1. Kapitola - Začiatok - part 2

             Vošli do zámku a Diablove sestry Bleka – sedem chvostová čierna vlkopírka a Ria – ďiablopírka ich zaviedli do obrovskej knižnice, kde mali počkať. Čakali asi tridsať minút až prišlo nejaké dievča na bielej kobylke so striebornou hrivou. Bolo oblečené v krátkych strieborných šatách s blond vlasmi a malo obuté strieborné topánky na opätku. Diablo sa premenil na človeka, povedal mi, že ona je sedem chvostový vlkodlačí démon mesiaca a nízko sa poklonil. Urobila som to isté, lebo som z nej vycítila, že je mocnejšia ako ostatní. Diablo jej niečo vravel v inom jazyku a ona mu v ňom odpovedala. Potom sa pozrela na mňa:

„Rada ťa spoznávam Misty. Som rada, že si prišla a prepáč, že som ťa nechala čakať.“

Bola som prekvapená, že hovorí mojím jazykom, ale v pokoji som sa postavila a odpovedala.

„Nevadí, že som čakala. Určite máte veľa práce. Ale kto mi vysvetlí čo sa tu deje?“

„Nemaj strach. Všetko ti vysvetlím ja. Poď si sadnúť sem na gauč...“

Potom zase povedala niečo v tom čudnom jazyku Diablovi. Keď to dopovedala Diablo odišiel a otočila sa zase na mňa:

„... tak, ja som najmocnejšia kráľovná všetkých dimenzii a volám sa Bluemoona. Práve si v dimenzií smrti. A si tu lebo nám musíš pomôcť.“

„Ale ako a čo mám robiť? Nemám žiadne schopnosti ako vy.“

„Práve, že máš. Len o nich nevieš. A teraz už počúvaj. Príbeh sa začína pred niekoľkými storočiami, keď na vašu dedinu zaútočil démon temnoty. Moja sestra, po ktorej si dostala meno Misty, zachránila Kiriandu od zlého démona, ale zomrela. V našich bájach sa píše, že temnota zase zaútočí presne o dve storočia. A ty si naša jediná nádej.“

„No aj keby som bola nádej celej Kiriandi, neviem bojovať. A kedy má ta temnota presne zaútočiť?“

„Nemusíš sa báť. Bojovať, ťa budeme učiť my. A zaútočiť má presne o jeden rok, 15. Mája. Deň po tvojich narodeninách. Ideš do toho?“

„Aha.. no, ale môžem to skúsiť.“

„Dobre. Za chvíľu ti donesiem rozvrh hodín.“

Na to odišla. Misty išla za Diablom, ktorý čakal pred dverami. Rozprával sa so súrodencami, ale ona nerozumela, čo hovoria. Rozprávali sa v cudzom jazyku. Za chvíľu sa ku nej otočil Diablo a opýtal sa či už idú domov. Odpovedala, že jej Bluemoona kázala počkať. Hneď ako to povedala prišla Bluemoona aj s rozvrhom. Dala jej rozvrh do ruky a povedala, že každý deň presne na poludnie bude jeden z kráľovskej rodiny čakať na lúke za Kiriandou. Budú ju trénovať vždy, keď to bude možné. Na to odišla a oni išli domov. Vysadla si na Diabla a behom išli k bráne. Keď dorazili k bráne, ešte sa otočili, zamáli na rozlúčku a prešli bránou.

        Vyšli na tom malom cintoríne na kopci pri Kiriande. Pozrela sa na hodinky a bolo na nich toľko hodín, koľko bolo keď vchádzali do brány. Tam boli niekoľko hodín, zatiaľ čo v ich svete neprešla ani sekunda. Po ceste domov sa rozprávali:
„Počuj Diablo.“
„Hmm.“
 „ Ako to, že tam sme boli niekoľko hodín, ale tu neprešla ani sekunda od kedy sme stúpili do brány?“
„Vieš, to je časová dimenzia, v ktorej jeden deň je tu jedna sekunda. Ale, keďže sme tam neboli ani ten jeden deň, tu sa čas nezmenil. Chápeš?“
„Áno.“
Rozprávali sa ešte ďalších päť minút a už vkráčali do Kiriandi. Domov to bol už len kúsok. Keď prišla domov, zaviedla Diabla do stajní a ešte pomohla otcovi s dobytkom. Zahnať dobytok do ohrady nie je vôbec ľahké. Keď to dokončili bolo už dosť neskoro. Misty bola veľmi unavená a povedala otcovi, že dnes prespí v stajní na sene. Otec jej to dovolil a ona si ustlala pri Diablovi. Obaja boli veľmi unavený a Misty sa sťažovala, ale Diablo sa len tlmene zasmial:
„ Ak si unavená len s tohto, čo bolo dnes, tak počkaj na zajtra. Ak ťa príde cvičiť Faira tak po tréningu zaspíš celá doráňaná skôr ako prídeš domov.“
„Čože! Ty žartuješ, že?“
„Nie. Faira vie byť pekne krutá. Ale tým sa netráp. Nedovolím, aby ti niekto ublížil. A teraz choď spať. Áno?“
„ No, tak dobre. Ďakujem a dobru.“
 „Dobrú noc aj tebe, Misty.“
Hneď ako to povedal zaspala a Diablo o chvíľu tiež.

      Misty spala naozaj dlho. Zobudila sa až o jedenástej. Keď vstala musela sa rýchlo obliecť a bežať na lúku za Kiriandou. Diablo sa jej pozdravil a počkal vonku. Oblečená v krátkych gatiach a v tričku s krátkym rukávom, vyšla von, mame povedala, že raňajkovať nebude, lebo sa ponáhľa, sadla na Diabla a odišla. Larisa sa tomu nečudovala, lebo väčšinou ráno odišla preč. Diablo sa rozbehol ako len vládal, aby to na lúku stihli v čas. Keď prišli na lúku mali čas ešte päť minút. Za päť minút odbilo presne dvanásť a jedna princezná sa zjavila priamo pred nimi. Prišla presne, ani sekundu nemeškala. Diablo sa hneď postavil pred Misty a povedal jej, že nech zostane za ním. Potom sa pozrel na princeznú a povedal:

„Nie, že na ňu budeš krutá, lebo budeš mať, čo robiť som ňou, Faira.“

„Neboj sa – Romeo – na ňu budem milšia ako na teba“

„To dúfam. A nehovor mi – Romeo - !“

„Prepáč. Staré dobre časy. A teraz uhni!“

Potom sa Diablo otočil na mňa a povedal mi:

„Ak budeš chcieť skončiť, alebo ti ublíži, tak povedz a ja zakročím. Áno?“

„Dobre.“

Zrazu sa zozadu ozvala Faira:

„No tak vy dve hrdličky, budeme trénovať, alebo sa len rozprávať. Ja môžem v pohode odísť.“

Diablo sa naštvane pozrel na Fairu a ustúpil nabok, aby mohli trénovať. Faira bola vážne prísna. Dala jej do ruky meč, vyznačila bojové pole, prešla sa okolo Misty a začala ju poúčať, čo má robiť a čo nie:

„Pozri sa. Musíš sa naučiť ovládať veľa mocných zbraní. Najprv sa musíš naučiť bojovať s mečom, potom bude na rade luk a šíp, bič, kosa, nožík, bumerang, pištoľ, schopnosti živlov... a nakoniec sa budeš učiť bojovať na Diablovi a spolupracovať s ním. Každý deň sa musíš naučiť používať jednu zbraň. Áno?“

„Dobre, ale čo keby som sa učila bojovať aj s inými zbraňami?“

„Ak nejaké poznáš, tak dobre. Ale hlavne sa musíš naučiť bojovať s našimi zbraňami. A teraz už pôjdem. Dnes tvoj tréning povedie Diablo. Mne nejako neverí. Tak, čau.“

Misty nestihla povedať ani „č“ a už bola preč. Diablo prišiel k Misty a išli domov.