4.kapitola - Odkial si? - part 1.

4.kapitola

          Misty sa zobudila v noci o druhej hodine. Bola preľaknutá a posadila sa na posteľ. Zase sa jej sníval ten sen. Nechcela zobudiť Diabla a tak sa rozhodla, že si sadne na okno a bude ticho pozerať na hviezdy. Hviezdy žiarili na nebi ako milióny svetiel na nočných uliciach. Dívala sa na ne a rozmýšľala prečo sa jej snívajú tie sny o tom, že Larisa ju oddelila od jej pravej matky. Povzdychla si, pozrela sa na Diabla a potom zase na hviezdy. Pošepky a smutne si vravela:

„Ah jaj. Dnes už asi nezaspím. Tie sny mi naháňajú strach, ale nechcem to povedať Diablovi. Aj bez toho má plné ruky práce. Ah. Poraďte hviezdy, čo mám robiť. Mám ísť hľadať svojich bratov ako to bolo v tom sne? Ale veď ani neviem či existujú. Čo mám urobiť. Diablovi a všetkým ostatným robím iba starosti. Larisy sa nechcem spýtať, či je moja matka, lebo určite povie:

„Čo je to za otázku, jasne, že som." Aj keby klamala, tak sa to nedozviem.“

Lámala si nad tým hlavu ešte tak desať minút a ani si nevšimla, že Diablo je hore a sedí na posteli. Našťastie nepočul čo hovorila, teda aspoň dúfala. Keď sa Misty videla Diabla, že je hore cítila sa hrozne, lebo si myslela, že ho zobudila. Zliezla z okna a postavila sa na studenú dlážku v izbe. Diablo sa postavil z postele, prišiel k nej a ona ho objala. Diablo sa jej s vystrašeným hlasom spýtal:

"Čo sa deje Misty? Prečo si hore? Je ti zle“

„To nič nie je. Som v poriadku.“

„Dobre. Poď si ľahnúť. Zajtra ideme do školy.“

„Dobre, ale mám pocit, že už nezaspím.“

„Neboj sa. Určite zaspíš. Budem stále pri tebe. Áno?“

„Ďakujem, Diablo.“

Misty si išla ľahnúť s Diablom naspäť do postele a Diablo si ju chytil okolo pása a pritiahol si ju k sebe, aby pokojne spala. Za chvíľu obaja zaspali.

              Zobudili sa o šiestej ráno. Misty aj Diablo vstali, Diablo odišiel oknom do stajne a Misty sa obliekla do tmavo modrých riflí nad kolena a slabo bodrého trička na tenká ramienka s volánmi. Na krk si zavesila náhrdelník s modrým drahokamom a náušnice, ktoré by sa k tomu hodili. Zbalila si knihy do tašky a učesala si vlasy. Zopla si ich, iba jemne do modrej gumičky a zišla dole po schodoch do kuchyne. Keď v kuchyni zbadala Larisu, tak si spomenula, čo si v noci vravela. Povedala si, že ak sa jej to opýta možno jej bude, len klamať, alebo by jej mohla ublížiť. Radšej nebude pokúšať šťastie a neopýta sa jej to. Larisa pozvala Misty k stolu, že nech si dá hrianku, ale ona bola ešte furt prejedená z včerajšej grilovačky. Misty povedala Larise, že nebude jesť a odišla do chodby obuť sa do čižmičiek rovnakej farby ako rifle, ktoré jej siahali kúsok nad členky schmatla tašku a modrú bundičku a chystala sa odísť. Zakričala otcovi aj matke, že odchádza do školy a zabuchla dvere. Misty išla k motorke, naskočila na ňu a spomínala ako to včera naštartoval Diablo. Urobila presne to isté a motorka naskočila. Vyštartovala z dvoru a išla na koniec ulice, kde čakal Diablo. Misty zastavila pri ňom a on sa jej s úsmevom opýtal:

„Ako si to naštartovala? Myslel som si, že nevieš šoférovať.“

„No, včera som sa dívala ako to štartuješ a tak som to skúsila rovnako. Ale mohol by si šoférovať ty?“

„Jasne.“

Misty sa posunula dozadu a Diablo si sadol pred ňu. Chytila sa ho okolo pasu a Diablo naštartoval. Išli pomerne krátko. Pred školu dorazili okolo štvrť na osem, zaparkovali motorku pred školu na parkovisko a išli do školy. Pri škole už čakala partia. Misty a Diablo sa s im pozdravili a oni im to vrátili. Dievčatá boli s Diabla mimo, ale nedávali to najavo. Keď vošli do školy všetky baby sa pozerali na Diabla a Mistinu partiu. Všetci sa divili a pýtali sa kto to je, ale nikto im neodpovedal. Zrazu sa pred Misty objavila Tália a odtiahla ju od partie na bok a pošepkala jej:

„Tak čo. Páči sa ti motorka? Niekedy si môžeme vyraziť. A počuj ten nový chalan bol včera s tebou, že? To je tvoj priateľ, čo?“

„Áno.“

„Toho sa drž, dievča. Je fakt úžasný. Mne sa páčil už včera, ale nechcela som ti skaziť rande, tak som nič nepovedala. Tak ahoj.“

„Ahoj Tália.“

Misty sa vrátila k ostatným a Diablo ju chytil za ruku.

            Keď prišli k Mistinej triede, Diablo sa rozlúčil a išiel do riaditeľne. V riaditeľni mu riaditeľka školy vysvetlila všetko čo potreboval vedieť. Dala mu rozvrh hodín a knihy. Povedala, že bude chodiť do deviateho ročníka do triedy, ktorá ma označenie 9.2B. Po chvíli ho riaditeľka odprevadila do triedy. Žiakom povedala, že je to nový študent Diablo Doniol. Priezvisko si samozrejme musel vymyslieť, lebo nemohol použiť svoje pravé. Všetky baby s neho boli úplne mimo. Až potom si všimol, že do tej triedy chodia aj Melany, Melody a Arpád. Sadol si do poslednej lavice pri okne vedľa Arpáda. Pred ním sedela Melany a vedľa nej Melody. Bolo ich do cela jednoduché rozpoznať, lebo Melody nosila červenú stuhu vo vlasoch a Melany zase modrú. Prvú hodinu mal Diablo latinčina. Vedel, že hodiny jazykov ho budú baviť, lebo hovorí plynule hocijakým jazykom, aj jazykom mŕtvych. Učiteľka písala na tabulu vety, ktoré nikto nevedel preložiť až na Diabla. Keď to dopísala, chcela si vyvolať nejakého žiaka, ktorý by to vedel, ale nikto sa neohlásil. Už si išla sadnúť za stôl, že si vyberie zo zoznamu, keď sa Diablo prihlásil. Učiteľka si ho všimla a vyvolala ho:

„Ty musíš byť Diablo Doniol, že?“

„Áno.“

„Takže, ty to vieš preložiť. Tak na to sa pozrieme. Toto je absolútne najťažšia veta v latinčine. Píše sa aj na viacerých hrobkách ako zastrašujúci v skaz. Nikto ho nevedel preložiť. Tak sa ukáž.“

„Je tam napísané: Dajte si pozor smrteľníci, lebo ak toto otvoríte, tak budete prekliaty na veky a zomriete bolestivou smrťou.“

Diablo to plynule preložil a všetci aj pani učiteľka naň ho zízala ako keby spadol z Marsu. Dievčatám sa páčil viac ako predtým a učiteľka sa ho opýtala:

„Ako si to dokázal takto preložiť? Bolo to rýchle a pritom bez jedinej chyby. Kde si sa to naučil?“

Diablo odpovedal:

„Ovládam plynule všetky jazyky. Vyrastal som ďaleko od tadeto a mal som súkromných učiteľov. Jazyky sa učím už od troch rokov a najlepšie mi ide latinčina.“ 

Diablo dorozprával a zazvonilo na prestávku. Myslel iba na Misty. Prišli za ním Arpád, Melany a Melody. Opýtali sa ho, že či by ich nedoučil niečo z latinčiny. On im odpovedal, že prečo nie, a že nech večer prídu do chaty.

                Zazvonilo na druhu hodinu, potom na tretiu, štvrtú....a takto to pokračovalo až do pol dvanástej. Misty aj Diablovi skončilo vyučovanie a ponáhľali sa na lúku. Misty skoro zabudla na tréning. Celá jej partia sa jej pýtala kam idú, ale Misty neodpovedala. Iba sa rozlúčila, naskočila na motorku a s Diablom odišli. Partia sa pozerala ako miznú za rohom a potom aj oni odišli domov. Cestou sa rozprávali, že večer sa stretnú s Diablom v chate na doučovanie a ostatný, že tam príde aj Misty, pretože užasne ovláda matematiku a zo pár jazykov. Elíza povedala ostatným:

„Misty nám povedala, že jazyky pochytila od Diabla. Myslíte, že hovorila pravdu?“ 

Arpád súhlasne povedal:

„Ja si myslím, že áno. Diablo ovláda všetky jazyky. Hovorí v nich tak plynule ako keby sa s nimi narodil a preto nás ide doučovať. Mohla od neho niečo pochytiť.“

Keď Arpád dorozprával nastalo veľké ticho. Prešli o niekoľko metrov ďalej a začuli známy smiech. Zašli za roh, aby sa pozreli, či je to Misty a bola to ona. Bola opretá o motorku a rozprávala sa s Diablom a s neznámou dievčinou s červenou motorkou. To dievča malo blonďavé vlasy rovnako dlhé ako Misty, takže asi tak tridsať centimetrov pod pás. Elíza mala pocit, že ju pozná, ale nevedela odkade. No potom jej to došlo:

„To dievča chodí k nám do školy. Chodí do vedľajšej triedy. Ráno som sa s ňou zrazila na chodbe. Misty ju určite chce prijať do partie. Povedala, že sa akurát prisťahovala a na škole je nová.“

Michael nechápavo povedal:

„No a? Nechápem čo je na tom divné.“

„No a? No a? Spadol si z višne? Nie je to divne ? Diablo aj to dievča prišli na školu v rovnaký deň. Misty musela vedieť, že príde, lebo ako to tak vyzerá tak sa dobre poznajú. Smejú sa ako keby sa poznali od detstva.“

„Vlastne áno. To dievča chodí do triedy so mnou. Tak prečo sa jej to nejdeme spýtať?“ – Opýtala sa Nikoleta.

„To je dobrý nápad.“ – Súhlasila s ňou Melody.

Išli za Misty a keď tam prišli a ohlásili ju, Misty sa zľakla. Otočila a spýtala sa pokojným hlasom:

„Čo tu robíte? No to je jedno. Toto je Lucia. Je to Diablova sestra. Pridá sa k našej partii. A vlastne, čo ste chceli vy?“

„My? Ale len ťa pozdraviť.“ -Neisto povedala Melany.

„Aha. Takže len pozdraviť, čo? No dobre takže keď ste sa dozvedeli kto je toto, tak zase môžete ísť.“

„Čo? Ale ako si spoznala, že sme sem prišli na to, aby sme sa dozvedeli niečo o Lucii.“ - Opýtal sa Michael, vystrašeným hlasom.

„Prosím ťa. Už vás poznám dosť dobre a navyše klamanie vám nejde. A teraz choďte. Máme ešte nejakú prácu. Ahoj.“

Rozlúčila sa a naskočila na motorku. Diablo si tento raz zobral červenú motorku a Lucia si sadla za Misty na čiernu motorku. Naštartovali motorky a za chvíľu boli preč.