4.kapitola - Odkial si? - part 2.

Cestou na lúku Lucia vysvetľovala:

     „Na tréningy budem chodiť s vami, lebo ostatný súrodenci majú v ostatných dimenziách poplach a budú nervózny, tak na nich budem dávať pozor. Ty Diablo môžeš v pokoji niekam ísť ak chceš. Možno ťa bude potrebovať Bluemoona v iných dimenziách. Ja tu zostanem a dám ti na ňu pozor. Vždy po tréningu sa môžeš vrátiť.“

Diablo neodpovedal, ale vedel, že ak ho Bluemoona nezavolá, tak od Misty neodíde. Prišli na lúku presne na dvanástu. Z motorkami je to oveľa ľahšie. Cesta trvá kratšie, nikto nie je unavený a Misty má viac sily na tréning. Na lúku prišla Ria a postavila sa pred Misty. Mrzuto sa pozdravila s Diablom a Luciou a chytila Misty za ruku. Odtiahla ju na bok a povedala jej:

„Dnes mám mizerný deň, tak sa prosím snaž. Budem ťa učiť bojovať s kosou. Eugen mi povedal, že s bičom si porazila strom. To nedokáže Bluemoona a to je najmocnejšia kráľovná. Takže ak presekneš kosou henten veľký dub, tak skončíme. Okej?“

„Dobre. Tak sa posnažím a ten dub preseknem na po prvýkrát, aby som mohla ešte niekam zájsť.“

„No, tak to chcem vidieť. Ukážem ti ako sa s ňou zaobchádza.“

„To nie je treba.“

Misty si zobrala kosu a postavila sa dva metre od stromu. Zhlboka sa nadýchla, zaiskrilo jej v očiach, pomaly zdvíhala kosu nad hlavu a keď ju mala nad hlavou, chytila ju dvomi rukami roztočila ju. Pár krát s ňou zatočila vo vzduchu a potom ju vrazila do stromu širokého jeden meter. Presekla ho na po prvýkrát a keď sa vystrela, tak sa ešte furt dymilo zo stromu. Diablo, Lucia aj Ria zostali v šoku. Nikto ho takto nepresekol a zvlášť nie bez tréningu. Misty prišla k Rii a vrátila jej kosu. Ria na ňu šokovane pozerala, ale nakoniec povedala:

„No, to bola rýchlosť. Ako si to dokázala?“

„Ja neviem. Skrátka som robila to čo som si myslela, že bude správne. Ale, ako keby som to už niekedy videla alebo robila, ale nespomínam si kde ani kedy. No čo. Možno to bola len náhoda.“

Diablo sa pridal do rozhovoru:

„To nebola náhoda. Máš dar. Veď som ti to povedal, keď som prišiel. Nepamätáš si?“

„Ale áno. Ako by som mohla zabudnúť?“

Povedala Misty, ale pošepky dodala:

„Ale to nie je tým. Určite je v tom niečo viac a Larisa vie čo.“

Ria sa rozlúčila s Diablom, Misty a Luciou a odišla preč. Misty išla k motorke, nasadla na ňu a zviezla sa k Diablovi. Jemu aj Lucii povedala:

„Lucia môžeš ty a Diablo ísť na tvojej motorke za mnou? Chcem vám niečo ukázať, ale nikomu o tom nesmiete povedať. Áno?“

Lucia súhlasila a išla s Diablom k jej motorke. Nasadli si na ňu, Diablo dopredu a Lucia zaňho. Išli za Misty cez hustý les po cestičke z blata. Diablo povedal Lucii, že tou cestičkou sa ide k Mistinej starej skrýši.

          Dorazili až ku rozpadnutej chate a zastavili. Motorky postavili blízko chaty a zoskočili dole. Diablo sa jej hneď spýtal:

„Čo tu robíme? Toto sme už videli A vieme, že nemôžeme o tom to mieste nikomu povedať.“

„Ja viem. Chcem vám ukázať, kam som sa včera počas búrky vytratila. No nemôžeme tam ísť na motorkách s dvoch dôvodov. Po prvé - vyplašili by sme to za čím ideme a po druhé – nie je tam cesta na nejaké stroje. Tak tam ideme peši. Idete?“

Diablo a Lucia išli za ňou do hustého lesa. Kráčali tri- štyri minúty až prišli na okraj lesa. To čo bolo na druhej strane nevideli, lebo konára stromov zakrývali výhľad. Misty zastavila a ešte im povedala:

„Držte sa za mnou. Mne neublížia, ale vám ak ma nepočúvnete ublížia. Áno? Ale teraz zostaňte tu. Chvíľu to počkajte.“

Lucia aj Diablo boli nervózny, keď im toto povedala. Misty odostrela. Vetvy stromov a všetky zvieratá sa na ňu pozerali. Rozprávala v ich reči, alebo skôr oni v jej. Nevedela to rozoznať, keďže ich počuje iba ona. Skrátka sa s nimi porozprávala o tom, že chce priviesť Diabla a Luciu. Najprv nechceli povoliť, ale nakoniec ich predsa len presvedčila. Sľúbili jej, že nebudú útočiť a tak zakričala na Diabla: 

„Dobre. Môžete prísť, ale nerobte sprostosti.“ 

Diablo s Luciou zostali v šoku, keď videli to miesto. Zvieratá sa nebili, žili tu rôzne druhy v harmónií s prírodou , ale že počúvajú Misty, to bol asi najväčší šok. Misty upokojila pár vlkov čo im neverili a potom odviedla Diabla s Luciou až pri jazierko. Misty im povedala nech počkajú pri brehu a potom zmizla za vodopádom. Vošla do jaskyne a už tam čakalo pár zvieratiek, ktoré jej nachystali krásne modré plesové šaty. Diablo sa rozprával s Luciou a potom vyšla Misty z jaskyne za vodopádom a mala oblečené tie krásne bledo modré šaty, ktoré sa na slnku trblietali a boli ozdobené perlami a bielymi stuhami, vpredu krátke ani nie po kolená a vzadu dlhé že sa jej ťahala po zemi krásna dlhá vlečka. Na hlave mala modrú trblietajúcu čelenku zo závojom, ktorá ladila k šatám. Lucia bola prekvapená a Diablo stratil reč. Bol ako očarovaný, ale nakoniec sa prebral a povedal:

„Páni. Odkade máš tie šaty? Vypadáš skvelo. Ak budeme pripravovať nejaký ples budeš tam najkrajšia.“

„Áno. Diablo má pravdu. V tých šatách vyzeráš ako princezná, alebo lepšie kráľovná. Každá baba ti ich bude závidieť.“

„To je veľká poklona. Ďakujem Diablo aj tebe Lucia. Dnes v nich pôjdem domov. A Diablo ty si sa pýtal od kade ich mám. Mám ich od mojich zvieratiek. Ušili mi ich. Sú šikovný, hlavne vlci a líštičky. Poďte si sadnúť pri vodopád všetko vám vysvetlím.“ 

Diablo s Luciou si sadli na skaly pri vodopáde a Misty na skalu nad vodopádom. Líšky a vlci sa pritúlili k Misty a ona začala rozprávať:

„Takže. Toto miesto poznám už od detstva. Keď som mala štyri roky na lúke kde trénujeme som sa hrávala. Raz z lesov vyšiel jednorožec s krídlami, ktorého obklopoval oheň. Bála som sa a začala utekať, ale zastavil ma. Jeho oheň ma odrezal od okolitého sveta a potom pristúpil ku mne. Keď na mňa prehovoril, tak som sa bála už menej. Preto som sa až tak nevyľakala, keď si na mňa po prvýkrát prehovoril Diablo. Začala som mu dôverovať a on ma odviedol k tej chatke a potom aj na čistinku. Povedal mi, že teraz celý les patrí mne. Zostala som prekvapená, ale než som stihla čokoľvek povedať bol už preč. Nevedela som kto to bol, ale teraz mám pocit, že sme sa poznali dávno predtým ako som sa narodila.“

„To nie je možne, Misty. Ako by si ho mohla poznať? To je nezmysel.“ - Neveriacky sa na ňu pozrela Lucia. 

„Ja jej verím. Cítim z nej rôznu energiu, len nie ľudskú. Cítim to od doby čo som prišiel. Cítim, že si iná a mocná, Misty.“-Konštatoval Diablo.

„Dobre. To je úplne jedno kto komu verí. Rozprávaj ďalej. Prepáč, že som ťa vyrušila.“– Ospravedlňovala sa Lucia.

„To nevadí. Tak, kde som to bola. Aha. Takže nevedela som kto to bol, ale teraz asi viem. No nie som si tým tak úplne istá. Deje sa to už od doby čo som po prvý raz odpadla. Nechcela som to nikomu povedať a zvlášť nie tebe Diablo, lebo by som ti prirobila iba starosti. Každú noc sa mi sníva jeden a ten istý sen. Preto som sa v noci aj tak strhla zo spánku. Vidím v ňom toho jednorožca a ešte ďalších ako na niekoho čakajú. Vidím tam aj to, že Larisa nie je moja matka.“

„Ako to myslíš?“– Opýtala sa zvedavo Lucia. 

„Vždy na začiatku sna, sa tam deje to, že ako Larisa vytrháva dieťa z rúk inej ženy. Ja ju nepoznám, ale mám pocit, že sme voľáko prepojené. Tú ženu vykázali s Kiriandi, lebo sa hovorilo, že to ona do dediny priviedla démona. Ta, žene iba kričala moje meno a to, že história sa zopakuje, ale s hroznejšími následkami ako tento rok. A ešte, že - keď Misty vyrastie nájde svojich bratov a zmocní sa dediny. Všetci budete trpieť zato čo ste spravili mne a mojej dcére.- Ja neviem čo mám robiť. Neviem či myslela mňa, ale myslím si, že ten jednorožec bol jeden z mojich bratov. Cítila som jeho auru a oheň čo bol okolo mňa ma nepálil. Mohla som sa ho dotknúť a nič. Tráva bola vypálená, ale mne sa nič nestalo. Vážne neviem čo si mám o tom myslieť. Mám pocit, že sa asi zbláznim.“

„Takže ty v tých snoch vidíš, čo sa stalo v minulosti. Počuj nemôžeš sa to pokúsiť ovládnuť a zistiť, čo sa skutočne stalo našej sestre, keď zachraňovala Kiriandu? Určite ju nezabil ten démon. Bola silnejšia ako on. Prosím.“– Smutne sa opýtala Lucia.

„Môžem to skúsiť.“

„No ak nepatríš do tohto sveta a myslíš si, že máš niekde svojich pravých rodičov a bratov, tak ti ich pomôžem nájsť. Ak si démon ako ja, tak s tebou budem môcť zostať na veky. Teda ak chceš.“ -Povedal Diablo.

„Či chcem? Jasne, že hej. Mám ťa rada ako nikoho pred tým a nikdy ťa nechcem opustiť.“

Ako to povedala tak sa vrhla Diablovi okolo krku. Diablo si ju pritisol k sebe a nechcel ju pustiť. Bolo už pol tretej a oni sedeli na tráve v okolí jazierka. Diablo si držal Misty pevne okolo pása a ona mu ležala na ramene. Lucia sedela oproti nim a rozprávali sa. Misty si hladkala vĺča, ktoré jej spalo na kolenách. O tretej sa postavili z trávy, Misty si išla za vodopád zobrať oblečenie, v ktorom prišla, vložila ho do tašky a ešte k nemu prihodila jedny červené ligotavé plesové šaty pre Luciu. Rozlúčila sa so zvieratami a stratila sa medzi stromami. Misty chytila Diabla za ruku a pomalý išli k malej chatke.

               Lucia išla popredu, a tak dorazila k motorkám skôr. Pri strome vedľa chatky chytil Diablo Misty okolo pásu a pobozkal ju. Misty sa nebránila a bozk mu opätovala. Potom jej Diablo povedal, že ju nikdy neopustí a išli za Luciou. Diablo si nasadol na Mistinu motorku a ona zaňho. Chytila ho okolo pása a Diablo naštartoval. Do dediny bola ešte dlhá cesta a Mistine dlhé, ale ľahké šaty lietali vo vetre ako listy, keď padajú na zem. Keď išli cez lúku Misty sa cítila ako vtáča, ktoré chce vyletieť z hniezda do oblakov a už sa nevrátiť. Okolo štvrtej prišli až pri Kiriandu. Keď išli po uliciach dedine, Misty sa v tých šatách cítila ako princezná. Išli na námestie a pri fontáne zavolala celej partii, že nech prídu na doučovanie do chaty teraz, aby si potom mohli urobiť diskotéku. Stačilo zavolať Elíze, pretože všetci boli spolu na zmrzline, takže neboli ďaleko od námestia. Misty, Diablo a Lucia ich počkali za námestím pri tajnom horskom chodníku, o ktorom nikto nevedel. Za malú chvíľu tam všetci prišli. Misty ich pozdravila a oni zase ju. Všetci sa na ňu pozerali ako keby videli ducha. Všetky baby jej závideli tie krásne ligotavé plesové šaty a chalani stratili reč. Porozprávali sa a keď okolo nešiel žiadny človek, vošli do lesa. Misty poprosila Diabla, že či by mohol zobrať motorku a ísť na pred aj s Luciou. Diablo súhlasil a spolu s Luciou išli na motorkách až ku chate. Misty s ostatnými tam za chvíľu prišli tiež. Otvorila kľúčom chatu a vošli do vnútra. Všetci išli do obývačky sadli si za stôl a vytiahli knihy. Diablo začal vysvetľovať Melody, Melany a Arpádovi latinčinu, Lucia Nikolete a Mišovi angličtinu a Misty Aurelovi a Elíze francúzštinu. Melody a Arpád pochopili latinčinu veľmi rýchlo, ale Melany to chvíľu trvalo. Nikoleta a Mišo angličtinu pochopili hneď, Aurel sa zase rýchlo naučil francúzštinu, ale Elíza sa to učila ešte dlho. Okolo pol siedmej už bola dostatočná tma na diskotéku. Melody pripravila v obývačke hudbu a Melany svetlá. Elíza si zobrala knihy do kuchyne a tam sa začala učiť. Misty išla za ňou a zase sa jej to pokúšala vysvetliť. Diskotéka sa už začínala a Misty povedala Elíze nech chvíľu počká. Odišla za Luciou do obývačky a pošepkala jej:

„Počuj Lucia. Zober si moju tašku hore do izby a prezleč sa do šiat. Zobrala som jedny navyše, tak si ich zober. Dúfam, že sa ti budú páčiť.“

„Ďakujem, Misty.“

Potom sa Misty vrátila do kuchyne za Elízou, ktorá sa tvrdo učila. Po chvíľke vysvetľovania tomu Elíza konečne rozumela a mohla sa ísť baviť.