1. Kapitola - Začiatok - part 3

        Teraz išli pomalšie vedľa seba. Diablo sa jej všeličo vypytoval, ale ona nereagovala na nič. Myslela iba na to, čo jej povedala Faira. Zrazu prišlo Misty hrozne zle a odpadla. Diablo ju chytil, ale hrozne sa zľakol. Veľmi kričal nech sa preberie, ale stále ležala v bezvedomí. Zobral ju teda na chrbát, premenil sa na jednorožca s krídlami a letel na malí cintorín k bráne. Keď tam priletel, otvoril bránu a bežal cez ňu až za Bluemoonou. Bluemoona už vedela čo sa deje a čakala pred zámkom. Pribehol až k nej, položil ju na zem a Bluemoona ju začala uzdravovať. Povedala mu:

„Zostanete tu aspoň tri dni. V jej svete to budú len tri sekundy. Bude lepšie ak zostane tu.“

„Dobre, ale bude v poriadku?“

„Áno, nemusíš mať strach. Je len vyčerpaná. No, netuším s čoho. Dobre. Zober ju hore do izby. V posteli sa jej bude spať lepšie.“

„ Tak, dobre.“ 

Keď Diablo odniesol Misty do najvyššej časti zámku uložil ju do postele, premenil sa na koňa a ľahol si vedľa postele. Spala celý deň aj noc, ale Diablo sa od nej ani na chvíľu nepohol. Sníval sa jej strašidelní sen, - v ktorom bola sama a opustená v pustom lese. Sedela na úzkom kameni a plakala. Medzi slzami opakovala:

„Prečo, prečo som tomu nezabránila. Prečo nie som silnejšia?“ - Plakala zo sna a Diablo sa bál, či bude vážne v poriadku ako povedala Bluemoona.

     Keď sa Misty zobudila všetko ju bolelo. Diablo sa hneď premenil na človeka a pýtal sa jej, či ju niečo bolí. Zostala zaskočená, že je pri nej. Odpovedala, že ju nič nebolí, aby mu nerobila starosti. V skutočnosti ju hrozne bolel žalúdok a necítila sa dobre. Snažila sa postaviť, ale zatočila sa jej hlava, a keby ju Diablo nechytil, tak spadne. Mal o ňu starosti a kázal jej, aby si ešte ľahla, ale ona o tom nechcela ani počuť. Pomalý odišla do kúpeľne a Diablo stál pred dverami. Nechcel ju nechať samu, ale nemal na výber. Keď vyšla z kúpeľne, tak chcela isť domov, ale Diablo ju zastavil:

„Počkaj. Mala by si oddychovať. Bluemoona povedala, že tu máš zostať aspoň tri dni. Nemôžeš sa predsa domov vrátiť cela doráňaná.“

„Ale ja som povedala, že mi nič nie je!.... Au!“

„Vidíš? Predsa len nie si v poriadku. Nestaneš sa silnejšou ak budeš zakrývať bolesť. Iba si to zhoršíš. Tak sa vráť do postele.“ „Dobre. Asi máš pravdu.“ 

Vrátila sa do postele, ale nebola dvakrát nadšená. Ľahla si a hneď zaspala. Diablo si oddýchol, keď videl, že spí a nevyvedie žiadnu hlúposť. Tento krát zostal premenený na človeka a ľahol si pri ňu do postele, aby sa uistil, že nikam nepôjde. Potom bez obáv zaspal.

      Na hodinkách odbilo pol siedmej, čo znamenalo, že je čas na večeru. Diablo sa zobudil a pozrel sa na Misty. Bol rád, že je v poriadku. Keď sa chcel postaviť, tak zistil, že ho Misty v spánku objala a nechcela ho pustiť. Nechcel ju zobudiť, pretože vyzerá veľmi roztomilo, keď spi. Tak zostal ešte chvíľu pri nej nech ju nezobudí. O pár minút nato sa už prebrala. Diablo ju pozdravil a ona ho zhodila z postele:

„Dobré ráno. Ako si spala?“

„Dobre. Koľko je hodín a čo robíš na ....aaááá! Zmizni z postele.“

„Je po pol siedmej a au. Dá sa to povedať aj pekne!“

„To je tvoja vina. Prečo mi lezieš do postele? Dosť mi to prekáža!“

„Vážne? Keď si spala si bola milšia. Ale dobre, prepáč.“

„Nevadí. A teraz poďme na večeru.“

„Fajn.“

Keď mu vynadala, obliekla sa a išli na večeru. Keď prišli do spodnej časti zámku, vošli do jedálne a Bluemoona ich pozdravila. Videla, že už je Misty lepšie a povedala, že ak chce po večeri môže ísť domov. Misty sa hrozne tešila, že už môže ísť domov. Síce v jej svete to bude ako keby nikdy neodišla, ale tu strávila pomerne dlhý čas. Po večeri si vysadla na Diabla a odišli k bráne. Pri bráne sa rozlúčili s Bluemoonou a ostatnými, vošli do brány, a keď prišli do Mistinho sveta išli pomalý domov. Rozprávali sa a Diablo jej vravel, že ak ma náladu a ak ju nič nebolí, mohol by ju ešte trénovať. Misty súhlasila s tréningom a opýtala sa ho, prečo sa jej pýta také zbytočné otázky. Ako tak kráčali, Misty si pomyslela, že tento rozhovor neberie konca.

      Keď prišli domov išli do stajní a začali trénovať. V jej svete bolo iba pol štvrtej a mali dostatok času na tréning. Trénovali len s mečom. Blížilo sa k večeru a o siedmej otec Misty už zahnal zver do ohrady. Misty a Diablo ešte furt trénovali , ale o tomto čase to bolo nebezpečne. Keď jej otec započul zo stajní divné zvuky išiel sa tam pozrieť, čo sa to tam deje. Už, už otváral dvere, ale Diablo sa stihol premeniť na koňa a Misty odhodiť meč. Vošiel do stajní a opýtal sa čo sa to tu deje. Misty mala našťastie pri sebe MP3 prehrávač a povedala, že iba niečo počúvajú. Nato jej otec zavrel dvere a Diablo sa mohol rozprávať s Misty.

„Pre dnes to stačí. S mečom to už do cela vieš. Zajtra sa naučíš ovládať luk a šípi. A teraz si poď už ľahnúť. Vidím, že si unavená.“

Skonštatoval Diablo a Misty sa tlmene zasmiala:

„Dobre. Nevieš náhodou kto príde zajtra?“

„Nie. Ale mam tušenie, že príde Bleka. Ona ťa toho naučí viac ako Faira. Ale bude aj milšia. Tak si oddýchni. Dobrú noc.“ „Dobrú noc Diablo“

Povedala mu to čo chcel počuť, ale spať ešte nešla. Vytiahla s pod podlahy pod senom starý denník, ktorý tam skovala pred pár rokmi, keď ho dostala na narodeniny a zabudla naň. Šetrila si ho pre výnimočný deň. Napadlo ju, že nikdy možno už nezažije väčšie dobrodružstvo ako teraz , tak si začala zapisovať, čo všetko zažila v posledných dňoch od jej oslavy až po dnešný večer. Asi tak hodinu písala, potom zamkla denník na zámok, položila ho vedľa Diabla a zaspala tvrdým nerušeným spánkom.