4.kapitola - Odkial si? - part 3.

          Lucia zatiaľ hore v izbe otvorila Mistinu tašku. Vytiahla z nej krásne červené šaty, ktoré naspodku mali ohnivé plamene. Šaty mali len na jednej strane dlhý rukáv, s plameňmi na jeho konci a na druhej ramienko ozdobené pierkami žltej farby. Celé sa trblietali a mala na sebe žlté stužky. Bola k ním aj zlatá korunka z pravého zlata, ktorá mala uprostred praví topás a topánky na vysokom opätku ako Mistine, ale tieto boli červené s retiazkami a posypané zlatom. Lucia si obliekla šaty, obula topánky, rozpustila a rozčesala vlasy a dala si na hlavu korunku. Keď sa pozrela do zrkadla, nemohla uveriť vlastným očiam. Vyzerala úchvatne. Takto ešte nikdy nevyzerala. Vložila svoje oblečenie do tašky, zapla ju a odniesla dole. Ako išla dole po schodoch hudba silnela. Diablo sa pýtal Misty, že kde je Lucia, no ona mu len povedala, že za chvíľu príde. Lucia položila tašku na schody a vošla do obývačky. Všetci sa na ňu pozreli a zrazu si pripadala hrozne trápne. Trochu sa začala červenať. Diablo sa pozrel na Misty, ale nič nepovedal. Misty sa usmiala na Luciu a pomalý k nej prišla a pošepkala: „Vyzeráš úžasne. Ale povedz mi pravdu. Páčia sa ti tie šaty?“ „Jasne, že páčia. Sú úchvatné.“ „Tak si ich môžeš nechať.“ „To nemôžem prijať.“ „Ale môžeš.“ „Tak ďakujem.“ Misty sa len zasmiala a chytila Luciu za ruku. Potiahla ju bližšie k Diablovi a opýtala sa ho: „Tak čo povieš na svoju sestru?“ „Vyzeráš skvelo. Tie šaty ti vážne pristanú, Lucia.“ „Ďakujem ti Diablo.“ - Povedala Lucia. Zatiaľ čo sa Diablo rozprával s Luciou, Misty zapla hudbu a začala skutočná diskotéka. Všetci si užívali, tancovali a robili sprostosti. Misty si to užívala asi najviac. Tancovala s Diablom a potom s ním bola celý večer. Arpád požiadal o tanec Luciu. S radosťou si s ním išla zatancovať. No najväčšiu srandu si užili, keď sa Melany a Melody hádali o to aká pieseň bude hrať. Päť sekúnd hral rock a päť sekúnd zase romantická hudba. Nikto nevedel na akú pieseň má tancovať. Všetci naraz vykríkli: „Tak už sa rozhodnite!“ Misty videla, že začína byť nuda, tak zakročila medzi Melany a Melody a pustila rockovú hudbu. Potom im povedala, že nech sa prestanú hádať, že teraz bude piesne vyberať ona. Diablo ju zobral za ruku a potiahol ju na bok. Misty skoro spadla, ale Diablo ju chytil. Do ucha jej ticho pošepkal: „Milujem ťa a vždy ťa milovať budem.“ Misty zostala len pokojne stáť, lebo rozmýšľala, čo povie a nakoniec mu pošepkala: „Aj ja teba. Nikdy ťa neopustím.“ Nikoleta si ich všimla a potajomky prehodila rockovú pieseň na pomalú a romantickú. Misty sa pozrela na Nikoletu a začala sa červenať. Sklonila hlavu a otočila sa k Diablovi. Nikto iný si však nič nevšimol a to bolo Mistine jediné šťastie. Prišla k ním Lucia a keď sa postavila vedľa Misty, tak to vyzeralo ako keby to boli deve kráľovské sestry. No a čo oni vedia. Možno raz aj sestry budú. Lucia sa opýtala Misty, či sa nepôjdu prejsť. Misty sa pozrela na Diabla a ten prikývol, že nech idú, ale nech sú opatrné. Misty a Lucia vyšli z chaty a išli hlbšie do lesa. Lucia sa cestou pýtala samé nezmyselné otázky. Misty jej odpovedala, len tichým hlasom. Na jednu otázku, čo jej Lucia položila zastala a neodpovedala. Sklonila hlavu a po lícach jej začali stekať slzy. Lucia si nevšimla, že zastala a pokračovala v ceste. Myslela si, že zase len rozmýšľa, čo jej odpovie, ale Misty zabočila do iného smeru a rozbehla sa s plačom do najhustejšej časti lesa. Za mesačného svitu bežala lesom. Pár krát zakopla, roztrhla si šaty na viacerých miestach, lebo sa jej zachytili a konáre stromov, bola poškrabaná na viacerých miestach a nakoniec zahodila aj topánky do rieky, ktorá tam tiekla.

           Lucia sa otočila, keď Misty dlhšie neodpovedala a zostala veľmi preľaknutá, keď zistila, že Misty zmizla. Hovorila si, že Diablo ma určite zabije. Nevedela, čo má robiť. Nikde necítila jej pach. Ako by sa pod zem prepadla. Nezáležalo jej na tom, čo jej spraví Diablo, keďže Misty, možno išlo aj o život. A už vôbec nechcela pomyslieť na to, čo jej spraví Bluemoona, keď sa to dozvie. Rýchlo sa rozbehla do chaty s nádejou, že išla na späť. Misty zatiaľ bežala na prieč hustým lesom, s roztrhanými šatami a bosá. Dobehla až do úplného stredu Čarolesa Desu. Bola tam malinká lúka. Misty prišla až do stredu a splácam si sadla do trávy. Svietil na ňu lúč mesiaca. Osvetľoval len tú lúku. Les okolo nej bol temný a strašidelný, ale ona si to nevšímala. Bolo jej jedno, čo s ňou bude. Po tom čo jej povedala Lucia, že či vážne verí na tie nezmysly, že je démon, má bratov a že Larisa nie je jej matka. Povedala jej aj to, že nech si už nečíta rozprávky pre deti a vráti sa do reálu a že nech si nevymýšľa rozprávky, ktoré sa nestali, iba chce vyzerať pred Diablom vznešene. Misty vedela, že tento les je čarovný. Vie splniť aj tie najtajnejšie želania a možno Lucia ani nevedela, čo hovorí. Ale aj tak sa to Misty dotklo. Ona vedela, že si to nevymyslela. Nahlas povedala prianie, ktoré si želala od toho dňa s tým ohňovým jednorožcom: „Želám si ešte aspoň raz vidieť toho ohňového jednorožca a zistiť kto to skutočne je. Nič iné si neželám. Som tu úplne sama. A ani neviem kde to som.“ Zrazu niečo zašuchotalo medzi stromami a z lesu sa vynoril ten ohňoví jednorožec. Misty sa postavila, utrela si slzy a prihovorila sa mu: „Ty si ten jednorožec, čo za mnou prišiel, keď som bola mala, že?“ „Áno.“ „Takže, v tomto lese sa vážne plnia priania.“ „To áno, ale ja som ťa videl ako sem utekáš, tak som ťa sledoval, aby sa ti nič nestalo.“ „Vôbec si sa nezmenil.“ „Zato ty si vyrástla na krásne dievča.“ „Haha. A kde to vlastne som?“ „Si v strede Čarolesa Desu. Keď si to budeš priať na tomto mieste sa ti objaví čistinka jednorožcov.“ „A vlastne čo tu robíš?“ „Ja v tomto lese žijem. Som tu iba ja a jeden z mojich bratov. Ostatný sa niekde zase túlajú.“ „A kto si?“ „Moje meno je Kirio. Pochádzam s ohňového klanu. Som jeden z princov ohňa.“ Misty sa naň ho pozerala a on sa premenil na chalana. Mal červené vlasy, čierne oči, červené tričko s krátkym rukávom, na ktorom boli plamene a červené nohavice, tak tiež s plameňmi.Misty sa neprekvapila, lebo hneď vedela, že sa určite vie premeniť. Misty sa ho s úsmevom opýtala: „Aha. A poradíš mi ako sa mám vrátiť naspäť?“ „Dobre, ale najprv poď som ňou do neďalekého močiara. Môj brat ťa rád uvidí. Ver mi. Nič sa ti nestane.“ „Tak teda dobre.“ Kirio sa premenil na jednorožca a povedal Misty nech si nasadne. Misty si naňho vysadla a odišli z lúky.

         Lucia zatiaľ so strachom dobehla ku chate. Vošla do vnútra a keď ju Diablo uvidel bez Misty a preľaknutú vedel, že je zle. Diablo naštvane aj vyplašene prišiel k Lucii a opýtal sa: „Kde je Misty?“ „To sa pokúšam zistiť.“ Hudba stíchla a všetci sa pozreli na Luciu. Diablo zase spustil: „Ako to myslíš?“ „Neviem kde je. Rozprávali sme sa a zrazu sa vyparila ako duch. Myslela som si, že išla naspäť.“ „Ale tu nie je. Musíme ju nájsť skôr ako sa jej niečo stane.“ Elíza sa nervózne pridala do rozhovoru: „Ako ďaleko ste išli a kam presne?“ „Nie moc ďaleko len kúsok sem do lesa.“ „Čože? Vy nepoznáte povesť o tomto lese?“ „Akú povesť?“ - Opýtala sa Lucia. „Viete aspoň ako sa volá tento les?“ „Nie.“ - Povedal Diablo. „To som si mohla myslieť. Tento les sa volá Čaroles Desu. V tomto lese žije veľa démonov, duchov a ešte neviem čoho. V druhej triede sme išli ja, Misty a jedno štrnásť dievča, čo tu žilo roky do tohto lesa. Išli sme a prišli sme až sem. Už sme si mysleli, že tie povery nie sú pravdivé a išli sme ďalej. Po asi tristo metrov sa pred nami zjavil obrovský vlk. Iba si nás prezrel a odišiel. Hneď ako odišiel, tak zrazu sa to dievča vyparilo a už sme o ňom nepočuli. No vlastne na druhý deň ju išli hľadať polícia, ale našli už len jej tašku, o niekoľko metrov ďalej roztrhane veci a potom už len jej telo pri dvadsať metrovej a asi štyri metre širokej hadej koži. Preto chodíme len po tadiaľto. Toto je začiatok lesa sem si netrúfnu prísť. A my si netrúfame ísť tam.“ V tom zahrmelo tak silno, že všetci sa hrozne zľakli. Lucia aj Diablo boli nepokojný. Musia ju nájsť dokým nie je neskoro. Náhle sa zatiahlo a rozpršalo. Diablo naštvane ale aj ustarostene povedal: „Musím ju ísť hľadať.“ „Počkaj predsa. Nemôžeš ísť do toho lesa. Vieš čo by ti mohli urobiť?“ - Povedala Lucia. „No rozhodne to nebude horšie ako to čo nám urobí Bluemoona, keď sa to dozvie.“ „No asi máš pravdu. Ideme.“ „Nie. Ty tu zostaneš.“ Ešte dosť hodnú chvíľu sa hádali, že či Lucia pôjde, alebo nie.

       Misty si to do cela užívala. Dobre poznala povesť, ale z nejakého zvláštneho dôvodu sa s Kiriom nebála. Za nedlho sa dostali cez hustý les až k močiaru. Misty zoskočila s Kiria a postavila sa vedľa neho. Kirio zavolal svojho brata Klementa. Klement bol hadí démon. Bol premenený na anakondu a meral tak tridsať až štyridsať metrov. Misty sa bála a skryla sa za Kiria. Keď sa Klement premenil na človeka, tak sa už nebála. Kirio ich predstavil a užila si s nimi veľa zábavy. V močiari na nich svietil mesačný svit, zatiaľ čo na chate a dole v dedine pršalo. Misty sa Klementa opýtala, či vie niečo o tej vražde toho dievčaťa . Odpovedal, že áno, ale že to nebol on. Bol to jeden z jeho hadov, a že hneď ako sa to dozvedel, tak ho zabil. Kirio dodal: „Tie hady ťa majú radi ako sa zdá. A do konca aj jeden z dvadsať metrových. Majú ťa radi.“ „Áno, asi majú. Ja už budem musieť ísť domov.“ „Počkaj. Čo by si povedala, keby sme ich trochu vystrašili.“ -Dodal Klement. „Tak teda dobre. Bude zábava ak si budú myslieť, že je tu zlý a krutý netvor.“ Klement sa premenil na anakondu a zareval strašidelným hlasom trikrát po sebe. Bolo to počuť až v dedine a Diablo s celou partiou sa vyľakali. Náhle prestalo pršať. Kirio sa premenil na jednorožca, zobral Misty na chrbát a odišiel z močiara. Cválal dole strmím kopcom veľmi dlho. Misty zostala unavená a tak jej Kirio povedal, že nech si naňho ľahne, že ju chytí krídlami, aby nespadla.