3.kapitola - Dobre ráno škola - part 1.

3.kapitola

          V noci sa jej zase sníval ten divný sen. Ako by jej chcel niekto niečo povedať, ale nevedela čo. Nespala moc dobre. Zobudila sa o pol siedmej. Diablo spal vedľa nej, takže ho zobudila:

„Jejda. Dobré ráno. Prepáč, že som ťa zobudila.“

„Dobré ráno Misty. To nevadí, veď aj tak sa už musím vrátiť do stajne.“

„Aha vlastne áno. Rodičia čoskoro vstanú a ja musím ísť do školy. Dnes máme krátke vyučovanie do pol dvanástej, takže na tréning by som to mala stihnúť.“

„Hm. Dobre počkám ťa pred školou.“

„Dobre, ale nepremieňaj sa na koňa, radšej zostaň človekom, aby sa matka dozvedela, že som zo školy odišla s nejakým chalanom. Rada by som jej oplatila ten včerajšok. Áno?“

„Tak dobre. Ahoj. Uvidíme sa.“

„Ahoj, Diablo.“

Keď Diablo odišiel Misty sa obliekla do krátkej sukne fialovkastej farby, ružového trička na ramienka, vlasy si zopla s rúžovou trblietavou sponkou a išla sa naraňajkovať. Dole v kuchyni jej Larisa pripravila omeletu. Misty sa najedla obula si krásne fialové čižmičky po kolená, zobrala si tašku s učebnicami a vyšla pred dom. Pred domom ju čakal Diablo, ale nevedela prečo. Zo záhrady vyšiel pán Májs a povedal jej, že povedal Diablovi, aby ju odviezol do školy. Misty sa prekvapila, že Diablo robí to čo povie jej otec, ale aj tak si naňho naskočila a odišla.

       Cestou do školy sa s Diablom rozprávala:

„Počuj, prečo si urobil to, čo ti povedal môj otec?“

„Vieš, teraz som premenený na koňa a musím poslúchať, inak by to mohlo skončiť aj tak, že ma odvezú preč. A navyše ja som to urobil rád. Si predsa moje dievča, tak prečo by som ťa nezviezol?“

„Aha, tak ti pekne ďakujem.“ - Odpovedala Misty zahanbene.

„A vlastne, kedy sa ti začína škola?“

„O pól ôsmej, prečo?“

„Tak sa riadne drž. Musíme pobehnúť ak nechceš prísť neskoro. Skús nespadnúť, keďže nemám sedlo, áno?“

„Neboj sa. Už nie som dieťa.“

„Tak teda dobre.“

Bežali veľmi rýchlo a do školy dorazili tesne. Elíza ju už čakala pri vchode a mávala na Misty. Rozlúčila sa s Diablom a utekala za Elízou. Diablo sa vrátil domov.

        V škole bola pekná nuda. Misty a Elíza vošli do triedy a akurát zazvonilo na prvú hodinu. Každá hodina okrem prvej trvala tridsať minút, ale Misty a Elíze to pripadalo ako večnosť. Medzi hodinami neboli prestávky, iba po prvej dvadsaťpäť minútovej hodine, bola prestávka päť minút a potom až po vyučovaní. Mali hodinu matematiky. To bola jediná hodina, na ktorú sa tešila. Vždy v pondelok mala na matike šťastie, lebo preberali učivo, ktoré ovláda aj v spánku. Dnes preberali kružnice. Do konca hodiny trvalo ešte pätnásť minút a všetci sa rozprávali, vyrušovali a nedávali pozor. Pani učiteľka slečna Gotešverová sa naštvala a vyvolala niekoľko žiakov, aby jej odpovedali na otázky. Ako na potvoru vyvolala skoro všetkých Mistiných kamarátov, ale ju nie. Slečna Gotešverová bola veľmi mladá. Mala asi tak tridsať rokov a na školu prišla, len pred rokom. Mala stredne dlhé hnedé vlasy a zelené oči. No niekedy im musela ukázať, kto je tam šéf a veľmi dobre vedela ako na to. Otvorila svoj zápisník a začala si vyberať:

„Tak teda, koho meno poviem ten sa ozve o postaví. Elíza Kittová. Je tu?“

„Áno, slečna.“

„Dobre. Nikoleta Sepriová.“

„Áno.“

„Hmm. ... Melany Disiová aj Melody Disiová.“

„ Áno, slečna.“ - Melany a Melody odpovedali súčasne.

„A už len Michael Dienól.“

„Áno, som tu.“

Hneď ako sa Michael ozval povedala im nech idú k tabuli. Dala im množstvo otázok a ten kto odpovedal aspoň na päť si mohol sadnúť. Päť správnych odpovedí povedali len dvojčatá Melody a Melany a to súčasne. Ostatní nevedeli odpovedať ani na tri a učiteľka všetkým povedala:

„Takže, dnes vám dám veľmi veľa domácej úlohy a takto to pôjde každý deň, pokiaľ sa nezačnete sústrediť na hodinách . Hodina skončila.“

Hneď ako sa naštvane posadila za stôl, tak zazvonilo. Všetci sa pripravili na ďalšiu hodinu a Misty spomínala ako jej partia vznikla. Ona a jej sedem priateľov - Melany a Melody Disiové, Elíza Kittová, Nikoleta Sepriová, Michael Dienól, Arpád Endior a ešte Aurel Inidelór – tvorili partiu. Misty bola niečo ako vodca ich partie. Ona ju založila už v druhej triede, keď na školu prišla Elíza. Misty sa s ňou spriatelila a spolu s Michaelom vytvorili partiu. Najprv to bola len trojčlenná partia, ale skoro každý rok sa zväčšila o jedného, dvoch členov. Tento rok na školu prišiel Arpád Endior. Dobre vedeli aké to je byť niekde nový, tak ho prijali medzi seba. Ich skupina sa zväčšila a dospela, takže robili samé super veci. Teraz však ich partia prežívala menšiu krízu, keďže musela trénovať. Preto sa rozhodla, že ich partiu zachráni. Dnes si zase vyjdú ako to robili pred jej narodeninami.

          Ani sa nenazdala a už bola posledná hodina. Mali angličtinu a tu zo srdca nenávidela. Ona a jej celá partia chodili do rovnakej skupinky. Skupinky boli dve a v jednej bolo štrnásť žiakov. Táto hodina trvala mučivo dlho. Pozerala len na hodinky a čakala, kedy už zazvoní. Nemohla sa dočkať tréningu, a kedy ho bude mať za sebou. Na poslednej hodine myslela, len na Diabla. V laviciach sedeli po dvoch a Misty sedela s Elízou. Misty si všade do zošita čmárala namiesto učenia, len jedno slovo, no skôr meno „Diablo“ a uvidela to aj Elíza. Čudovala sa čo je to za meno. Pomyslela si, že je to meno jej koňa, ale aj tak sa šeptom opýtala:

„Hej, Misty. Ten Diablo je ten čierny kôň?“

Nikto nepoznal meno toho koňa, tak jej zaklamala, aby neprezradila jeho a zároveň aj svoje tajomstvo: 

„Nie. Môj kôň sa volá Blesk. Toto je meno môjho priateľa.“

„Ja som to vedela. Prečo si včera vravela, že nemáš chalana?“

„No vieš. My sme sa dali dokopy, len včera večer.“

„Aha. A kto to je? Chodí na našu školu? Je vo vyššom ročníku?“

„Nie. Nechodí sem. Akurát sa prisťahoval a možno sem bude chodiť. A ak hej, tak bude vo vyššom ročníku.“

„Takže máš staršieho, čo? A koľko má rokov?“

„Pätnásť.“

„Takže bude v devine. To o ňom si včera vravela, že?“

„Áno.“

Misty bola sklamaná, že svojej priateľke musí trochu prifarbiť skutočnosť, ale aby na to zabudla preskočila na inú tému:

„Ja som sa ťa vlastne chcela spýtať, či by sme si s partiou dnes večer neurobili malý výlet do našej starej skrýše. Čo povieš?“

„Tak dobre, ale prečo to hovoríš iba mne?“

„Mohla by si to povedať ostatným? Ja dnes nemám čas. Hneď po škole mám rande...“

„S tým Diablom, že?“

„...Áno, a nedokončuj za mňa vety, dobre?“

„Prepáč. Jasne, že im to poviem.“

„Dikes.“

„Nemáš začo.“ 

Takto sa rozprávali do konca hodiny. Za takých pätnásť minút zazvonilo na prestávku. Misty si rýchlo zbalila veci, rozlúčila sa s partiou a utekala pred školu. Všetci z partie sa za ňou pozerali a pýtali sa Elízy, kam sa tak ponáhľa. Elíza im najprv povedala, čo pre nich prichystala na dnešok a potom im povedala aj o tom, že sa ponáhľa na rande. Všetci sa prekvapene zadívali na Elízu, že čo to povedala a aby si boli istí, že počuli správne, Nikoleta opakovala čo počula:

„Ona má rande? Od kedy má chalana?“

„Áno, má chalana aj rande. Čo si hluchá?“ - Povedala jej Elíza.

„No ak má chalana, tak ako zakladateľka by nám mala predstaviť nového člena party. Nie?“ - Dodala Melody.

Elíza ich upokojovala, že im ho určite predstaví, že pozná pravidla. Táto novinka, že „Misty má chalana“ sa najviac dotkla Aurela, lebo on bol do nej tajne zamilovaný. Povedal si len, že príliš dlho čakal na to, aby ju pozval na rande a teraz je už neskoro. Elíza sa každého niečo pýtala, ale on si ju nevšímal. Všimol si ju až vtedy keď mu položila otázku:

„....A čo ty Aurel. Pôjdeš dnes s nami?“

„Áno, jasne že pôjdem.“

„Dobre tak pôjdeme všetci.“

Keď sa dorozprávali zobrali si veci a išli preč.