2. Kapitola - Tréning začína - part 2

       Diablo odišiel na bok a Misty sa zase pokúšala trénovať. Bleka odišla za Diablom , ale Misty sa nemohla sústrediť, zabudla všetko čo ju Bleka učila, a tak sa uvoľnila a v duchu sa snažila skladať báseň. Vôbec jej to nešlo. Bola unavená a už jej to vôbec nemyslelo. Snažila sa vymyslieť niečo na spôsob tréningu, ale nič jej na luk a šípi nenapadalo. Keď chcela vystreliť a trafiť stred terča , zazvonil jej telefón a ona sa tak zľakla, že trafila najbližší strom. Zase sa trafila do niečoho iného ako mala. Z dvihla telefón, že kto jej môže volať a videla, že jej volá jej najlepšia kamarátka Elíza Kittová. Bolo už pol druhej, tak to nebolo nič neobvyklé. Zdvihla telefón a Elíza na ňu vybehla:

„Kde si prosím ťa? Mali sme sa stretnúť už pred pol hodinou. Išla som ťa zháňať aj domov, ale tvoja mama povedala, že si odišla veľmi zavčasu a ešte si sa nevrátila. Tak mi povedz, kde si a ja tam za tebou prídem.“

„Počkaj chvíľu, Elíza.“

Zakryla telefón rukou a pozrela na Diabla a Bleku. Bleka odchádzala portálom do svojho sveta a Diablo išiel k nej a povedal jej: „Povedz jej, že sa stretnete na námestí pri fontáne.“

„Dobre. Počuj Elí, počkaj pri fontáne, fajn? Ja tam za chvíľu prídem.“ 

Rýchlo si schovala mobil do vrecka, nasadla na Diabla a bežali dole kopcom až do dediny.

      Keď pribehol Diablo k fontáne bol poriadne zadýchaný. Elíza tam už bola. Kráčala k ním a Diablo išiel domov, lebo pán Májs nevedel, že odišiel. Misty išla naproti Elíze. Elíza sa rozbehla a obe sa zastavili pri fontáne. Elíza už z diaľky so smiechom kričala na Misty:

„Ahoj Misty! Kde si sa túlala? Hľadala som ťa všade.“

„Prepáč. Zabudla som, že sa máme stretnúť.“

„Nevadí. V poslednej dobe máš toho veľa. Každý deň, keď sa ti ozvem nemáš čas. Divím sa, že si si našla na mňa čas. Popravde, keď som sa ti ozvala myslela som si, že povieš niečo na zmysel – prepáč, ale teraz nemám čas, tak inokedy -, ale som rada, že si prišla.“

„A ja som rada, že si počkala. Si super kamarátka.“

Pomalým krokom išli do neďalekej cukrárne, kde sedeli jedli zákusok, pili džús a rozprávali sa o všetkom možnom , hlavne o básňach a chalanoch:

„Počuj máš vlastne už chalana?“

Misty akurát pila, a keď toto počula tak jej zabehlo:

„...Č..čo?... Jasne, že nie. Čo ťa to napadlo?“

„Takže máš! Ja som to vedela. Kto to je? Poznám ho?“

„Nepoznáš, lebo nikoho nemám.“

„Aha..Takže ti nikoho nemáš?! Hmm. ..Budem hádať. Ty ho miluješ, ale nevieš či aj on teba, že?“

„Áno.“

„Tak vidíš. Predo mnou nič neutajíš. No nech je ten šťastný ktokoľvek, mal by si ťa všimnúť.“

„Ale on si ma všíma, len že ja neviem čítať z tvári ľudí ako ty. A nemohli by sme sa baviť o niečom inom?“

„Ako chceš a netráp sa. Vlastne som sa ťa chcela opýtať, či ešte píšeš básne ako voľakedy.“

„No niečo málo ešte hádam zložím. To záleží od toho na akú príležitosť.“

„Na matkine narodeniny.“

„No môžem to skúsiť....“

Tak teda Misty začala skladať:

 „Tak čo povieš na toto?“

Elíza na ňu len zízala ako z ničoho nič dokázala vyrobiť báseň. Na koniec, ale odpovedala:

„Robíš si srandu? Ty sa ma pýtaš, či to môže byť? Jasne, že hej! Si úžasná. Dokázala si poskladať báseň, len tak. To niekto, len tak nedokáže. Ďakujem, miliardu krát ďakujem.“

„Nemáš vôbec začo.“ -Usmiala sa na ňu Misty. Keď zaplatili, odišli z cukrárne a veľmi dlho sa prechádzali po námestí. Rozprávali sa, smiali sa a nakupovali. Misty videla, že sa zatiahlo a dostala strach. Vždy sa bála búrky a zvlášť, keď bola vonku. Pozrela na hodinky a zostala v šoku, lebo už o pol štvrtej mala byť späť na lúke a trénovať, ale ako sa zdá už bude zase meškať. Rozlúčila sa z Elí a povedala jej:

„Prepáč, ale už musím ísť. Už sú štyri a ja som mala byť už o pol štvrtej na úplne inom mieste. Tak sa uvidíme zajtra v škole. Ahoj“.

„Tak ahoj, Misty.“

Rozlúčili sa a Misty bežala na lúku. Za Kiriandou videla ako pre ňu Diablo uteká do Kiriandi. Stretli sa na ceste, Diablo jej povedal nech si vysadne a leteli s vetrom o závod až na lúku, kde už čakala Bleka.

        Prišli na lúku, Misty zo skočila z Diabla a on začal na ňu zase húkať, ako keby nič iné nepoznal:

„Prečo si neprišla?! Mala si aspoň zavolať, že neprídeš alebo budeš meškať!“

„Nerada súhlasím s Diablom, ale ma pravdu. Mala si zavolať. Medzi tréningom nemáš opúšťať lúku a asi ti to už nikdy nedovolím. Potom budem mať zle ja, že som ťa nepripravila.“ -Pokojne sa pridala Bleka.

„Prepáčte, nevšimla som si, že je toľko hodín a navyše ma rozhodila tá búrka. Nenávidím, búrku a zvlášť, keď mam trénovať vonku a navyše so šípmi s kovovým hrotom. Nechcem skončiť na škvarok!“ - Na oboch naštvane zvrieskla a zároveň sa objavil za ňou blesk a započuli hrom, akoby s ňou obloha súhlasila. Misty sa hrozne zľakla a Diablo jej súcitne odpovedal, pretože predsa, len majú v sebe zvieraciu krv a tiež sa boja búrky:

„Prepáč. Len som nervózni s tej búrky. Mali sme trénovať o pol štvrtej, aby nás ta búrka nezastihla.“

„Aha to som nevedela. Prepáč ty mne, že som neprišla včas. Ale, čo keby sme išli ku nám do stajne? Rodičia budú v dome, takže môžeme trénovať pod strechou a nik nás nevyruší.“

„To by šlo. Tak dobre. Poďme a rýchlo.“ - Súhlasne prikývla Bleka.

Na pol ceste do Kiriandi sa poriadne rozpršalo. Diabla a Bleku poslala na pred a ona sa chvíľu prešla v daždi a zrovnala si myšlienky. Skladala báseň za básňou a myslela na líštičky a iné zvieratka: Hovorila si v duchu veľa básni a bola šťastná, ale zrazu zastavila. Niečo sa ozývalo v lesoch za jej chrbtom. Chcela sa tam ísť pozrieť, ale potom si spomenula, nesmie prísť neskoro, lebo bude mať zase problémy. Rozmýšľala dlho, ale nakoniec si povedala, že tam pôjde potom. Rozbehla sa smerom k jej domu.