3.kapitola - Dobre ráno škola - part 3.

        Misty na čistinke sa už dohrala so zvieratkami a tak sa rozhodla, že pôjde naspäť. Celú cestu sa cítila divne. Mala pocit, že Diablovi mala nechať nejaký odkaz. Čím viac sa približovala k chatke, tým viac počula Diabla a Eugena ako sa o nej rozprávajú. Premenili sa na ľudí a začuli nejaké kroky. Misty mala veľmi zlý pocit. Stála vedľa stromu pri chate. Vyšla z lesov a s vystrašeným hlasom povedala:

„Ahoj Diablo a aj ty Eugen....“

„Si v poriadku Misty? Vieš ako som sa o teba bál. Toto už nikdy nerob. Áno?“ – Diablo prerušil Misty s trasúcim sa hlasom.

„..Áno. Čo sa stalo? Myslela som si, že ešte spíte.“

Eugen s ňou súhlasil:

„V tom máš pravdu. Zobudili sme sa až niečo po tretej a keď sme zistili, že tu nie si, tak....“

„Vieš si predstaviť čo sa ti mohlo stať?“ – Prerušil ho Diablo.

Eugen už nič nehovoril a Misty pokojne odpovedala:

„ Nič by sa mi nestalo. Nebola som ďaleko od chaty. Veríš mi, Diablo.“

„Áno, verím ti. Vždy som ti veril a vždy ti aj budem veriť. Nikdy ťa neopustím. Sľubujem.“

„Diablo?“

„Hm?“

„Ďakujem ti za všetko.“

„Nemáš začo ďakovať.“

Eugen išiel naspäť na lúku a Misty s Diablom sa držali tesne za ním.

         Keď prišli na lúku z lesov vybehol Blesk. Zastal až pri Eugenovi a potom prešiel k Misty. Ona si ho pohladkala po hlave, aby rozpoznal, že je dobrá a nikdy by mu neublížila. Diablo sa zatiaľ premenil na koňa a Eugen sa rozlúčil a odišiel do svojho sveta. Misty nasadila Bleskovi uzdu, ktorú jej tam nechal Eugen, vysadla si na Diabla a chytila Bleska za uzdu, aby jej nezdrhol a išiel za ňou. Pomaly kráčali späť do Kiriandi a Diablo sa jej opýtal, že kedy má byť na tom stretnutí s partiou. Misty mu odpovedala, že okolo šiestej vyrazí z domu. Prišli až ku bráne Mistinho domu a rýchlo prebehli pod oknami, aby si jej rodičia nevšimli, že má ešte jedného koňa. Bleska zavrela do ohrady namiesto Diabla a on s ňou išiel do stajne. Bolo iba pol piatej a Misty sa hrozne nudila, tak sa s Diablom dohadovali ako to urobia, keď v ohrade namiesto neho je Blesk:

„Počuj Diablo. Vždycky, keď môj otec pôjde zavrieť zvieratá do stodoly a Bleska sem tak sa schovaj hore na povale pri sene. Dobre? Blesk tu bude aj cez deň, takže ti vždy vyjdeš zadnými dverami, o ktorých nikto nevie von a počkáš ma na konci ulice a ja si zoberiem Bleska, aby to nevyzeralo divne. Vždy na konci ulice mu poviem nech sa jedenkrát prebehne okolo našej ulice a vráti sa domov. To by mohlo zabrať. No a poobede to isté ale naopak. Okej?“

„Dobre. Máš fakt dobre nápady. Tvoji rodičia sa o mne nedozvedia a môže to fungovať ako predtým. Zajtra pôjdem s tebou do školy. Bluemoona to už vybavila.“

„Super. A dnes večer ťa predstavím svojej parte. Už to nemôže byť lepšie.“

Obaja sa rozosmiali, ale keď sa pozreli na hodinky, tak prestali. Zistili, že je trištvrte na šesť. Zabrali sa do rozmýšľania a zabudli na čas. Misty sa utekala na povalu prezliecť do vecí, ktoré mala schované v sene. Keď zišla dole mala na sebe oblečené čierne rifle s reťazovým opaskom, čierne tričko s jedným dlhým rukávom a na jedno ramienko a obviazané menšími reťazami ako na opasku, čierne čižmičky niečo malo pod kolená, ktoré tiež boli obviazané reťazami, reťazový náhrdelník a náramok a ústa namaľované na situ červenú farbu. Diablo na ňu, len tak zízal, ale nakoniec zo seba predsa len niečo dostal:

„Páni. Vyzeráš skvele.“

„Vážne? Toto nosím len, keď idem za partou. Je to ako taký symbol našej party. Znamená, že aj keď vyzeráme drsne, tak sme dobrí a nie zlí. V skratke, nesúď knihu podľa obalu.“

„No, tak v tom máš pravdu. Toto oblečenie to úplne vystihuje, ale mali by sme už ísť ak nechceš prísť neskoro.“

„Dobre. Moji rodičia nevedia, že som doma, tak musíme vypadnúť skôr ako sem príde môj otec s Bleskom. Poďme zadom, tak nás neuvidia.“

„Dobre. Za päť minút bude šesť a tvoj otec zatvára všetky zvieratá presne o šiestej. Tak si pohnime.“

„Fajn.“ 

Vyšli von zo stajne zadnými dverami a ako povedala Misty nikto ich našťastie nevidel, no prekĺzli von len tak-tak . Akurát, keď zavreli dvere vošiel do stajne pán Májs s Bleskom.

       Keď došli až na koniec ulice Misty zavolala matke, aby sa neopakoval ten problém z minula a povedala jej, že príde domov neskoro, že ide s kamarátkami do kina. Dotelefonovala a vedľa nich zastalo dievča na motorke. Prihovorilo sa im a Misty mala pocit, že jej hlas pozná, ale nevedela odkiaľ. Zoskočilo z motorky, dalo si dole helmu a Misty s poznala, že je to Tália Roses. Je to jej spolužiačka a kamarátka. Misty ju chcela prijať do partie, ale ona odmietla. Pozrela sa na Misty a povedala jej:

„Ahoj Misty.“

„Ahoj Tália. Čo potrebuješ?“

„Vieš, na narodeniny som ti chcela dať túto čiernu motorku, ale nemohla som prísť, lebo som bola chorá a keď som sa vyliečila chcela som ti ju dať, ale nikdy som ťa nezastihla. Tak ti ju dávam teraz. Dúfam, že nevadí, keď ti ju dávam tak neskoro.“

Misty sa na ňu len pozerala, ale nakoniec odpovedala:

„Čože? Toto nemôžem prijať. Je to moc drahý darček na obyčajne narodeniny. Nie, ani náhodou si to nemôžem zobrať.“

„Ale môžeš. To je pre teba. Prosím vezmi si ju.“

„Tak dobre. Ďakujem ti moc.“

„Nemáš začo. Tak ahoj Misty.“

Keď Tália odišla, Misty išla k motorke. Diablo pristúpil k Misty a povedal jej:

„Tak čo, ideš? Nasadaj. Ak chceš budem šoférovať.“

„Tak dobre, šoféruješ. Na motorke tam budeme s predstihom. Peši by sme meškali. Už je desať minút po šiestej a cesta peši trvá niečo cez hodinu. “

„Tak nasadaj.“

Misty si naskočila na motorku, Diablo naštartoval a už išli. Za päť minút boli už na námestí a o niekoľko minút neskôr už boli na okraji Čarolesa Desu za námestím v Kiriande. Sem nikdy nikto nechodí, lebo sa hovorí, že tu straší a žijú tu rôzny démoni. Vošli medzi stromy a po takých dvadsiatich minútach jazdy prišli k veľkej chatke. Zastali vedľa terasy, zliezli z motorky a išli do chaty. Misty začala Diablovi vysvetľovať:

„Ako sa zdá sme tu prvý. To je po prvý krát. Vždy som prišla posledná.“

„A čo je toto vlastne za miesto?“

„Toto je tajná chata, ktorú sme si postavili. Nikto o nej nevie, samozrejme okrem mojej partie. Niekedy sem môžeme prísť sami.“

„To znie dobre. A kedy prídu ostatný?“

„No je len šesť päťdesiat, tak za desať minút tu budú. Ale niektorý aj skôr. Nikto z nich nemá motorku, tak ich nebudeme počuť.“

„Ja ich započujem. Mám veľmi dobrý sluch.“

„Aha. Na to som zabudla.“

„Ako sa zdá už idú.“ 

Diablo ich započul už jeden kilometer od chaty ako sa rozprávajú. Vlastne hovorila, len Elíza:

„Počujte, určite máme ešte veľa času. Misty bude zase meškať.“

Za pár minút ich už videla aj Misty cez okno. Keď sa priblížili k chate, tak Nikoleta sa opýtala ostatných:

„Počujte, koho je tá motorka?“

Melany vystrašene vykríkla a všetci sa rozbehli do chaty:

„Niekto je v chate. Ako to tu našli?“

Vystrašene vošli do chaty a zostali šokovaný, že v obývačke na gauči sedí Misty. Elíza sa jej hneď opýtala:

„Čo? Misty? Ako si sa sem dostala ešte pred nami? Počkať. Tá motorka je tvoja?“

„Áno, to je moja motorka. Prišla som na nej. Dostala som ju od Tálie.“

„Ale ty nevieš šoférovať motorku.“

„To nie, ale učím sa to. Ale sem ma doviezol Diablo.“

„To je ten tvoj priateľ?“

„Áno.“

„A kde je? Nikde ho nevidím. Priznaj sa. Ty si si ho vymyslela, že?“

Misty nestihla povedať nič na protest a vo dverách za Melody sa objavil Diablo a odpovedal namiesto Misty:

„Nikto vymyslený tu nie je. Volám sa Diablo.“

Všetci stratili reč. Diablo išiel za Misty do obývačky a sadol si pri ňu na gauč. Misty sa prekvapene opýtala ostatných:

„Čo tam tak stojíte? Poďte si sadnúť.“

Išli si sadnúť a všetci sa jej a Diabla vypytovali všelijaké veci:

„Tak Diablo ti budeš chodiť k nám do školy?“ - Opýtala sa Elíza.

„Áno. Nastúpim zajtra.“

„A do akej triedy budeš chodiť?“ – Naštvane sa opýtal Aurel.

„Budem chodiť do deviateho ročníka.“

„Možno budeš chodiť do triedy s nami.“- Povedali takmer naraz Melany a Melody.

„Možno.“

Po chvíli to Misty začalo liezť na nervy a prerušila ich:

„No dobre. Tak poďme.“

„Kam?“- Opýtala sa Elíza.

„Predsa grilovať. Už si zabudla?“

„Aha, prepáč.“

„Tak ja to idem von pripraviť.“ – Povedal Diablo.

„Dobre. Chalani, čo keby ste tiež pomohli. Ja a baby prichystáme mäso.“

„Ako si praješ Misty.“–Odpovedal spokojne Arpád.

Chalani vyšli von a na terase rozložili gril. Aurelovi, Mišovi a Arpádovi vírilo v hlavách len jedno a to, že dnes to Misty fakt sekne a že chápu prečo si ju Diablo vybral. Ako plynul čas baby priniesli mäso a začalo sa grilovať. Počas grilovania sa chalani striedali a na rade bol Michael. Diablo sedel na stoličke za stolom ako ostatný a keď okolo prešla Misty, Diablo ju chytil a posadil si ju na kolená. Misty sa začala trochu červenať. Všetci sa na nich pozreli, ale Diablo si s toho ťažkú hlavu nerobil. Nechcel ju pustiť a tak musela zastať tam kde bola. Počas celého večera mu sedela na kolenách. Bola už poriadne unavená. Bolo už pol desiatej a bola pekná tma. Diablo ju konečne pustil a začali upratovať. Misty sa hrozne motala a zatvárali sa jej oči. Diablo si toho všimol a keď všetci odišli do vnútra, tak prišiel k Misty opýtal sa jej či už pôjdu domov. Odpovedala, že ešte nie a išla do vnútra. Diablo ju chytil a pobozkal ju. Misty sa nemohla brániť, ale ani nechcela. Elíza sa s ňou išla rozlúčiť, že ide domov, ale medzi dverami zastala a videla ako ju Diablo bozkáva. Elíza išla naspäť do vnútra a povedala ostatným, čo videla. Boli šokovaní, ale nie moc lebo predsa len spolu chodia. Diablo sa odtrhol od Misty a ona sa zasmiala a povedala mu:

„Prečo si to urobil?“

„Zdala si sa mi unavená tak som ťa chcel prebrať.“

„No každopádne sa ti to podarilo.“

„Poď rozlúčime sa a odveziem ťa domov.“

„Tak dobre.“

Išli do vnútra a ostatní sa tvárili akoby nič, ale Misty vyčítala z ich tvári, že sa niečo deje a opýtala sa ich a Elíza odpovedala:

„Videli ste to, že?“

„Áno. Ja hej.“

„No, len sme sa chceli rozlúčiť. Ja a Diablo ideme domov.“

„Aj my sme si hovorili, že už pôjdeme. Nechceme mať problémy“

„Tak dobre, poďte.“

Vyšli von z chaty a išli pomalý domov. Misty zamkla a naskočila si za Diabla na motorku. Diablo naštartoval a za chvíľu predbehli ostatných. Misty im zakývala a Elíza jej to vrátila. Po takých štyridsiatich minútach prišli na začiatok ulice. Zoskočili z motorky a Misty ju dotlačila až pri bránu. Diablo išiel zadom do stajne, aby ho nevideli a Misty vkročila na dvor. Hneď sa otvorili dvere a rodičia sa jej pýtali, kde vzala tu motorku. Povedala, že jej ju Dala Tália ako neskorý darček k narodeninám. Odpovedali, že dobre a má sa isť pripraviť do postele. Misty vyšla hore po schodoch do kúpeľne a potom oproti do jej izby. Na posteli už čakal Diablo. Misty si ľahla do postele pri neho a otvorila denník. Dnes tam mala toho na písanie hrozne veľa, ale za pol hodinku to mala napísane. Zavrela denník zhasla svetlo a ešte sa rozprávala s Diablom:

„Si pripravený na zajtrajšok? Prvý deň bude dosť ťažký.“

„Neboj sa. Keď viem, že si pri mne, nič nie je ťažké.“

„Ako myslíš. Dobrú noc.“

„Dobrú noc, Misty. Zajtrajšok bude v poriadku. Sľubujem.“

Keď sa dorozprávali, ešte chvíľu ležali v posteli a zaspali okolo pol jedenástej.