2. Kapitola - Tréning začína - part 1

2.kapitola

        Na ďalší deň ráno vstala Misty skôr ako Diablo. Keď sa pozrela na hodinky zistila, že je len päť hodín ráno, ale za žiadnu cenu už nemohla zaspať. Vstala, obliekla sa do trojštvrťových vydratých riflí, krátkeho trička na jedno ramienko a tenisiek, vlasy dlhé po pás zopla do chvosta, zobrala denník a pomaly odišla von zo stajne. Potichu zavrela dvere, aby nezobudila Diabla. Na okno domu napísala pre rodičov krátky odkaz:

/ Mami. Dnes zase nebudem raňajkovať doma. Idem sa prejsť po okolí a na obed ma nečakaj. Prídem neskoro večer. A môžete dať Diabla do výbehu? Ďakujem.                                                                                              Vaša Misty. /

        Diablovi nenechala žiaden odkaz v nádeji, že ju nenájde. Vedela, že bude vystrájať, ale bolo jej to jedno. Prechádzala sa pomerne dlho, ale v hlave si to furt nevedela usporiadať. Premýšľala nad samými zbytočnosťami. Asi tak o pol šiestej došla až na lúku za Kiriandou. Keď tam prišla, uvidela kde je a poriadne sa otriasla, lebo neverila, že zašla až tak ďaleko. No pomyslela si , že ak tu zostane do poludnia, aspoň nepríde neskoro na tréning. Stála tam asi tak tri minúty, keď si uvedomila, že bude pekná otrava stáť tu skoro sedem hodín. Potom si spomenula, že ako menšia v týchto lesoch mala tajnú skrýš, kde išla vždy, keď chcela byť sama. Nikto o nej nevedel a tak tam išla.

 

         Jej rodičia medzi tím vstali a matka našla list, ktorý jej Misty nechala prilepený na okne. Bola rada, že je taká zodpovedná, že jej napísala list, aby sa o ňu nebáli. Diablo sa prebudil o šiestej a zľakol sa, keď tam Misty nebola. Nenechala mu žiaden list a tak bol nervózni. Vedel, že nemôže len tak vybehnúť von a hľadať ju a ani sa premeniť na človeka, tak iba vystrájal ako obyčajný divý kôň, aby si ho všimli. Započul ho Mistyn otec a išiel za ním ho upokojiť. Povedal mu, že všetko je v poriadku, že Misty sa išla len prejsť a jeho má odviesť do výbehu. Odviedol ho tam do cela v pohode, ale Diablo bol aj tak nervózny. Keď ho vypustil do ohrady, Diablo sa rozbehol a niekoľko krát obehol okolo ohrady stratil sa medzi zvyšnými koňmi a keď videl, že pán Májs zašiel za roh domu, rozbehol sa a preskočil ohradu. Rozbehol sa na lúku za Kiriandou, lebo mal pocit, že tam bude čakať na tréning. Dorazil na lúku, ale nikto tam nebol. Už nevedel kam má ísť a tak si ľahol na trávu a čakal, lebo vedel, že tam musí prísť.

          Misty si to mierila lesom rovno ku svojej starej skrýši. Prišla tam – za desať minút sedem - a zostala prekvapená, že po          toľkých rokoch sa jej domček vôbec nezmenil. Vošla do vnútra a sadla si na podlahu. Zrazu sa vo dverách objavila líška s tromi malými roztomilými líštičkami. Misty sa ich opýtala:                                                                                                                                        

„Teraz tu bývate vy, že? Nemusíte sa báť, ja vám neublížim.“                                                                                                             Vedela, že zvieratá ľudskej reči nerozumejú, ale priala si, aby jej aspoň teraz rozumeli. Ako sa tak zdalo, jej prianie sa splnilo. Líška sa opatrne k nej priblížila a aj s malými sa pritúlila k Misty a nechcela ju pustiť. Misty si zrazu spomenula, že v podlahe pod kobercom má schované staré básne. Natiahla sa a zo skrýše vytiahla pokrčené papiere. Líšky sa na ňu pozreli ako by chceli aby im nejaké prečítala. Jedna mala líštička si jednu zobrala a podala jej ju, aby ju prečítala. Misty si ju od nej a uvidela, že je to báseň o líškach. Pomyslela si, že to čo sa hovorí o líškach bude asi pravda. Sú to veľmi chytré zvieratka a potom si zobrala papier a začala čítať:

Líštička Sedí líška pri potoku, obzerá sa vo vode, niečo iba začuje a naskočí do lode. Niekto ju azda sleduje, pýta sa, kto to je? Nikto sa jej neozýva, iba výstrel a už kríva. Plaví sa na lodi, ďalej po prúde a na brehu líštička druhá je. Vyskočí z lode, bolesť je preč, pozrie sa na ňu a hodí s ňou reč. Misty Májsová

        Prečítala im túto báseň a všetky sa radostne usmiali, lebo to dobre dopadlo. Vtedy si Misty všimla, že už je jedenásť. Nemala potuchy, ako ten čas prešiel. Rýchlo sa postavila a utekala na lúku. Otočila sa , aby sa rozlúčila s líškami, ale tie išli s ňou. Tak spolu bežali na lúku. Keď uvidela Diabla, tak sa rozlúčila s líštičkami a sľúbila, že ešte príde. Potom sa vrátili do úkrytu a Misty išla za Diablom. Prišla na lúku a už tam čakal Diablo s Blekou a boli dosť naštvaný. Diablo na ňu hneď vyskočil:                                      
„Kde si bola?! Prečo si mi nenechala odkaz?! Prečo si vlastne odišla?! Vieš čo všetko sa ti mohlo stať?! Vieš ako som sa bál!?“                                                                                                                                                                                                                         
„Prepáč. Vsala som o piatej a dosť som sa nudila, tak som si zobrala denník a odišla sa prejsť, ale stratila som pojem o čase, a keď som sa pozrela na hodinky bežala som sem ako o život. Tak sa už nehnevaj. A Bleka, prepáč mi neskorí príchod.“
„Prepáč Misty, že som na teba vybehol, ale veľmi som sa o teba bál.“                                                                                                 
„A mne nevadí, že si prišla neskôr. Ja mám času dosť. „ - pridala sa Bleka. Keď si všetko vysvetlili a Diablo sa upokojil začali trénovať. Bleka jej dala luk a šípi ona si zobrala druhý a začala ju učiť strieľať do stredu terča. Tréning im trval pekne dlho, zvlášť keď hneď na začiatku sa prestala sústrediť a myšlienkami sa presunula do lesa za líštičkami. Snažila sa vymyslieť nejakú básničku, ktorá by sa im mohla páčiť, ale nič nemohla vymyslieť. Hovorila si, že keď sa im páčila báseň o líške, tak by sa im mohlo páčiť aj o iných zvieratkách. Niečo ju napadlo práve, keď započula z Blekyných úst:

„...musíš sa sústrediť ako vlk na love....!“                                                                                                                                                 

A vtedy si pomyslela, že by sa im mohli zahovárať vlci. Tak si začala v hlave skladať slova do viet a tvoriť rýmy :

Vĺčatá Hrajú sa vĺčatá na okraji lesa, zacítili z diaľky zdravý kus mäsa. Matka im doniesla ulovené sŕňa, jeden z nich sa zachytil do pichľavého tŕnia. Plakal od bolestí, kňučal tam, nakoniec sa vyslobodil úplne sám. Išlo za matkou dať si kúsok mäsa, keď zrazu vykríklo, že pôda tu klesá. Matka sa rozbehla na pomoc mu, namiesto neho však stiahlo ju. Mláďaťa chúdence mali už len otca, ktorý sa postaral, aby neskočili z mosta. Misty Májsová

           Zrazu ju zo zasnenia prebral krik Bleky, že nech sa sústredí a nemá hlavu v oblakoch. Rýchlo sa otriasla, a až potom si všimla, že myslela len na líšky. Prišiel k ním Diablo a ustarostene Misty povedal:                                                                                   „Si v poriadku? Čo sa na tej prechádzke stalo? Si nesústredená. Lietaš, len v oblakoch zamyslenia? Koho si tam stretla?“

„Neboj sa o mňa. Nič mi nie je. Len som trochu unavená.“ - zaklamala Misty.                                                                                    

„No vidíš. Prečo vlastne vstávaš o piatej? A keď si už bola hore mala si zostať pri mne a pokúsiť sa zaspať.“                          

„Prepáč. Už som v poriadku.“                                                                                                                                                                             Keď Diablo odišiel na bok Misty s Blekou sa pustili zase do trénovania. Bleka Misty poučovala:                                                            „Drž lakeť vyššie, pevné zovretie, ale len na luku nie na šípe. Sústreď sa, zamier do stredu a keď budeš pripravená vystrel šíp. Ale furt sa sústreď na miesto, kam chceš vystreliť.“                                                                                                                                

Misty vystrelila, ale netrafila stred. V lesoch okolo sa niečo pohlo a Misty si myslela, že sú to jej kamarátky líštičky, tak sa strhla a keby sa Diablo neuhol , tak doň trafí šíp. Z lesov vyšiel len vtáčik a Misty sa cítila hrozne. Hlboko sa ospravedlňovala Diablovi, že naň ho vystrelila šíp. Bleka sa len zasmiala a povedala:                                                                                                                       

„Síce to nebol stred terča, ale aspoň vieme, že aj keď nedávaš pozor kam mieriš, trafíš sa do koristi.“                                                „Hej! Ja nie som žiadna korisť! A Misty, ty sa nauč mieriť , lebo ešte to niekto schytá. Nemal som poňatie, že luk bude tak nebezpečný. Ak teraz triafaš do mňa šípmi, som zvedaví čo urobíš s pištoľou.“ - kričal na Misty Diablo. Keď jej vynadal, cítila sa horšie ako predtým.