Kapitola 3: Prázdnota

Sasuke

                   Neviem, čo som čakal. Možno nejakú stopu. Možno jeho hlas. Možno to idiotské „Tchaa, dobehol si ma, Sasuke!" s tým úškrnom, ktorý som už toľkokrát chcel vymazať... ale nie takto. Nie navždy. Zostali tu len ohniská, zhorené telo stromu, roztrhané kamene a kúsok oranžovej látky pripálený k zemi. Cítil som to, keď sme sem dorazili..... čakra bola všade, silná a besná, ale mŕtva. Toto nebola Narutová čakra. Skoro ako keď sa niečo zrúti samo do seba. Naruto tu však bol. A už nie je.

„To nemôže byť..." zašepkala Ino.

Kľačala pri zemi, dlaňami sa dotýkala popola.

„Cítim ho tu... ale je to... zlomené."

Kakashi stál nehybne, Sharingan odhalený, no ani on nič nevidel.

„Žiadne pečate. Žiadny únik. Proste... výbuch. Niečo ho zničilo zvnútra," prehovorila Sakura bez kúska citu.

Kiba zavrčal, Akamaru mu sedel pri nohe ako obvykle, ale bol nepokojný. Jeho hlas bol nezvyčajne tichý.

„Akamaru ho necíti. Ani stopu. Len... krv, vietor, popol... a hnev."

Shikamaru stál bokom, so zovretými rukami. Prsty mal biele, ako si ich tlačil do dlaní.

„To nedáva zmysel. Akatsuki... mali ho zajať. Ale prečo by... prečo by to vyzeralo ako výbuch zovnútra?"

„Možno sa obetoval," zamrmlal Chōji, ktorý si do pusy tentokrát nevkladal ani čips. Jeho oči boli sklopené a bez chuti.

Hinata mlčala. Ruky si držala pred sebou, tak pevne, až jej prsty bledli. Slzy jej tiekli po lícach, hoci sa snažila neplakať nahlas. Videl som ju - milovala ho. Ale nikdy to nepovedala. Teraz to možno už nebude mať komu.

„Naruto-kun..." šepla, „Odpusť mi, že som... nič neurobila."

Asuma-sensei si zapálil cigaretu, aj keď sa mu triasla ruka. Po chvíli ju zahodil.

„Toto nie je práca dieťaťa. Ani shinobiho. Toto... Je práca démona. Akatsuki sa snažili dostať všetkých jinchuriki. Kyuubi keď sa dostal von... Zničil všetko, vrátane seba. To čo tu je cítiť, sú zvyšky jeho smrteľnej čakry."

Kakashi sa napokon pohol. Zohol sa, zdvihol ten kus látky - oranžový, pripálený. A vložil ho do malej schránky.

„Odnesieme to späť. Ale nemyslím si, že máme čo priniesť."

Mlčali sme. Ja som mlčal tiež. Ale vo vnútri mňa sa niečo... zlomilo. Nie pre pomstu. Nie pre silu. Nie preto, že som Uchiha. A evidentne posledný. Ale preto, že Naruto... odišiel. Už navždy. A ja som mu nikdy nepovedal... že mi na ňom záleží. A teraz už nikdy nebudem mať šancu.

Pohľad tretej osoby.....

            Po návrate do Konohy sa brána za unavenými shinobi zatvorila. Ich tváre boli vyčerpané, no nie zo vzdialenosti, ktorú prešli a ani z únavy, ale z niečoho iného.... zo straty, ktorú nevedeli pomenovať nahlas. Naruto Uzumaki bol preč. Tímy len ticho hľadeli do zeme, keď prechádzali cez ulice dediny, ktorej obyvatelia ešte netušili, čo sa stalo. Ešte nikto neplakal. Plakať by znamenalo prijať. A na to nebol nikto zo shinobi, ktorí skázu našli, pripravený. V kancelárii Hokageho sa dvere otvorili a tím 7 a tím 10 predstúpili pred Hiruzena Sarutobiho, Tretieho Hokage a muža mnohých tváry. Starý muž ich pozoroval s tvárou kamennej masky. Oči zastreté, ruky prekrížené pred sebou. Pôsobil ako socha, ako múdry vládca, ktorým rozhodne ale nebol. V jeho vnútri... sa nič nepohlo.

„Takže ste ho nenašli. Pošleme ďalšie tímy," povedal ticho.

Zlosť na sebe nedal poznať. Nepýtal sa, neprejavil emócie, len konštatoval ich návrat s prázdnymi rukami. Kakashi sa uklonil. Ako vedúci misie to bol on, kto mal podať hlásenie.

„To bude zbytočné Hokage. Narutova stopa nás zaviedla k Akatsuki. Pravdepodobne ho vzali už z dediny. Prišli sme však neskoro."

"Takže Akatsuki majú Kyuubiho?!" buchne Hokage naštvane do dosky stola.

ninjovia sebou trhnú. Nevšímavým ľuďom by to prišla ako starosť o jeho milovaného chlapca, ktorý na starca nedal nikdy dopustiť. No tým všímavým bola reakcia podozrivá. Nebolo v nej totiž ani štipka starostí a smútku. Iba hnev.

"To pravdepodobne nie. Akatsuki boli zničení. Miesto bolo zničené. Žiadne z tiel sa nedalo identifikovať. Iba energia. Intenzívna, chaotická, ako keby niečo... vybuchlo," pokračuje Kakashi.

„A JEHO čakra?" spýtal sa Hokage, no oči sa mu ani raz nezaleskli.

Shinobi predpokladali, že sa pýta na Naruta, no v skutočnosti ho zaujímal len démon v ňom.

„Rozptýlená. Zničená. Cítili sme ju, ale...už nie živú," Kakashi sa nadýchol, „V okolí boli hlavne už len pozostatky ničivej čakry Kyuubiho."

Hiruzen zatvoril oči. Hlavu sklonil, ako keby ho zasiahla strata chlapca. Ale zúril. Ten spratok mu zničil všetky plány. Bude musieť navštíviť Danza a najlepšie vymyslieť iný plán s iným jinchuurikim.

„Naruto... chlapec s takou silou... takým potenciálom..." zamumlal hrane smutne.

Ino bola však jedna z tých, ktorá si ho všímala. Príliš pozorne. Jej oči neboli napuchnuté od plaču ako Hinatine. Boli podozrievavé. Videl ho niekto vôbec niekedy plakať, keď šlo o Naruta? Shikamaru stál vedľa nej, ticho. Pozeral sa na pohyb ruky starca, ako si zapaľuje fajku. Príliš pokojne. Jeho oči sa zúžili. V jeho tele, pohyboch, činoch nebolo cítite žiadnu ľútosť, žiadny smútok nad stratou. V očiach starca sa lesklo niečo iné. Shikamaru to už videl. Tento pohľad majú tí, ktorým zlyhá plán a musia rýchlo vymyslieť druhý, funkčný.

„A čo... oficiálne vyhlásenie?" ozval sa Asuma ticho, „Ľudia sa budú pýtať."

Hiruzen prikývol.

„Vyhlásime ho za nezvestného s pravdepodobnosťou smrti v boji," potom svoj pohľad uprel na Kakashiho.

„Jeho... veci nech sa uschovajú v mojej kancelárií."

Zvláštne ticho nasledovalo. Ino, ktorá od otca poznala protokol pootočila hlavou a spýtala sa.

„Nie v jeho byte?"

„Nie. Nechcem, aby sa tam niekto vlámal," Sarutobi sa pozrel na všetkých prítomných.

"Prepáčte, ale v tom byte nič neostalo ak si spomeniete. Iruka sa o tom uistil, keď ho šiel pozrieť. Akatsuki chceli, aby to vyzeralo, že odišiel sám," pripomenie Kakashi Hokagemu, ktorý si povzdychne.

„Choďte a odpočívajte. Dnes ste stratili niekoho... výnimočného. Máte všetci týždeň voľna, pokiaľ sa nevyskytnú nepravdepodobné situácie," mávne Hokage rukou, ignorujúc Kakashiho pripomienku.

Nikto mu neveril. Všetci počuli to jasné slovo "stratili STE". Nie "stratili SME", ale "stratili STE". Dal im tým najavo, že Naruto preňho nič neznamenal. Sasuke neprehovoril od príchodu. Teraz len pozoroval starcovu ruku, ako sa vôbec netriasla slovami, ktoré vyslovil. Sasuke tiež začal mať podozrenie. Bolo neuveriteľné ako pokojne, zamyslene vtiahol dym. Ako niekto, kto nie je zlomený, iba sa mu zrútili plány a musí vymyslieť nové. Ino sa mračila viac. Pri odchode si Shikamaru všimol, že medzi dverami ostala stáť Sakura. Keď si myslela, že ju nikto nevidí, usmiala sa. Krátko a spokojne. Shikamaru vedel, čo znamená také ticho. Mala v tom prsty. Nech už starec plánoval čokoľvek, Sakura to vedela. A po tom tichom geste od Sakury, začalo podozrenie v Shikamarovi klíčiť výraznejšie.