Kapitola 8 : Ticho Skál

                      Tím 3 z Konohy sa ráno prebudil do krásneho počasia v dedine Inukiyoko. Ako sa dohodli deň pred tým, už ich pred budovou očakával Gaara, ktorý ich mal priviesť k Inukagemu. Cestou išli cez námestie, ktoré sa nachádzalo na druhej strane rieky, takže ho včera nevideli. Zastavili sa, keď zbadali fontánu so sochou deväťchvostovej líšky. Ak doteraz mali nádej, že Naruto žije, po tomto sa zdvojnásobila.

"Gaara...." oslovila ho Tenten.

"Áno?" spýta sa.

"Je Naruto v tejto dedine?" spýta sa Tenten.

"Prečo si to myslíte?" spýta sa naspäť.

"Tá socha. To je Kyuubi, nie?" spýta sa pre zmenu Lee.

"Tá socha je pamätník, monument Vrch Bieleho Lišiaka. Je to postavené na počesť padlých jinchuuriki a tých, ktorí niesli bremeno démonov v priebehu rokov. Socha nie je Kyuubi. Socha je Bijuu podoba nášho Inukage," otočí sa na nás Gaara a zastaví sa.

"Bijuu? Inukage je démon? Nie len jinchuuriki?" spýta sa Guy, ktorý ako jediný nájde slová.

Ostatní sa na Gaaru pozerali s rozšírenými očami.

"Áno. Inukage je samotný Bijju. Táto zem patrí jemu. Poďte. Už nás očakáva," usmeje sa Gaara.

"Ako sa volá?" spýta sa ticho Neji.

Meno Inukageho sa nikdy nikde nespomínalo. Nikto mimo dediny ho zatiaľ nepozná.

"Naru Inuyoko," prezradí Gaarovu keď vchádzajú do budovy Kage veže.

Chrámová miestnosť v Inukageho veži bola najvyšší bod stavby, vytesaný do skaly ako otvorené ústa veľkej líšky. Masívne kamenné dvere sa pomaly rozostúpili, Keď dnu vošiel tím z Konohy. Guy, Neji, Tenten a Rock Lee, boli Gaarom usadení za veľký stôl, ktorý sa používal pri zasadnutiach a stretnutiach Rady. Ticho ich obklopilo ako závoj. Po zadných stenách viseli tapisérie s runami jinchuuriki. Predná stena bola celá presklenená s výhľadom na dedinu a hlavnú bránu do údolia. Z druhej strany dnu vstúpil chlapec, nie starší ako genini z Guyovho tímu. S dlhšími vlnitými blond vlasmi so zlatým odleskom a žiarivými fialovými očami. Pramene mal spletené do úhľadného chvosta a prehodené cez rameno. Nebol vysoký. Keby sa Neji postavil, dosiahol by mu len po bradu a to bol Neji druhý najvyšší v tíme hneď po senseiovi. Z jeho tela sálal pokoj, ale i hrozba. Oblečené mal tmavomodré kimono s bielym líščím znakom na chrbte. A v náručí držal malého novorodenca. Itachiho a Deiove dieťa, malý chlapček, ticho spal v Inukageho náručí. Naru sa pousmial. Do miestnosti za Inukagem vošli Kabuto a Itachi.

„Prepáčte, že som meškal. Môj brat včera rodil. Dnes si potrebuje oddýchnuť a Kabuto potrebuje mať malého pod dozorom prvých dvadsaťštyri hodín. Preto sa tento malý zázrak zúčastní nášho stretnutia," usmeje sa Inukage a podá malého jeho otcovi, Itachimu.

Tenten zalapala po dychu. Rock Lee sa postavil do dokonalého postoja, oči plné úcty. Neji mlčal. Oči sa mu ani na sekundu neodvrátili od Inukageho. Môže mať trochu dlhšie vlasy, zahojené jazvy v podobe fúzov a fialové oči, ale všetci v ňom spoznali Naruta Uzumakiho.

"Naruto," zašepká Guy.

"Rád vás opäť vidím sensei. No moje meno je Naru Inuyoko. Klan Uzumaki niesol meno bolesti, preto som pre náš klan prijal nové meno bez bolestivej minulosti," pozdraví ich Naru.

Naru, Kabuto, Itachi a Gaara si tiež sadli k stolu.

"Počul som, že sa budú konať skúšky Chuuninov?" spýta sa sa Naru, keď si sadne.

"Áno. Priniesli sme pozvánku pre vašich geninov Inukage," podá mu obálku Guy.

"Čo sa stalo Naru? Prečo si sa nevrátil do Konohy?" spýta sa ticho Tenten.

Vzdychol si. Vedel, že to raz príde. A úprimne, prišlo to neskôr než čakal. Mohol byť rád, že mal toľko pokoja koľko mal od vonkajšieho sveta. Začal pomaly. Potichu. Ale každé slovo bolo úderom do hrude.

„Z Konohy som odišiel dobrovoľne, lebo som počul... veci. O sebe. O svojom pôvode. O tom, čo predo mnou skrývali. Sakura bola tiež proti mne nasadená Tretím a keď som to zistil, vedel som, že celý môj život bol klamstvo. Môj pôvod. Kto som. Čo som mal byť. Hneď po mojom narodení bolo rozhodnuté, že budem zbraň."

Zhlboka sa nadýchol. A po chvíli pokračoval.

„Utekal som. Chcel som len... Slobodu. Kurama ma viedol sem, na Sever, pre nový začiatok. No chytili ma však Akatsuki. Chceli Kuramu, no on sa obetoval, aby ma ochránil. Jeho duša zomrela, no sila a čakra sa spojili so mnou a spravil tak zo mňa Bijuu. Bielou líšku s deviatimi chvostami a silou vetra a vody. Posledné zvyšky pôvodnej čakry zničili Akatsuki, okrem tých, ktorí sa mi snažili pomôcť. Keďže som sa stal Bijuu, bolo akosi jasné, že návrat do Konohy neprichádza do úvahy ani náhodou. Bol som pre nich netvor, démon už keď som bol jinchuuriki. Čo by asi povedali na skutočného démona? A tak som pokračoval vo svojich pôvodných plánoch a Itachi, Deidara a Kisame sa ku mne pridali na mojej ceste. Cestou sem sme stretli Kabuta s jeho ľuďmi od Orochimara. Vraj odišli, pretože sa zbláznil a chcel od nich to, čo neboli ochotný dať. Pridali sa k nám a tak sme tu. Postavili sme Inukiyoko od základov v najchránenejšej oblasti pod slnkom."

Pohľad mu však po chvíli stvrdol.

„Po útoku Akatsuki som sa dozvedel ďalšiu pravdu, o ktorej mi v Konohe celý život klamali. Deidara je môj starší brat. Danzo ho odovzdal Akatsuki hneď po pôrode a mojim rodičom povedali, že zomrel. Dei sa pravdu tiež dozvedel krátko pred mojim zajatím. No spolu sme si vytvorili nový, vlastný domov, tu v Inukiyoko."

Oči Nejiho sa zúžili. Nevedel, či môžu žiadať pomoc, keď Naruto sám bojoval celú túto bitku.

„Naruto... Tretí je mŕtvy. Orochimara zaútočil na dedinu a navzájom sa zabili. Kandidát na Hokageho bola Tsunade Senju, ale Danzo to všetko zmaril a stal sa on sám Hokagem," zaťal päste Neji.

„Sakura mu verí. A teraz už vieme naisto prečo, ale my na jeho strane nie sme. Rok sme zbierali dôkazy, no stále nachádzame ďalšie. Klamali a klamú. Skrývajú pravdy o tebe aj o iných. Kto vie, čo všetko má Danzo v rukách. Koľko krvi už prelial," oprie sa Lee do operadla stoličky.

„Konoha sa mení. Ľudia miznú. Nikto sa necíti bezpečne. Snažíme sa niečo robiť, ale naša dedina chátra. Vidím civilistov, ktorý ťa tak nenávideli ako si prajú, aby si sa vrátil. Až teraz si uvedomujú, čo všetko si pre nich urobil, napriek tomu, ako sa k tebe správali," zašepká Tenten.

Naru len prikývol. Mávol rukou a nad stolom sa objavila guľa vody. Začali sa v nej prehrávať aktuálne obrazy z Konohy. Shinobi z Konohy na to pozerali ako na zázrak.

"Ja to viem. Viem o všetkom, čo sa za hranicami mojej dediny deje. Moja moc nad vodou mi pomáha vidieť pravdu. Veľa ľudí to nevie, ale voda má pamäť. Pamätá si všetko, pretože vo svete koluje stále dookola. Poznám minulosť oveľa ďalej ako ste dokázali nájsť v záznamoch Konohy, keďže väčšina bola zničená. Viem povedať, čo sa aktuálne deje v každej dedine a viem sledovať svojich shinobi na nebezpečných misiách, aby som vedel, keby potrebovali pomoc."

Ticho, do ktorého sa ponorila Chrámová miestnosť bolo príjemné. Všetci sa snažili stráviť informácie. A potom Neji konečne prehovoril:

„Naruto... Potrebujeme tvoju pomoc. Nielen kvôli Danzovi. Kvôli Konohe. Kvôli pravde. Môžeme odhaliť, čo naša skupina našla, ale proti Danzovmu vplyvu nebudeme mať šancu. Neváhal by zabiť všetkých ahinobuv dedine. Má pod palcom celý ROOT."

Naruto sa díval do ohňa, ktorý horel v krbe na odľahlej strane miestnosti.

„Pomôžem. Ale chce to plán. Keď prídeme na skúšky, príprav Konožský odpor. Uvoľnite pravdu, postavte ju pred tváre obyvateľov. A ja tieto tvrdenia a ešte viac potvrdím spomienkami samotnej zeme."

"Naru je to nebezpečné sa otvorene ukázať uprostred rozzúreného davu," zamračí sa Itachi.

"Nebudem tam osobne Ita. Poznáš predsa moje schopnosti. A aj Konoha to bude brať ako znamenie, ak to občanom ukáže takzvaný duch ich minulosti," uškrnie sa Naru.

Kabuto s Gaarom a Itachim sa zasmejú. Konoha nebude vedieť, čo ich zasiahlo. Naru ešte v ten večer poslal svojich najlepších ninjov pre Tsunade. Bude ju potreba pri prevzatí Konohy.....

                     Neskôr, keď prešiel deň a nastala noc, pod hviezdami, na terase svojej kancelárie, stál Naru s prekríženými rukami. Neji vošiel potichu dnu. Očakával ho, ale nevie, čo očakávať od ich rozhovoru. Teraz sa stretávajú ako starý známy a nie ako Inukage so shinobim na misii. Neji prešiel až na balkón.

„Zmenil si sa," povedal Neji, „Ale mám pocit, že ťa poznám viac než predtým."

„Aj ty si sa zmenil. Už nie si len otrok klanu. Si bojovník, čo hľadá pravdu."

Vietor pomaly vial nad ich hlavami. Pod nimi svietili svetlá dediny, ešte to v nej stále žilo, napriek neskorej hodine.

„Vieš, že dedinčana sa ťa pokúsili vymazať? Ako by si nikdy neexistoval. Aspoň na začiatku. Potom túžili po niekom, kto ich oslobodí a už by si im bol dobrý," Neji stisol čeľusť zlosťou.

Naru sa len usmial.
„Nezmazali ma. Premenili ma. A keby to zistili, bol by im dobrý aj Danzo, pretože predsudky dokážu hory prenášať."

Pozrel na Nejiho a v očiach mu zaiskrilo.

„A teraz... sa vraciam. Nielen kvôli skúškam. Ale kvôli odpovediam."

Neji sa zhlboka nadýchol.

„Vždy budem stáť po tvojom boku. Vieš, nikdy som sa ti to neodvážil povedať a zrazu bolo príliš neskoro. Ale som rád, že teraz mám šancu. Miloval som ťa predtým a nikdy som neprestal. Ak by si chcel vedieť, Shikamaru ma zabije, že ti to hovorím bez neho, pretože cíti to isté, ale musím ti to povedať kým mám príležitosť."

„Neveril som, že by ma niekto mohol milovať predtým ako som si našiel svoj nový domov, ale viem, že hovoríš pravdu. Neviem ako to bude ďalej. Rád by som to skúsil s tebou a Shikom, ale som Inukage. Nemôžem len tak odísť," sklonil hlavu Naru.

"Teraz to môže byť komplikované, ale budem dúfať, že sa zbavíme Danza a osud nám možno bude priať," usmeje sa Neji a chytí Inukageho za ruku.

Obaja vo svojich očiach vidia nádej na lepšiu budúcnosť. No len čas ukáže, čo ďalšie dni prinesú.