4.kapitola - Odkial si? - part 4.

                Zatiaľ sa Diablo vydal pred chatu a všetci vybehli von za ním. Lucia naňho zakričala: „Čo si myslíš, že robíš?“ „Čo asi. Idem pre Misty.“ „Tak to ti nedovolím.“ „Lenže ja som sa ťa nepýtal.“ Zase sa začali hádať. Akurát pribehol Kirio na okraj lesa pri chate a videl, že so tam hádajú kvôli Misty. On sa nechcel priblížiť k tej chate, ale vedel, že pre Misty tam musí ísť. Napadlo ho, že ak sa bude chovať ako normálny jednorožec, tak by to mohlo vyjsť. Ale boli tam aj Diablo a Lucia, ktorý s Misty trávili skoro všetok voľný čas. Sledoval Misty dlho a tak za nimi išiel, lebo vedel, že oni sa o ňu postarajú. Ešte než urobil čo i len jeden krok, pošepkal Misty: „Viem, že spíš a nechcem ťa zobudiť, ale tu budeš hoci kedy vítaná, sestrička.“ Keď jej to dopovedal, vykročil v pred a Diablo s Luciou sa prestali hádať. Lístie v lesoch zašuchotalo a všetci sa zľakli, že sú to démoni. Lucia sa rýchlo opýtala Elízy: „Nehovorila si náhodou, že k chate sa nepriblížia?“ „Áno.“ Zrazu z lesov vyšiel Kirio a choval sa ako jednorožec. Rozprestrel svoje krídla a choval sa majestátne. Diablo skryl Luciu za seba a opýtal sa ho: „Vieš kde je Misty?“ Kirio zložil krídla a ľahol si na zem. V tom Diablo uvidel Misty na jeho chrbte. V roztrhaných šatách, bosá a celá od blata spala na Kiriovi. Diablo pristúpil ku Kiriovi a zobral Misty na ruky. Bolo už pol jedenástej a už mala byť doma. Kirio sa postavil a odcválal do lesa. Utekal rýchlo preč z tohto miesta. Diablo odniesol Misty do chaty a položil ju na gauč. Všetci si sadli na stoličky, Diablo sedel pri nej a Lucia sedela na zemi a čistila jej škrabance s navlhčenou handričkou. Rany jej neprestávali krvácať. Diablo mal o ňu strach že vykrváca.

          Kirio zatiaľ dobehol až do močiara a povedal všetko Klementovi. Ten dostal strach, že ak tie rany nevylieči tak vykrváca. Kiriovi povedal: „Idem tam.“ „Čo? Zbláznil si sa?“ „Ak tam nepôjdem jej zaniesť liek tak vykrváca.“ „Tak dobre, ale pôjdem s tebou.“ „Tak ideme.“ Vyrazili aj s liekom ku chate. Kirio bežal po zemi a Klement sa plazil pod zemou. Dorazili až k chate a pred chatou sa Kirio zase choval ako kôň. Keď ho ostatný započuli tak vyšli pred chatu a zrazu sa zo zeme vynoril Klement. Všetci sa ho zľakli. Nakoniec sa Klement premenil na človeka a povedal im aby ho pustili za Misty. Diablo mu odpovedal: „Jasne. Aby si ju zožral, čo?“ „Nie. Ale ak ma k nej nepustíš tak zomrie.“ Diablo sa zarazil a pustil ho k Misty. Klement sa premenil na hada, ale tento krát, len na štvormetrovú kobru a nie na štyridsať metrovú anakondu. Všetci boli vystrašený, a tak mu uhli z cesty. Diablo išiel za ním ako prvý a za ním všetci ostatný. Keď vošli do domu, tak sa všetci skryli do kuchyne, aby im neublížil. Diablo, ale zostal stále v obývačke, aby dal pozor na Misty. Z kuchyne do obývačky nebolo vidieť, takže keby sa niečo dialo mohol sa premeniť a zastaviť ho. Klement sa priplazil až ku gauču a pozrel sa na Misty. Videl, že už dlho nevydrží. Tým, že jej Kirio dovolil zaspať to iba skomplikoval. Stratila príliš veľa krvi a tak Klement ani na chvíľu nezaváhal a pohryzol ju do ruky. Z tesákov mu vyšiel slabý jed, ktorý mal každý démon, ale každý jed mal iné účinky. Diablo sa zľakol, že ju jeho jed zabije a tak sa premenil, aby mohol zabiť on jeho. Diablo mu povedal: „Ak zomrie, tak ty hneď po nej. Rozumel si!?“ Klement ho počul a vytiahol svoje tesáky z Mistinej ruky, pozrel sa na Diablo a povedal: „Nemusíš mať o ňu strach. Bude v poriadku. Nikdy by som svojej sestre neublížil.“ Diablo zostal v šoku, keď jej povedal sestra. Premenil sa naspäť na človeka a hneď sa ho spýtal: „Ty si jej brat? A ten jednorožec tam vonku. ..“ „Kirio? Áno aj on. Vlastne, v tomto lese žijeme iba my dvaja a dávame na ňu pozor. Ostatný sú v iných dimenziách. Nikdy sme ju neopustili.“ „A kto si ty?“ „Ja sa volám Klement. A prosím nehovor jej o tom, že sme jej bratia. Nesmie sa to dozvedieť skôr ako za štyri mesiace. To bude presne pol rok od jej narodenín. Postaraj sa o ňu prosím. A nikomu to nehovor.“ „Tak dobre. Nepoviem to nikomu.“ „Už musím ísť. A ešte niečo. Nikdy už nechoďte hlbšie do lesa. Moje hady a ostatné zvery sú dosť hladné. Ale Misty môže za nami prísť hocikedy bude chcieť. Jej neublížia.“ Ešte dodal Klement, keď odchádzal von dverami. Klement sa zase premenil na tú veľkú anakondu a spolu s Kiriom odišli do lesa. Diablo sa vrátil do obývačky a uvidel Luciu pri Misty. Jed, ktorý jej do krvi zamiešal Klement začal účinkovať. Misty sa začala preberať a Diablo sa pri ňu posadil. Misty otvorila oči a Diablo jej pomohol si sadnúť. Misty naňho pozrela a opýtala sa: „Kde to som? Pamätám si len, že som bola hlboko v lese, a že ma pohrýzol had. Potom už neviem.“ Misty sa pozrela na seba a keď videla ako jej šaty vyzerajú tak si povzdychla. Nikto jej nepovedal o tých démonoch, aby sa nevystrašila. Aj tak toho prežila na jeden večer dosť. Čas letel ako voda a ani sa nenazdali a bolo trištvrte na dvanásť. V tom zrazu zazvonil Mistin telefón Volala jej Larisa. Misty nechcela zdvíhať a tak to zodvihla Lucia. Larisa sa jej opýtala kto tam je a kde je Misty. Lucia odpovedala, že jej dcéra je v poriadku, že príde domov neskôr, lebo majú diskotéku. Larisa bola spokojná, že sa jej dcéra dobre baví a je v poriadku. Larisa jej však ešte aj povedala, aby už prišla domov, že zajtra je škola a už mala byť v posteli. Na to Larisa zložila a Lucia to povedala Misty. Misty sa postavila z gauča, ale zatočila sa jej hlava a spadla na zem. Diablo ju zodvihol a podoprel. Lucia povedala: „No super. Takto nemôže prísť domov. Vyzerá ako nadrogovaná a ani sa neudrží na nohách.“ Misty jej bezvládne povedala: „Ja to zvládnem. Len sa prezlečiem a všetko bude dobre.“ V tom sa Misty vytrhla Diablovi z rúk a podišla ku schodom pre tašku. Lucia išla s ňou, aby sa jej niečo nestalo a aby sa aj ona prezliekla. Vyšli spolu hore po schodoch do jednej z izieb. Misty mala v skrini schované asi troje šaty. Najprv sa prezliekla Lucia a Misty jej povedala nech tie šaty zavesí do skrine. Lucia mala na sebe zase svoje letné šaty po kolená, na ramienka a s čiernym opaskom. Lucia povedala Misty, že počká pred dverami, aby mala pokoj. Misty svoje roztrhané šaty tak tiež zavesila do skrine a vytiahla si z nej krásne krátke šaty. Mali dĺžku len niečo malo pod zadok a boli posypané zlatom. Boli bez ramienok, iba sa navliekali a výstrih tak akurát. Od pása dole boli volániky. Celé sa leskli. Misty si k ním zo skrine vytiahla aj čížmi, ktoré siahali do pol stehna, na vyvýšenom tenkom opätku a tiež posypané zlatom. Sem-tam mali prúžok zo striebra ako šaty. Dala si k ním zlatí náramok, na ktorom bola kobra, náušnice tak tiež s kobrami a aj zlatý prívesok, na ktorom bol zavesený zlatý had. No presnejšie kobra s očami zo smaragdov. Vlasy si iba rozčesala a nechala in rozpustené. Na hlavu si nasadila zlatú čelenku, ktorá mala tiež na boku malú kobru so smaragdovými očkami. Misty sa pozrela do zrkadla a hneď sa cítila lepšie. Jej dlhé vlasy siahali až po koniec šiat a videla ako jej rubínové oči, sa chcú zmeniť na smaragdové oči, ale na koniec sa nezmenili. Lucia počula, že už pôjde, tak zliezla dole a vyšla von z chaty za ostatnými. Diablo sa jej opýtal, že kde je Misty a ona mu povedala, že už pôjde. Nikoleta povedala: „Určite si zase oblečie nejaké plesové šaty s mašľami a drahými kameňmi.“ V tom začuli ako ide dole po schodoch a za nimi von. Lucia už bola pri svojej motorke a pozrela sa na dvere. Zrazu sa v nich zjavila Misty v tých krásnych šatoch. Lucia a všetky dievčatá sa začali červenať, kvôli tomu ako vykreslila baby. Chalani sa na ňu pozerali ako keby ich začarovala. Misty sa trochu začervenala a krútila si pramienok vlasov okolo prsta. Všetci išli popredu, aby im nechali trochu voľnosti. Lucia rozsvietila svetla na motorke a pomalý ju tlačila vedľa seba. Diablo už sedel na jej motorke a Misty zamykala chatu. Išla za Diablom a ten si až teraz všimol, že na čelenke, náramku, náhrdelníku a na náušniciach kobry. No bolo mu to jedno. Veľmi jej to pristalo. Diablo si ju pritiahol k sebe, pobozkal ju a ona mu bozk opätovala. Potom keď sa jej pozrel do očí, videl, že zmenili farbu s krásnej rubínovej na smaragdovú. Diablo sa jej spýtal: „Prečo tvoje oči zmenili farbu z rubínovej na smaragdovú?“ „Čože? Toto sa mi skoro stalo aj hore. Keď som sa pozrela do zrkadla a bola som šťastná, tak sa mi snažili zafarbiť. Ale prestalo to hneď ako som pocítila smútok.“ „Takže, tvoje oči menia farbu podľa toho aké máš pocity. Takto aspoň spoznám ako sa práve cítiš.“ Misty zostala v rozpakoch, cítila veľmi silnú lásku k Diablovi a oči sa jej sfarbili ne rúžovo ako opál. Diablo sa zasmial a povedal: „Teraz ich máš rúžové. Čo znamená rúžová?“ „Asi láska.“ „Čo? Takže teraz ma už nikdy neoklameš.“ „To asi nie. Keď zistím aké farbi sú na iných pocitoch, tak ti napíšem zoznam.“ Diablo sa usmial a pobozkal ju. Potom si Misty nasadla na motorku za Diabla a odišli za ostatnými. Všetci už boli vonku z lesa a odchádzali domov. Lucia čakala na Misty a Diabla. Za malú chvíľu vyšli z lesa a zastali pri Lucii. Lucia naštartovala motorku a išla za Misty a Diablom.

       Po asi dvadsiatich minútach cesty prišli až na ich ulicu. Domov prišli o dvanásť päťdesiattri a Diablo sa zakradol do stajne, aby ho nikto nevidel. Lucia a Misty si zaparkovali motorky na dvore, zavreli bránu a Misty zobrala Luciu za jej matkou. Larisa sedela v kuchyni na stoličke a čakala ju. Keď prišla Misty do kuchyne pozdravila sa s matkou a opýtala sa jej: „Mami, mohla by tu bývať s nami Larisa? Jej rodičia jej zomreli pred rokom a ona prišla sem za svojou staršou sestrou, ale tá ju vyhodila z domu. Chodí na rovnakú školu ako ja, tak by sme sa mohli spolu učiť. Prosím.“ „Jasne, že môže. Je to milé dievča ako som mala možnosť zistiť, keď som ti volala. Ale teraz k tebe Misty. Čo to máš na sebe?“ „No, to je dlhý príbeh. Poviem ti ho niekedy v... Kvetomály.“ „Taký mesiac nie je. Ale to je jedno. Choďte sa umyť a ľahnúť si. Lucia, ty budeš spať u Misty v izbe na druhej posteli, čo tam má pre kamarátky.“ „Ďakujem vám veľmi pekne.“ - povedala Lucia a odišla za Misty hore. Keď Lucia zaliezla do postele, tak videla, že Misty stojí pri okne a opýtala sa jej: „Čo tam robíš? Pod si ľahnúť.“ „Za chvíľu pôjdem, len čo príde Diablo.“ „Čože? On tu spáva?“ „Áno potajomky vždy večer príde a ráno odíde.“ V tom zaklopal na okno Diablo. Misty ho pustila do vnútra a zavrela okno. Diablo pozdravil Luciu a ľahol si pri Misty. Misty zobrala denník a začala písať. Lucia jej tiež vravela, čo dnes zažila, lebo Misty tam chcela mať aj to, pri čom nebola. Trvalo im to asi hodinu a zaspali až o pol tretej ráno. Misty ešte povedala: „To bol, ale divný deň.“ A zaspala.