XVI. Koniec dobrý, všetko dobré

XVI.

Harry

           Leto prišlo za krásneho slnečného počasia. Na začiatku júla som konečne zložil skúšky M. L. O. K. na ministerstve. Samozrejme koniec skúšok sa neobišiel bez drámy.

Spomienka….

            Akurát sa chystáme s Dracom ísť domov. Zatiaľ, čo som bol na skúškach, tak bol so svojím otcom na ministerstve niečo zariadiť. Už pred skúškami s sa dohodli, že Lucius pôjde domov a Draco na mňa počká, aby sme mohli ísť spolu na nákupy pre malú. Čakajú malé dievčatko. Prvé dievča po generáciach narodené v rode Malfoy. Lucius bol celý bez seba keď sa to dozvedeli, že bude mať vnučku. Bude to malá rozmaznaná princezná. Nie len od rodičov ale aj starých rodičov. Ticho sa zasmejem pri tej predstave. Akurát vyjdem z výťahu v hlavnej hale a hľadám Draca, ktorý tu mal čakať. Lucius sa už pred chvíľou premiestnil domov. A tak teraz konečne kráčam k Dracovi, ktorého zbadám ako ma čaká v hlavnej hale ministerstva pri fontáne. Keby som len tušil, čo sa stane, tak by som s tým, aby ma čakal nikdy nesúhlasil. Bývalý minister, ktorý veľmi podporoval Dumbledora, aj keď ten je už mŕtvy, pretože zomrel v Azkabane, sa na mňa odvážil zaútočiť. A priamo na ministerstve. Úprimne som naňho naštvaný, keďže so mnou bol na ministerstve aj Draco, ktorý je už vo vysokom štádiu tehotenstva. Ten idiot, ktorý si trúfa hovoriť bývalý minister mágie, nielen, že začal so mnou bojovať pred mnohými svedkami, ale odpálil uprostred ministerskej haly Fiendfyre. Samozrejme ho nevedel ovládať a zhorel ako prvý. Satanov oheň sa nedá ovládať len tak ľahko. Netuším koľko obetí z tohto bude. S Dracom sme zostali uväznení uprostred plameňov. Našťastie Draco dostal od Blaisa núdzové prenášadlo, ktoré ho môže premiestniť preč odkiaľkoľvek.

“Draco! Okamžite použi prenášadlo!” zakričal som naňho hneď ako ten oheň vypustil, no nepočúval!

“Neopustím ťa!” snaží sa ku mne dostať cez oheň, ktorý sa nekontrolovateľne šíri a berie so sebou všetko v dosahu.

Bohužiaľ nás delilo príliš veľké množstvo plameňov a aj keď ma nechcel opustiť uprostred toho chaosu, tak nakoniec nemal na výber.

“Choď! Budem v poriadku,” usmejem sa naňho.

Plamene sa k nemu dostali nebezpečne blízko, keď sa mi so slzami pozrel do oči a pomocou prenášadla sa premiestnil. Proti plameňom so ani ja nemal veľkú šancu a cítil som ako všetko páli, ale vedel som, že budem v poriadku. Moje stvorenie je takmer nesmrteľné. A aj keď hovorím takmer, tak viem, že oheň ma skutočne nezabije. Len to pekelne bolí!

Koniec spomienky……

               Úprimne neviem, čo sa dialo potom, viem len to, čo mi povedali ostatní. Vraj keď sa Draco premiestnil do panstva, bol mierne popáleny a celý hysterický. Nikto nevedel, čo sa vlastne stalo a Dracovi trvalo pár minút kým sa upokojil a povedal mojim rodičom, starým rodičom, Luciusovi a Narcise čo sa stalo. Že na ministerstve na mňa zaútočil bývalý minister, použil Fiendfyre, a že ma tam nechal, lebo sa ku mne nemohol dostať. Moji otcovia ihneď kontaktovali mojich druhov, ktorí boli na mojom hrade a povedali mi, že keď sa dostali na ministerstvo, oheň už bol pod kontrolou a takmer uhasený, ale takmer polovica budovy bola spálená na popol. Vtedy si vraj mysleli, že som skutočne zomrel, všade bol len prach a popol. Nejaký aurori, ktorí hasili oheň v hlavnej hale im s ľútosťou oznámili, že nestihli zakročiť skôr, ako oheň pohltil moju maličkosť. Pravdou bolo, že som sa skutočne obrátil na prach, ako sa hovorí, ale cítil som bolesť svojich druhov, keď si mysleli, že ma stratili. Aj keď som v tej chvíli nemal telo, cítil som oheň všade okolo a neviem ako to muselo vyzerať pre prizerajúcich, ale vraj sa z ničoho nič z okolitého popola začalo formovať moje telo späť do pevného stavu, ako keď má Fénix ohnivý deň. Samozrejme som bol v bezvedomí a nahý, ale podľa slov Regulusa, našťastie bol jeden z aurorov, ktorý bol ku mne najbližšie, dosť duchaprítomný a zakryl ma svojim plášťom. Po tomto zázraku ma vzali domov na môj hrad, kde som bol v bezvedomí ešte pár hodín. Keď som sa zobudil, tak som len vedel, že som v hlavnej spálni môjho hradu a Draco spal vedľa mňa na posteli, zatiaľ čo Regulus ležal na mojej druhej strane, Severus sedel v kresle vedľa postele a Blaise sedel v druhom kresle neďaleko Draca. Všetci spali, ale keď som sa pohol, okamžite moji druhovia otvorili oči. Otec nás prišiel pozrieť a keď zistil, že som hore, šťastne ma objal a išiel dať dobré správy ostatným. Nie je div, že Regulus a Severus ma od toho dňa nepúšťajú z očí. Ešte v tú noc, keď sa všetci uchýlili do voľných izieb, sa so mnou obaja milovali a uisťovali sa, že som v poriadku, niekoľko hodín. A to bolo už pred troma týždňami!

“Láska, dnes musí Severus variť elixíry na objednávku do Svätého Munga a Lucius ma kontaktoval, že Draco by chcel ísť na tie nákupy, čo ste nestihli, tak vás tam vezmem,” pobozká ma Reg pri raňajkách.

“Reggie, na nákupy zvládneme ísť určite sami,” povzdychnem si.

“Láska, som si istý, že áno, ale už sme ti povedali, že bez nás nikam nepôjdeš a Draco má tiež obavy, preto nás bude sprevádzať aj Blaise,” usmeje sa Regulus.

“V poriadku,” povzdychnem si a usmejem sa.

Viem, že to myslia dobre a ich prítomnosť mi nevadí, tak je zbytočné sa hádať.

                  Nákupy nakoniec prebehnú veľmi dobre. Keď sme v obchode s detskými vecami, tak neodolám a kúpim si plyšového zajačika. Nikdy som nemal žiadneho plyšiaka a ani som nikdy po nijakom netúžil, ale tento bol taký mäkký!!!

“Čo to máš?” objíme ma Regulus, keď sa s ním stretneme pred obchodom.

Musel ísť vybaviť niečo do Gringottbanky, tak sme v obchode pre deti boli len s Blaisom. Prejdeme k blízkej cukrárni a keď si sadneme s úsmevom z tašky vytiahnem zajačika.

“Nie je roztomilý?” spýtam sa šťastne.

Regulus na mňa nechápavo hľadí.

“Nevedel som, že máš rád plyšiakov,” vezme si odo mňa zajačika.

“Doteraz som nemal tú potrebu, ale tento má taký krásny výraz,” pokrčím ramenami.

Draco sa ticho zasmeje. Pozriem sa, čo má za problém.

“Gratulujem Regulus. Odkáž to aj Severusovi,” uškrnie sa Blaise.

“K čomu?” spýta sa Regulus zamračene a vráti mi zajka.

Vezmem si ho a zamračím sa na Blaisa.

“Robil si si v poslednej dobe tehotenský test?” nakloní hlavu na stranu s úsmevom Draco.

Oči sa mi rozšíria. To nie je možné.

“Je mi ľúto, ale Hadrian nemôže byť tehotný. Vždy používame antikoncepčné kúzla a Hadrian zjedol pred mesiacom ovocie zo záhrady, ktoré bráni tehotenstvu na dobu pol roka,” vysvetlí Regulus.

Zahryznem si do pery, ale nič nehovorím. Nakoniec odprevadíme Draca s Blaisom ku krbu, aby sa dostali domov a aj my s Regom sa vrátime krbom na môj hrad. Už je takmer čas večere, tak Severusa nájdeme v jedálni, ako na nás už čaká.

“Ahoj Sev. Mal si produktívny deň?” spýta sa Regulus.

“Áno. Veľmi. A čo Draco. Zohnal všetko, čo potreboval?” spýta sa Sev.

“Myslím, že áno. Určite aspoň väčšinu. Aj Hadrian si zaobstaral plyšiaka zajačika. Draco s Blaisom si mysleli, že je tehotný,” zasmeje sa Reg.

Sev sa zastaví v jedle a pozrie sa na mňa. Viem, že som nezvyčajne tichý.

“A si?” spýta sa ma nakoniec ticho.

“Neviem,” povzdychnem si.

“Nemôže byť tehotný. Vždy používame kúzla a Hadrian zjedol ovocie,” zamračí sa už vážnejšie Reg.

“Vlastne to nie je tak úplne pravda a ty to vieš. Po útoku na ministerstve sme ani jeden to kúzlo nepoužili,” chytí ma za ruku Severus.

“Ale, stále zjedol ovocie,” pozrie sa na mňa Reg.

“V ten deň som sa v podstate zmenil v prach a znovu z neho povstal. Zomrel som a dostal úplne nové telo, povedal by som. Skoro rovnako ako pri mojej premene. Akurát teraz by moje telo bolo očistené od všetkých jedov, elixírov, kúziel, zranení a podobne. Až dodnes som na to vôbec nepomyslel, ale aj moc ovocia by bola z môjho organizmu vypudená. Je vlastne viac než pravdepodobné, že som tehotný s dieťaťom jedného z vás. Chápem ak to dieťa nechcete, ale ak náhodou som tehotný, nevzdám sa ho,” zašepkám do ticha.

Chvíľu je ťažké ticho. Odhodlane sa im snažím pozerať do očí, aj keď je to ťažké, keďže sa bojím ich reakcie.

“Nikdy by sme od teba nežiadali, aby si sa zbavil dieťaťa. Milujeme ťa a túžime po rodine s tebou,” pobozká ma nežne Severus.

“Takže sa nehneváte? Ale v niečom je problém. Cítim z vás napätie,” nechápem.

“Hadrian, láska naša. Samozrejme, že sa nehneváme. Sme len… šokovaní. A nečakali sme, že budeš tehotný tak skoro. Chceli sme ti zabezpečiť chvíľu pokoja pre tvoj vlastný život. Nechceli sme ťa hneď vrhnúť do role rodiča,” povzdychne si Regulus.

“Do ničoho ste ma nevrhli. Vôbec mi nevadí mať s vami dieťa. Vlastne sa na to veľmi teším,” usmejem sa a pozriem sa na zajka na stole predo mnou.

“Tak by sme to mali zistiť naisto, nie?” spýta sa Severus s úsmevom.

Prikývnem a nechám nech na mňa použije kúzlo na zistenie tehotenstva. Samozrejme sa vráti pozitívne. Ani si neuvedomím, že plačem kým ma obaja neobjímu. Som taký šťastný. Nemyslel som, že niekedy zažijem toľko radosti……

                Po našom malom zistení sa veci diali veľmi rýchlo. Čas letel ako voda a netrvalo dlho, kým sa naše správy dostali do uší našej rodine. Ako čas letel, Draco porodil krásne dievčatko s tmavšou pleťou po svojom otcovi. Všetci boli šťastní a nikdy som si ani len nepredstavoval, v časoch keď som žil v malej skrini pod schodmi, že jedného dňa budem mať milujúcich manželov, dieťa / deti, rodičov a obrovskú rodinu, ktorá ma už nikdy neopustí. Neviem, čo všetko nás čaká v budúcnosti, ale viem, že nech príde čokoľvek, postavíme sa tomu spolu ako rodina, ktorou sme a ak k tomu mám čo povedať, moje deti nikdy nebudú poznať bolesť zo života, tak ako som ju musel poznať ja sám……

Koniec