3.kapitola - Dobre ráno škola - part 2.

         Keď Misty vyšla pred školu, Diablo ju tam čakal ako človek. Misty sa potešila, že pre ňu prišiel ako človek a nie ako kôň. Misty sa za nim rozbehla a Diablo sa jej opýtal:

„Počuj prišiel som pre teba ako človek, lebo som sa chcel spýtať, či by sme nešli na zmrzlinu ešte pred tréningom, lebo ma napadlo, že po tréningu bude už neskoro budeš unavená. Tak čo?“

„Dobre. Mne to nevadí. Keď som s tebou nevadí mi nič.“

„Tak poďme, nech potom neprídeme neskoro na tréning.“

„Áno.“

Diablo a Misty akurát odchádzali, keď zo školských dverí vyšla Mistina partia a videli ako odchádza s nejakým chalanom. Elíza povedala babám v partii:

„Páni. Nedivým sa, že na nás nemala čas, keď má takého pekného chalana.“

Dievčatám z Mistinej party sa Diablo hrozne páčil. Misty merala sto sedemdesiat centimetrov a Diablo bol o hlavu vyšší. Hrozne sa k sebe hodili. Obaja mali čierne vlasy ako havrany a červené oči ako rubíny. Keď Misty a Diablo zašli za roh , tak aj partia odišla. Misty sa rozprávala s Diablom čo zažila na poslednej hodine:

„Vieš, na poslednej hodine som bola trochu mimo a čmárala som si do zošita tvoje meno. Uvidela to Elíza a ja som jej musela zaklamať, aby som neprezradila naše tajomstvo.“

„ A čo si jej povedala?“

„No ona sa ma opýtala, či je to meno môjho koňa a ja som povedala, že nie, meno môjho koňa je Blesk a toto je meno môjho pria..pria...priateľa.“ - zakoktala a začervenala sa Misty.

„Aha. A čo si jej ešte povedala?“

„Ako vieš, že ešte niečo som jej povedala?“

„To je predsa jasné. Už v tvojom tóne cítim, že to nebolo všetko.“

„Vlastne, ešte niečo tam bolo, ale to ti poviem až pri zmrzline. Aha už sme tu.“

Kúpili si zmrzliny a išli pomaly na lúku. Zdalo sa, že idú celú večnosť. Diablo sa jej znova spýtal:

„Tak čo, už mi to povieš?“

„Tak, dobre. Ona sa ma spýtala, či chodíš k nám do školy a či si starší.“

„A čo si jej odpovedala?“

„Povedala som, že máš pätnásť a že na našu školu zatiaľ nechodíš, ale možno budeš. Vieš, si o rok starší takže by si bol v devine. Bola by som prvá, ktorá chodí so starším chalanom.“

„Dobre teda. Zajtra pôjdem do školy aj ja.“

„Čo? Ale to nejde zariadiť, len tak zo dňa na deň.“

„O to sa neboj. Bluemoona vie zariadiť všetko.“

„Hmm. Tak fajn. A vlastne som sa ťa chcela spýtať, či by si večer nešiel som ňou a mojou partiou na tajné miesto kam často chodievame. A ešte sa ťa chcem opýtať, či by si nechcel patriť k mojej parte. A aj keby nie, tak ťa musím doviesť predstaviť. To sú pravidla.“

„Čože? Ty máš partiu? No to je jedno. Neodpovedaj. Neviem prečo ma to prekvapuje, keďže som ťa videl hrať sa s divokými líškami. Tak prečo nie.“

„Si skvelý.“

       Keď sa dorozprávali bolo presne dvanásť a akurát v čas prišli na lúku. Zároveň s nimi prišiel aj Eugen. Eugen ovládal veľmi dobre bič. Privítal ich a opýtal sa Misty, či môžu začať. Misty odpovedala, že áno. Eugen odsúhlasil, podal jej bič a podišiel k Diablovi. Eugen mu podal nejakú ohnivú malú guľôčku a povedal, že mu to posiela Bluemoona. Diablo si ju vložil do zlatého prívesku, ktorý nosil pod tričkom. Eugen ešte dodal:

„Dala ti to na to, aby si mohol chrániť Misty. A tebe Misty poslala tohto obyčajného čierneho koňa. Diablo bude teraz väčšinu času človekom, tak aby tvojim rodičom nebolo divné, že len tak zmizol. Volá sa Blesk. Je vážne rýchli.“

Diablo sa hneď potom premenil na obrovského čierneho vlka, ktorý bol vyšší ako kôň a potom sa premenil zase naspäť. Misty sa nezľakla, lebo u nich ju už nič nemohlo prekvapiť. Navyše, keď Eugen bol vlkopír. Nakoniec si Eugen pričaroval bič a podišiel bližšie k Misty. Diablo odišiel na bok, aby im nezavádzal. Eugen sa otočil k Misty a začal s tým, že jej ukázal ako má držať bič. Potom so svojim bičom odsekol konár stromu, aby jej ukázal, čo sa musí naučiť. Tohto sa Misty vylákala, keď si predstavila, že ak by ho naštvala mohla by skončiť rovnako. Cúvla o jeden krok a Diablo sa ku nej opatrne priblížil a šeptom jej povedal:

„Čo sa deje Misty?“

„Neviem dosť ma vylákalo ako odsekol ten konár. Ak ho naštvem neskončím rovnako?“

„Neboj sa. Nič sa ti nestane. Ale ak chceš tak môže ti ukázať, len jemné zaobchádzanie. Nemusíš sekať ak nechceš.“

„Nie, to je dobre. Musím sa to naučiť, inak vám v boji nepomôžem. A vlastne je to môj boj nie váš. Tak sa musím vedieť brániť a zároveň musím ochrániť aj vás.“

„Tak dobre, keby niečo tak zavolaj. Okej?“

„Spoľahni sa.“

Misty sa pousmiala na Diabla a vrátila sa k Eugenovi. Ten si nevšimol, že sa od neho odsunula. Pozrel sa na ňu a začal jej popravovať postoj:

„Pozri sa. Musíš sa postaviť rovno. Podľa ruky v ktorej držíš meč sa mierne natočíš na bok. Takže ak držíš meč v pravej ruke natočíš sa na ľavú stranu. Áno?“

„Dobre.“

„Fajn. Teraz pokrč ruku v lakti a natoč ju, tak ako si otočila svoje telo. Tento základ poznáš z ovládania meča. Vieš meč a bič sa od seba až tak nelíšia. S obomi sa pracuje skoro rovnako. Ak vieš ovládať meč, tak ovládneš ľahko. Tak a keď budeš pripravená môžeš odseknúť, tam ten konár. Áno?“

„Fajn, som pripravená.“

Misty sa s bičom zahnala, podobne ako s mečom, aby si vyskúšala ako sa s ním pracuje a nakoniec sa zahnala na konár, ktorý jej ukázal Eugen. Ešte nikdy nedržala v ruke bič, tak nevedela čo dokáže a keď sa zahnala , vyvinula pri veľkú silu a namiesto konára prerezala strom na dve časti. Diablo sa postavil a aj s Eugenom sa na ňu pozerali. Nevedeli, že má takú silu, ale vedeli, že bič nie je najmocnejšou zbraňou. Hovorili si, že ak s bičom prereže strom, čo asi urobí s takou kosou, ale nakoniec si predsa len dali päť a päť dokopy a uzavreli to tým, že Bluemoona jej poslala bič nabitý jej silou. Jedine Misty vedela, že prečo prerezala strom. Vedela, že to nie je bičom, ale ňou. Bluemoona jej síce povedala, že dostane veľké schopnosti, ale to vtedy ešte nikto nevedel, že ona ich už dávno má. Každú noc sa jej sníva sen, z ktorého má strach. Začalo to v deň, keď odpadla. Od vtedy cíti, že nepatrí do dimenzii, ktorým vládne Bluemoona a ani do tohto sveta. Tie sni jej ukazujú ako keby jej minulosť. Vidí v nich, že nepatri do rodiny Májsových, nie je ich dcéra, ale je dcérou nejakej neznámej dievčiny, s krásnymi lesklými vlasmi po pás, fialovými očami a neznámeho čiernovlasého chalana, s modrými očami. Vidí tam ako to dievča žilo v Kiriande šťastné a nikomu nikdy neublížilo, ale keď na Kiriandu zaútočil démon odsúdili ju, že to ona tam priviedla toho démona, a že nech odíde z dediny. No skôr ako odišla jej jedna žena vytrhla z rúk malé dievčatko a privlastnila si ho. Tá žena, keď ju vyprevádzali z Kiriandi, kričala len jej meno – „Misty, Misty, Misty.“ – a veľmi plakala. Jasne, že ten chalan išiel s ňou a keď zatvárali bránu, tak to dievča kričalo:

„My sa vám pomstíme. Moja dcéra keď vyrastie, tak vám všetkým ukáže. Ona a jej bratia, ktorých pôjde hľadať v trinástich rokoch si podradia celú dedinu. História sa zopakuje.“ 

Žena, ktorá jej vzala dieťa jej, len povedala, že jej dcéra nikdy nezistí, že ja nie je jej matka a na to odišla. Tá žena bola Larisa, ale Misty vedela, že to nikomu nesmie povedať. Ešte nie.

        Zrazu sa zozadu ozvali hlasy. Misty sa otočila a zistila, že je to Diablo a Eugen. Poriadne sa otriasla a nemohla uveriť tomu, že po celý čas bola na lúke a iba sa na chvíľu zamyslela. Zdalo sa jej akoby odišla z tohto sveta a presunula sa do minulosti. Každopádne teraz mala za úlohu zistiť kto sú jej skutoční rodičia a či vážne má nejakých bratov. Diablo aj Eugen jej niečo rozprávali, ale ona tam len tak nepríčetne stála a zízala na oblohu. Diablovi a ani Eugenovi sa nepáčilo, že tam stoji ako keby každú chvíľu mala odpadnúť. Nevníma, len tam tak stojí. Diablo ju išiel chytiť za ruku nech za preberie, ale skôr ako k nej prišiel zatiahla sa obloha a Misty sklonila hlavu, zavrela oči a začalo silno pršať. Misty pootvorila oči a pozrela na Diabla. Cela sa triasla a zrazu ju hrozne pichlo v hrudi. Neudržala sa na nohách a odpadla. Diablo ju chytil a vystrašene ju zobral na ruky. Pribehol k Diablovi a povedal mu:

„Mali by sme sa schovať. Ani jej nerobí dobre, keď je na daždi.“

„Máš pravdu. Poďme neďaleko je stará Mistina skrýš.“

„Fajn.“

Premenili sa na zvieratá. Diablo na koňa a Eugen na vlka. Diablo vzal na chrbát Misty a bežali cez tmavý les. Keď prišli ku chatke už skoro nepršalo a Misty sa prebrala. Diablo vošiel do chatky a položil Misty na zem. Eugen sa ešte obzrel, či tam nikto nie je, ale cítil len líšky, ktoré boli v chatke. Nakoniec posúdil, že všetko je v poriadku, tak išiel do chatky za Diablom a Misty. Líštičky sa pritúlili k Misty, ktorá sedela na gauči a Diablo sa posadil k Misty. Eugen zostal premenený na vlka a ľahol si pri dvere. Misty bola z toho dažďa vyčerpaná a unavená, tak si ju Diablo pritisol k sebe. Ona si oprela hlavu o jeho plece a zavrela oči. Eugen sa na nich pozrel a zostal prekvapení, že sa k sebe tak majú a hovoril si, že po prví krát sa Faira trafila do čierneho, keď Bluemoone vravela, že spolu niečo majú. Diablo si Eugena nevšímal a Misty sa pokojne opýtal:

„Si v poriadku?“

„Áno. Neboj sa.“

„Dobre, ale radšej nepôjdeme večer za tvojou partou. Čo povieš?“

„S tím nesúhlasím. Je to moja parta a ak ja nebudem dodržiavať pravidla, tak to zle dopadne. Nesmú sa robiť žiadne výnimky. Chápeš?“

„Dobre. Budem stále pri tebe, keby sa niečo stalo. Okej?“

„Tak, fajn. Diablo“

„Hmm?“

„Som rada, že môžem byť s tebou.“

„Aj ja Misty.“

Eugen zavrel oči a zaspal. Misty sa hrozne zívalo a po chvíli aj s Diablom tiež zaspali.

          Misty sa prebudila hneď ako prestalo pršať niečo málo po pol tretej. Líštičky boli už dávno preč, Diablo ešte furt spal na gauči a Eugen ležal pri dverách. Misty ho nechcela zobudiť tým, že ho bude obchádzať a vŕzgať dverami, tak išla ku oknu na ľavej strane chatky a vyliezla von. Keď už bola na terase pozrela sa hlboko do lesov a nadýchla sa čerstvého horského vzduchu, v ktorom ešte furt cítila náznak dažďa. Zoskočila dole z terasy a pozrela sa na oblohu. Videla ako kvapky vody stekajú zo strechy chatky a stromov na zem, nádhernú trojitú dúhu a počula spev vtákov. Rozbehla sa cez les a utekala rovno k tajnej čistinke neďaleko od chatky, že sa napije vody. Za také tri minúty, už bola na čistinke. To miesto mala najradšej. Uprostred čistinky bol malý vodopád, ktorý stekal do jazierka, kvety kam oko dovidí a v stromoch je počuť pieseň lesa. Počuje, tam vtákov, ktorý lietajú v oblakoch a spievajú jej nad hlavou, včely, ktoré zbierajú peľ z kvetov, vietor, ktorý sa opiera do korún stromov a jedine tam mohla vidieť krásne srnky, jelene a iné zvieratá, dokonca aj jej líštičky. Niektorí pili vodu, jedli lesné plody, iný sa naháňali a ležali na tráve. Misty pristúpila k jazierku a všetky zvieratá sa na ňu pozreli. Ani jedno neutieklo preč, lebo z nej cítili líščí pach, ale aj preto, že vedeli, že im neublíži. Prišla až k jazierku, sadla si na trávu, do rúk si nabrala priezračnej vody a napila sa. Keď dopila prišli k nej líštičky a srnky. Ľahli si pri ňu a ona im zarecitovala báseň, v ktorej hovorila, že ich čistinka je tá najkrajšia na celej Zemi, tiež v nej hovorila aj o tom, že keď je tam cíti sa ako v raji a má pocit, že by sa jej mohli splniť všetky sny a ako moc ju všetky zvieratá majú radi a nevzdali by sa jej za žiadnu cenu. Radšej by obetovali svoj vlastný život ako dovoliť nejakému cudziemu a zlému človekovi, aby prišiel na ich čistinku.

Čistinka

               Keď dorecitovala básne, pozrela sa na hodinky a videla, že je päť minút po tretej. Povedala si, že ešte je skoro a išla sa hrať s vĺčatami, líšťatami a s inými zvieratkami.