2. Kapitola - Tréning začína - part 3

          Keď Misty prišla na ich dvor vkráčala do stajne a bola hrozne premočená. Zavrela dvere a vyžmýkala si vodu z vlasov. V stajni hore na sene, mala schované oblečenie. Vyšla hore po rebríku a povedala Diablovi:

„Hej, Otoč sa! Nemáš na robote niečo lepšie ako dávať pozor či som v poriadku? Aj v noci mám pocit, že ma sleduješ, aby som neurobila nejakú hlúposť. Na čo čakáš? Už sa otoč!“

„Dobre. A pre tvoju informáciu ak si už zabudla, poslali ma sem, aby som na teba dával pozor a chránil ťa vlastným životom.“ „No, mne je jedno na čo ťa sem poslali. Nedovolím, aby niekto kvôli mne zomrel.“

„Hovor si čo chceš. Tvoje slovo nič neznamená. A pohni. Na tréning je už všetko pripravené. Teda, až na teba.“

„Fajn, už som aj ja.“

Zrazu ich prerušila Bleka:

„Dobre. Keďže si pripravená a nemáme veľa času urobíme dohodu. Máš päť pokusov. Ak sa strafíš aspoň štyrikrát do stredu, náš tréning sa skončil. Ale ak nie, tak budeme trénovať ešte veľmi dlho. Čo povieš?“

„S tým súhlasím.“

Namierila šíp na terč, vystrelila, ale netrafila. Nebola pripravená a nesústredila sa. Dážď, ktorý padal na okno ju dosť znervózňoval. Nefungovalo nič, čo jej Bleka poradila. Aby sa mohla sústrediť, musela si v hlave zložiť báseň. Napadala ju báseň o bleskoch:

Pomaly zavrela oči , zhlboka sa nadýchla otvorila oči a vystrelila. Trafila do stredu. Potom zobrala naraz tri šípi, ale keď sa chystala vystreliť, tak ju Bleka prerušila a povedala jej, že nikto nedokáže vystreliť tri šípi naraz. Misty jej odpovedala, že keď ma po ruke básne, vieru a dôvod prečo by mala vystreliť tri šípi naraz, tak to urobí. Bleka sa len začudovane pozerala na Misty a nič nevravela. Misty namierila tri šípi na terč. Vedľa seba boli postavené tri terče, do ktorých ešte netrafila žiaden šíp. Bleka bola presvedčená, že to nedá. Misty vystrelila a ako na potvoru trafila každý šíp do iného terča, a navyše všetky do stredu. Bleka aj Diablo boli prekvapený, čo dokázala. Misty sa na nich pozrela a povedala im:

„No ak to ešte nikto nedokázal, tak som prvá.A teraz, tak ako sme sa dohodli mám oddych a ty môžeš ísť domov, Bleka.“

„Áno, vážne si dobrá. Tak čau.“

Bleka odišla a Misty sa rozprávala s Diablom.

„Ja idem do lesa.“

„Čo? Zbláznila si sa? Veď vonku prší a teraz číha v lesoch veľké nebezpečenstvo.“

„No a čo. Ja sa cítim v lesoch omnoho lepšie ako tu.“ 

„Ako chceš, ale idem s tebou.“

„Dobre.“

         Keď prišli na lúku kde trénovali, boli celý premočení. Zabočili do lesa a Diablo sa furt pýtal kam idú, ale Misty mu to nechcela povedať. Kráčali ešte asi pätnásť minút až prišli k rozpadnutej chatke. Diablo zostal prekvapený:

„Misty, kde to sme? Čo je to za miesto. Mali by sme ísť preč, cítim tu divé zvieratá. Schovali sa tam pred dažďom.“

„Áno ja to viem.“

Diablo zostal v šoku, že sa nebojí . Misty chcela ísť do chatky, ale Diablo ju nechcel pustiť:

„Diablo, pusti ma. Nič mi nehrozí. Veríš mi?“

Diablo ju neochotne pustil:

„Áno. Ale neverím tomu, čo nás čaká vo vnútri.“

„Vo vnútri nás nič nečaká.“ –Ale šeptom dodala -: „Teda, aspoň nie niečo zlé.“

Prišli k chate a Misty otvorila dvere. Hneď ako ich otvorila, tak na ňu vyskočili líšťatá. Zhodili ju do blata a keďže furt pršalo viac a viac, tak tam bolo viac blata ako inokedy. Diablo sa strhol a bežal za ňou, ale prekvapil sa, keď počul jej smiech. Misty sa postavila a išla aj s mláďatami do vnútra. Diablo išiel za nimi. Misty bola celá premočená a od blata, ale aj tak sa pousmiala na Diabla. Sadla si do kúta chaty a Diablo pri ňu. Stále nedôveroval líškam, ktoré sa uvelebili na kolenách Misty, ale ona si ho nevšímala. Jedna líštička doniesla Misty jej denník a druha papiere s básňami. Zobrala si ich do rúk, zvyšné dve líšky sa uložili pri Misty a Diablovi a začala mu všetko vysvetľovať:

„Toto je moje tajné miesto už odmala. Chodila som sem vždy, keď som chcela byť sama.“

„A čo je toto?“

„To sú básne, ktoré som písala v detstve, ale aj teraz a toto je môj denník. Mala som ho schovaný u nás v stajní a včera som si ho vzala.“

„Aha, takže dnes ráno si odišla sem. Preto si vyšla z lesov.“

„Áno.“

„A tieto líšky poznáš tiež odmalička?“

„Nie, tie som tu našla dnes ráno.“

„Takže ty si bola sama v lese a ešte k tomu aj s divokými líškami?“

„Hm. ..Hneváš sa?“

„Nie. Vieš teraz sa asi dlho nedostaneme domov. Hrozne sa rozpršalo a bolo by to nebezpečné.“

„V tom máš pravdu. Dnes som prepásla večeru.“

„To obaja. Už je osem. Ten čas letí pekne rýchlo, keď som s tebou.“

„Ja sa s tebou dobre bavím, tak aj mne ten čas letí ako voda.“

Zrazu sa ozval veľký a silný hrom a Misty sa hrozne zľakla a pritúlila sa k Diablovi:

„Si v poriadku, Misty?“

„Áno. Prepáč.“

„To nič. Vieš vlastne už dlho som sa ťa chcel opýtať, ...či by si nechcela ísť na rande.“

Misty sa začala červenať:

„Ty chceš som ňou chodiť?“

„No, vlastne, iba ak chceš aj ty. Hrozne sa mi páčiš. Si iná ako ostatné baby a iná ako všetky princezné. Žiadna sa ti nevyrovná. Tak čo?“

„Tak teda dobre. Vlastne, ja som sa do teba zamilovala hneď ako si sa premenil.“

„Tak teda, čo ja viem, napríklad zajtra po škole a po tréningu si zájdeme na zmrzlinu.“

„Hm. Tak teda dobre.“

Asi tak o deviatej prestalo pršať, tak sa rozlúčili s líškami a išli domov.

           Za takú hodinu prišli domov. Diabla odviedla do stajne, lebo jej mama sa pozerala z okna a bola naštvaná. Keď zavrela Diabla do stajne išla domov a dosť sa bála, čo by jej mohli urobiť. Ešte nikdy na maminej tvári nevidela tento výraz. Než zavrela dvere počula Diabla ako jej hovorí niečo o tom, že príde. Larisa ju už čakala s uterákom a s mnohými otázkami:

„Kde si bola mlada dáma?“

„Len sa prejsť a potom ma dážď uväznil pod jednou strechou.“

„No dúfam, že len toto a nie že zistím, že si bola s chalanom. Rozumieš? A ešte prečo si nezavolala?“

„Prepáč. Vybil sa mi mobil. Už si ho budem nabíjať častejšie. Sľubujem.“

„Dobre. Teraz sa choď osprchovať.“

„Áno. Dobrú noc.“

„Dobrú noc.“

Misty išla do kúpeľne, a keď sa osprchovala a obliekla do nočnej zelenkastej košele, išla do izby. Keď vošla do pomerne malej izby videla, že na posteli leží Diablo. Bol premenený na človeka a Misty bola rada, že keď prší nemusí byť sama:

„Takže si prišiel.“

„Jasne, že hej. Veď som ti to povedal.“

„Tak poď. Som unavená. Vlastne ešte ti musím povedať, že musíš byť v stajni skôr ako vstanú naši, áno?“

„Neboj sa.“

Ľahol si pri Misty do postele a otvoril denník. Podal ho Misty a tá začala písať. Dosť sa nasmiali, pri jeho písaní. Napísali tam všetko, čo dnes prežili. Napísali tam dokonca aj básne, čo zložila Misty. Pri poslednej básni boli veľmi unavený, tak zavreli denník a išli spať.

„Dobrú noc Misty. Spí sladko.“