšky ma vždy lákali rovnako ako nebezpečenstvo a strecha má oboje. A navyše sa mi tam dobre premýšľa. Mám také tušenie, že tá hádka bola o mne. Podľa toho čo som vyčítal z Ravenovych očí, tak som sa trafil do čierneho. Ani nemusím používať čítanie myšlienok. Prídem až na strechu a aké je moje prekvapenie, keď pri nízkom plote uvidím stáť toho nového chalana. Je úžasný rovnako ako jeho brat a aj meno má z väčšej mieri tropické, Rio. Prejdem k nemu a pozdravím ho.
"Ahoj. Ty si Rio, že?" usmejem sa.
"Ahoj. Angels?" úsmev mi opätuje.
"Hm. Čo tu robíš?" nadhodím.
"To isté sa môžem spýtať aj ja teba." usmeje sa a sadne si pri plot.
"Ja sem chodím každý deň. Nikto iný sem nesmie chodiť. Je to moje miesto. Ale ty mi tu nevadíš." odpoviem po pravde. Naozaj mi jeho prítomnosť nevadí ako u ostatných.
"To si vážim." rozosmejeme sa.
"Tak čo tu robíš?" sadnem si pri neho, na určitú vzdialenosť, a vrátim sa k predchádzajúcej otázke.
"Ale. Trochu sme sa pohádali s bratom." odpovie s povzdychom.
"Hej. To som si všimol, ale pokiaľ viem, tak si kričal len ty." pozriem sa na neho s úsmevom.
"Hej. To je tiež pravda. Len keby si vedel o čom tá hádka vlastne bola." pozrie sa na mňa smutne, ale v jeho očiach poznám lásku, nehu, ale aj strach, smútok a pocit, že ma nikdy nebude mať.
"Môžem hádať?" prikývne. Robím, že rozmýšľam.
"Podľa tej tvojej vety citujem "Aj ja som sa do neho zamiloval a nevzdám sa bez boja" súdim, že si hovoril o niekom do koho si sa zamiloval ty a aj tvoj brat a ani jeden sa ho alebo jej nechcete vzdať. Mám pravdu?" robím, akože sa ma to netýka. Aj keď opak je pravdou.
"Á-áno. Ale ako to...." trochu vyjavene na mňa pozerá a k tomu mu skočím do reči.
"....viem? Jednoducho. Veľa mi napovedala tá veta, ale tiež mi pomohlo to, že viem...."zarazím sa a dám si ruku na ústa.
"Že vieš, čo? Viem že každého kto by sa ťa dotkol premeníš na ľad, ale to s tým teraz nemá nič spoločne. Vidím ti to na očiach." pobavene na mňa pozerá.
"Viem čítať myšlienky." sklopím hlavu a šeptom dopoviem vetu.
"Vedel som, že si iný. Ale to nie je celé tvoje tajomstvo. Si tajomný celý. A tie tvoje oči. Sú nádherne. Závidím ti." usmeje sa na mňa až sčervenám.
"Prečo by si mi závidel dvojfarebné oči? Vyzerám hrozne. Ani medzi anjelov nezapadám." zase si rýchlo prekryjem ústa rukou. Čo je to som ňou? Vždy si dávam pozor, ale pri ňom je mi fakt dobre.
"Anjelov?" prekvapene sa na mňa pozrie. Už nemá cenu niečo tajiť.
"Som anjel pomsty, zlosti a nenávisti. Preto ovládam ľad a preto mám dvojfarebné oči a preto....skrátka vyzerám tak ako vyzerám. Ostatným anjelom sa straním a na Zemi sa maskujem. Preto mám teraz na sebe tieto otrasné handry." schovám si tvár do dlaní a začnú mi tiecť slzy. Už zase, pomyslel som si.
"V tých šatoch vyzeráš úžasne. Viem, že si na hodine cítil, že sa na teba pozerám." povedal s úsmevom od dverí Richard. Ako nás našiel?
"Čo tu robíš?" vyštekol na neho Rio. Tomu hovorím chrániť si teritórium.
"Hodina začala už dosť dávno a keďže ani jeden sa v triede neukázal povedal som učiteľovi, že vás idem nájsť. Počul som o čom ste sa tu rozprávali. Vedel som, že nie si obyčajný. Ale ako to, že ten tvoj brat a bratranec nevyžarujú takou aurou ako ty?" prisadne si k nám Richi. Pozerám na neho a zrazu sa mi rozšíria oči poznaním.
"Hľadač." jedno slovo a predsa sa na mňa pozreli ako na blázna.
"Čože?" spýtali sa ma obaja.
"Richarde, vieš o tom, že si hľadač? Dokážeš nájsť nadprirodzené bytosti alebo cítiť ich auru. Zo začiatku je to slabé a dokážeš iba niečo, ale časom sa ti zmysli rozširujú. Časom už budeš vedieť medzi ľuďmi rozlíšiť, či sú obyčajný alebo premenený anjeli, či démoni. Mal by si vidieť aj duchov." zakončím a pozriem sa im do oči.
"No, duchov vidím už od detstva, ale neprikladal som tomu nejaký veľký význam. myslel som si, že je to len výplod fantázie. O Nadprirodzených bytostiach viem všetko. Preto ma ani neprekvapilo, keď som počul, že si anjel. Inak tiež som si mohol dať dva a dva dohromady. Prezradzovali ťa nie len aura, ale aj schopnosti a zvlášť tvoje meno." vysvetli nám to Richi.
"Takže aj ty? A ja som si myslel, že si normálny. Tak to vypadá, že ja tu už nemám čo robiť. Zbohom Angelsi. Zdá sa, že si našiel čo si hľadal, Richi." Rio začne vstávať, keď ho chytím za ruku a stiahnem dole.
Obaja zalapajú po dychu. Ja si uvedomím čo som urobil až keď si Rio sadne naspäť. Rýchlo odtiahnem ruku a pustím ho, ale s prekvapením zistím, že sa mu nič nestalo. Ako je to možné? Prezriem si ruky a potom prezriem aj Ria, ale nič. Zalapám po dychu keď si uvedomím skutočnosť úplne a odtiahnem sa od nich o pár metrov ďalej. Ja sa ho môžem dotknúť, ale ako? Je to prvý tvor, okrem Amora, ktorého sa môžem dotknúť.
"A...Angelsi? Ty si...si...sa...Ale ako?!" vypadne nakoniec z Richiho.
"Ja neviem. Rio? Si v poriadku?" rýchlo sa ho opýtam.
"Prekvapivo žijem. Ale myslel by som si, že budeš mať studené ruky, ale ty si ich mal do cela teple." usmeje sa.
"Angelsi." osloví ma Richi.
"Á..áno?" spýtam sa.
"Dotkni sa ma!" prikáže. Stuhnem.
"To že som neublížil Riovi, neznamená, že neublížim tebe." zauvažujem.
"Angelsi, prosím. Vieš, že po tebe túžime obaja. Ak tvoj ľad nepôsobí aj na mňa potom sa ťa môžem opýtať, či chceš som ňou chodiť." usmeje sa.
Pomalým krokom prejdem k nemu ako omámený a keď stojím nad ním stiahne si ma na kolená a pobozká. Stuhnem už niekoľký krát za deň. Po chvíli to už nevydržím a začnem mu bozky oplácať. Od detstva som sa okrem Amora nesmel nikoho dotknúť. Bol to horor. Aj keď som najmocnejším anjelom, každý sa odo mňa odvracal. Okrem bratov, bratrancov a samozrejme ich partnerov, ale aj tak boli muka mať ich tak blízko a nemôcť sa nikoho dotknúť. Z oči mi začnú stekať slzy. Už zase, pomyslím si. Nikdy som neplakal toľko ako v posledných dňoch.
"Prečo plačeš?" Richi mi zotrie slzy keď sa od seba oddelíme.
"Ja...ja len...som šťastný. Celé roky som bol väzňom mojej vlastnej schopnosti a skoro nikoho som sa nemohol dotknúť. Teraz keď som zistil, že vy dvaja ste prvý, ktorým nemôžem ublížiť....som šťastný." dostanem zo seba.
"Zdá sa, že som tu už naozaj prebytočný. Richi, zdá sa, že jeho srdce si získal ty. Gratulujem." postaví sa so smútkom v očiach Rio. Neviem prečo, ale pri srdci ma pichlo. Cítim, že chcem Richa ale tiež cítim, že nie som úplný.
"Počkaj, predsa. Čo sa stalo s tým "bez boja sa nevzdám"? Nikdy si sa nevzdal." prehovorí prekvapený Richard.
"Bojoval som a prehral. Jeho srdce patrí tebe. Teraz ti to dokázal. Keby o teba nestál odsotil by ťa a pri najhoršom by na teba nakričal a vrazil ti facku. Ale on ti ten bozk oplatil a tým si dostal jeho srdce." pousmeje sa.
"Ale ako to vieš?" pozriem sa na neho.
"Od detstva ma fascinovali anjeli a zistil som si o nich všetko čo sa dalo na rozdiel od Richarda, ktorý čítal o všetkých bytostiach. V jednej knihe čo som čítal stálo, „Srdce anjela patrí tomu, komu oplatí svoj bozk z hĺbky srdca aj duše. Anjel má možnosť len dvakrát za život získať lásku. Preto si tie bozky necháva len pre toho u koho cíti, že je to jeho vyvolený.", preto to viem. Koľkokrát si už ty daroval svoj bozk?" pozrie sa na mňa ublížene.
"Toto bol môj prvý bozk za celé tisícročia čo žijem." sčervenám a sklopím oči.
Usmeje sa na mňa a odíde. Hneď sa postavím z Richa a idem do triedy. Práve začala prestávka, tak to môže byť jedno. Priznám sa, že celou cestou do triedy idem ako zmoknutá sliepka alebo skôr kohút. Na schodoch, kde nikto nie je ma zastaví Richi a natisne ma na stenu. Pobozká ma a potom dodá.
"Čo sa deje, anjelik?" zašeptá mi do vlasov.
"Nie je mi dobre. Cítim, že to nie je v poriadku. Do teraz som bol sám a mal som prázdnotu v srdci aj v duši, ale ty si mi ju zacelil. Teda aspoň časť. Cítim, že ešte stále je tam prázdnota, do ktorej sa potápam." poviem so sklopeným zrakom, ktorým som prepaľoval zem pod nohami.

"Neboj sa. Niečo vymyslíme. Dobre?" usmial sa na mňa. Je fakt chápavý. Díki Amore.
"Dobre. Verím ti. Ale mali by sme ísť. Už bude zvoniť a Erik s Ravom o mňa majú strach." oplatím mu úsmev.
Do triedy vojdeme tesne pred zvonením a ideme sa posadiť do svojich lavíc. Nevšímam si spolužiakov a ani neodpovedám na otázky učiteľa. Celú hodinu sa pozerám von oknom a iba občas zachytím úryvky viet a hlas toho čo to hovorí. Celé hodiny to ide rovnako až na konci vyučovania ma preberie, keď sa učiteľ z Fyziky spýtal Rava.
"Nepotrebuje doktora?"
"To viete, že potrebuje. On potrebuje doktora lásky." a cela trieda aj učiteľ sa zložia smiechom.
To ma preberie úplne a až teraz mi dôjde kde som, čo je za hodinu a ako som asi vyzeral. Celý sa začervenám a ľahnem si naspäť na lavicu. Po vyučovaní idem domov s anjelmi v pätách.

Druhá časť:

Zabráňte mu v tom!