Kapitola 6 : Tiene medzi listami

6. Kapitola

Shikamaru

              Niektoré večery sú tichšie než iné. Neprirodzene tiché. Nie pre nedostatok zvukov, ale preto, že vo vzduchu visí niečo... podozrivé. Ako keby sa samo listie v Konohagakure naučilo šepkať. A práve ja, Shikamaru Nara, 13 rokov, chuunin s priveľkým mozgom a priveľkou únavou na chrbte, nemám pokoj v duši od Narutovho zmiznutia. Aj po roku ma stále mátajú nezodpovedané otázky. ROK. Už rok je Naruto preč. Nikdy som mu nestihol povedať, čo k nemu skutočne cítim. Po jeho zmiznutí som sa však zblížil s Nejim, ktorý bol tiež do Naruta zamilovaný ako som sa dozvedel. Neverili sme ničomu, čo sa okolo dialo. Vraj ho zobrali Akatsuki priamo z dediny. To nebolo dokázané. No nakoniec boli porazený a nenašiel sa skoro ani prach. Vraj je Naruto mŕtvy. Ale nič z toho neznelo... správne. Mŕtvi totiž zvyknú zanechať stopu. Ale Naruto... po ňom nezostalo nič, len ticho, klamstvá a kúsok látky. No a dnes večer opäť sedím v podzemnej miestnosti pod obchodom s kvetmi, ktorý patrí rodine Ino. Náš „tajný klub“, ako to nazýva Ino, sa opäť zišiel.
„Zasa meškáš, Shikamaru,“ zamrmle Kiba, opretý o múr, so strapatým Akamaru v lone.
„Trvalo mi, kým som sa zbavil otca. Mal podozrenie,“ odpoviem a klesnem na podlahu vedľa Chojiho.
Ten mi podá ryžový koláčik bez slova. Už rok nás takto kŕmi. V miestnosti sme dnes všetci. Nikto nechýba: Ino – bledá, no ostrá ako ihla a oči jej horeli. Kiba – nervózne hladkal Akamara. Hinata – ticho, no so stisknutými päsťami, držala v sebe silu, ktorú v nej nikto nechcel vidieť. Neji – sedel pri Hinate a strážil ju ako tieň, tak, ako sa od neho očakávalo. Lee – jeho energia bola tlmená, ale oči plné ohňa. Tenten – z rukáva jej trčal nôž, vždy bola pripravená. Sasuke – opretý o stenu, mlčal. Ale počúval. Vždy počúval. Zmiznutie Naruta ho tiež veľmi zasiahlo. Aj keď to nedával najavo, bol to jeho najlepší priateľ. Shino – jeho chrobáky už týždne sledovali radnicu a kanceláriu Hokageho. A samozrejme sa k nám pridali aj senseiovia – Kakashi, Asuma, Kurenai a Guy . Oni nám dôverovali. A možno vedeli viac, než priznali. Inak by tu Asuma Sarutobi len tak nesedel a nezbieral dôkazy proti Hiruzenovi Sarutobimu, svojmu otcovi. A nakoniec samozrejme ja. Sakura nie je medzi nami. Nikdy nebola a nikdy nebude. Nie po tom, čo sa o nej prevalilo. Po tom, čo Naruto zmizol, s chladným hlasom pred zranenými ninjami povedala, že si „aj tak nezaslúžil nič lepšie“, ju Sasuke doslova vyhodil zo skupiny. A my ostatní sme súhlasili. To, že sme urobili dobre sa nám potvrdilo nedávno, po tom, čo sme ju počuli, ako sa rozpráva s Hokagem. Ako hovorí, že Naruto bol "problém", že "nič nevychádza ako sme plánovali.", a že "on sa nemal nikdy narodiť." Odvtedy sledujeme aj Tretieho. Danzo sa drží v úzadí, ale jeho ROOT sa objavujú čoraz častejšie. Každý, kto sa pýta na Naruta... Zmizne. Väčšina dedinčanov bola nadšená, keď zistili, že démon zmizol. Bohužiaľ sme s tým nemohli nič urobiť, keďže Hokage to ignoroval. Tu neúctu.
„Náš informátor z archívov našiel ďalšie upravené záznamy,“ povedala Ino, „Narutove misie... jeho výcvik, dokonca aj jeho hodnotenia. Všetko je zmanipulované. Tvárili sa, že je slabý... ale podľa Kakashiho bol silnejší ako väčšina.“
Kakashi iba prikývol. Jeho jediné oko sledovalo stôl.
„Všetko naznačuje, že ho niekto od začiatku sabotoval,“ dodal Neji a zaťal päste, „A máme dôkazy, že ROOT sledoval Naruta ešte predtým, než sme sa stali geninmi.“
„Tretí o tom vedel,“ povedal som, „Možno bol súčasťou toho. A možno... možno mu niekto zhora prikázal, čo má robiť. Ale niečo sa stalo. Niečo, čo všetko zmenilo.“
„Dnes máme niečo nové,“ ozve sa Hinata ticho, ale s nečakanou silou v hlase, „Moji bratranci počuli rozhovor Danzōa s jedným z bývalých ANBU. Spomínali... testy. Na sirotách.“
„Naruto bol sirota,“ pripomenie Ino a zrazu je v miestnosti ťažko.
Ako keby niekto vytlačil vzduch.
„A tretí hokage o tom vedel... alebo to riadil,“ stisne Sasuke päste.
„Nie alebo. Vieme, že to riadil,“ zamrmle Kakashi, opretý o múr.
Má v očiach niečo nebezpečné. Niečo, čo sme uňho predtým nevideli. Kakashi po chvíli ticha pokračuje.
„Danzō bol vždy tieňom, ale Hiruzen sa vždy tváril, že všetko robí pre pokoj. A čo sa stalo? Naruto trpel celé detstvo. Každý to videl.“
„Ale nikto to nezastavil,“ dodám chladne, „Vrátane nás.“
Nastalo veľmi ťaživé ticho.
„Našli sme ďalšiu stopu,“ ozve sa Asuma, zapaľujúc si cigaretu.
Ino rozvinula mapu. Sever. Malá bodka medzi skalami.
„Niektorí obchodníci zmizli pred pol rokom. Smerom na Sever. Tam, kde je údajne tá nová dedina...“ pozrie sa na nás, „Inukiyoko.“
„Skrytá v Skalách Smrti...“ zašeptá Lee.
„Inukiyoko,“ zašepkala Ino, „Tak ju volajú. Nová dedina. Tajomná. Nedostupná. Nik nevie, kto ju vedie. Skaly vraj pustia len tých, ktorí tam mieria bez zlých úmyslov.“
„A dedina stále rastie,“ dodal Asuma, „neuveriteľne rýchlo. Stále miznú ľudia. Nielen obyčajní civilisti. Aj nukeninovia, ninjovia z dedín, dokonca aj jinchuuriki.“
„Gaara,“ povedala Hinata potichu, „Zmizol pred dvoma mesiacmi.“
“A včera prišla otcovi správa z Oblačnej aj Mlžnej zeme. Pred mesiacom Nii Yugito jinchuuriki dvojchvostového démona Matatabiho a Killer Bee jinchuuriki osemchvostového démona Gyuukiho z Oblačnej zeme zmizli bez stopy. Rovnako ako z Mlžnej zeme zmizli v rovnaký čas Yagura jinchuuriki trojchvostového démona Isobiho a Utakata jinchuuriki šesťchvostového démona Saikena. Mlžná poslala po nich stopárov. Naposledy sa vraj hlásili zo severu od Skál Smrti. Nepočuli o nich už dva týždne,” vydýchne dym Asuma.
V miestnosti zavládlo ticho. Až príliš známe ticho.
“Je možné, že Inukiyoko má teraz piatich jinchuurikov?” spýta sa Kurenai.
„V prípade….. Čo ak…… Akatsuki možno Naruta nezabili,“ povedal som, „Niečo ich zničilo. Možno to bol aj Naruto. Ale čo ak tá dedina existovala už predtým a pomohli mu? Čo keď je Naruto tam? V tom prípade majú už šiestich jinchuurikov. Ale nech sa stalo čokoľvek — všetky stopy všetkých zmiznutí sa strácajú v Skalách Smrti na Severe.“
Sasuke prehovoril po prvýkrát. Ticho. Mrazivo.
„Ak je Naruto... nažive... nájdeme ho. A ak nie... zistíme pravdu.“
“Ak má tá dedina skutočne šesť Jinchuurikov, sú najmocnejšou dedinou. A to nevieme o ostatných obyvateľoch,” zamračí sa Guy -sensei.
“Ak je to tak….. Zem Vodopádov si budú dávať extra pozor na Fuu, svojho jinchuurikiho sedemchvostového démona Choumeia. On jediný ostal, keďže Akatsuki pred svojím pádom zabili oboch jinchuurikov z Kamennej zeme - Roushiho jinchuurikiho štvorchvostového démona Gokua a Hana jinchuurikiho päťchvostového démona Kokuoua,” vysloví svoje obavy Kakashi.
Má pravdu. Pokiaľ sa Fuu dokáže dostať do Inukiyoka, tá dedina by mohla prevziať vládu, ak by to bol zámer Inukageho. Pozrel som sa na tváre ostatných. Na mojich priateľov, spojencov, rebelov. Na tých, ktorí prežili rok klamstiev. A vedel som, že to nebudeme môcť držať pod pokrievkou večne. Ale to je v poriadku. Sme pripravení vykopať všetko, čo sa doteraz skrývalo pod maskami. Už rok skladáme kúsok po kúsku obraz zrady, manipulácie a bolesti. A ten obraz... má tvár Tretieho Hokageho.
“Čo teraz?” spýta sa Neji.
„Teraz...“ odpoviem pomaly a hladím na rozvinutú mapu, „...získame dôkazy. Potom pôjdeme do Inukiyoka. A keď tam nájdeme Naruta... poprosíme ho, nech nám odpustí. Alebo nám pomôže zhodiť celý tento prehnitý systém.“
Listová sa trasie v základoch. Dedina netuší, čo si na seba privolala…..