Kapitola 11 : Trojuholník

Naposledy

Obaja si všimli skromne odetého Naru. Preblesklo nimi podozrenie. Naru sa len postavil z postele a prešiel k balkónovým dverám. Otvoril ich a ticho sa spýtal nikoho konkrétneho.

„Dnešok je večer otvorených dverí alebo čo?“

Pohľad tretej osoby……

Hotel v Konohe – apartmán delegácie z Inukiyoka

            Shikamaru si povzdychol a odpovedal aj keď otázka nebola mierena naňho.

„Ak by som mal čakať na voľný termín, tak sa môžem rovno postaviť do radu na post ďalšieho Hokage.....keby som mal v pláne ostať v dedine.“

Sasuke zdvihol obočie a pozoroval ich so zvláštnym pohľadom.

„Naru, rozbiehaš neštandardné návštevné hodiny?” spýtal sa Sasuke s provokatívnym úsmevom.

„V Inukiyoku neexistujú návštevné hodiny,“ vyplazil naňho Naru jazyk, „U nás sa ľudia objavujú, keď sú pripravení.“

“To musí byť veľmi nepríjemné….,” uškrnie sa Sasuke, “No nebudem rušiť. Myslím, že ste si prišli po vlastnú chvíľu. Naru…. Ďakujem,” ukloní sa mierne s otočí sa na odchod.

Rozhodol sa použiť rovnakú cestu, ktorou prišli tí dvaja. Obišiel ich a vyšiel z izby. Keď zatvoril balkónové dvere, chvíľu sa ešte zastavil. Usmial sa. Úprimne. Krátko. A potom odišiel. Naru sa posadil späť na posteľ. Shikamaru si sadol na stoličku, ktorú uvoľnil Sasuke a Neji si sadol na kraj postele.

„Nečakal som vás takto večer. Ale ty Neji máš talent na nečakané návštevy.“

Neji sa pousmial.

„Nevedel som, že máš plný rozvrh s Uchihami.“

„Pôvodne som čakal len Kisameho so správou o zmene stráží,“ poznamenal Naru.

Shikamaru sa oprel do operadla stoličky.

„To, čo si povedal Sasukemu, mu mal povedať niekto pred rokmi. Ušetrilo by to celej Konohe niekoľko bezsenných nocí.“

“Je tvrdohlavý. V mladšom veku by to nedokázal prijať ako fakt. Ani by sa nad tým nezamýšľal,“ pokrútil hlavu Naru.

Neji sa ticho posadil vyššie na posteľ, čím bol bližšie k Naruovi.

„Stále platí to, čo som ti povedal v Inukiyoku.“

Naru mlčal. Potom sa pousmial a pozrel sa na Nejiho.

„Ja viem. A stále cítim to isté. Na Chuuninských skúškach tu budem mesiac. Možno by nebolo na škodu to spolu skúsiť.“

Shikamaru sa zamračil. Neji mu spomenul, čo sa v Inukiyoke stalo, ale z tohoto rozhovoru má pocit niečoho viac.

„Moment. Vy dvaja...?“

„Nie,“ povedal Neji pokojne, „Nie ešte. Vieš, že by som ti neklamal.“

Shikamaru sa otočil k Naruovi.

„Tak... to ešte stíham.“

Naru sa rozosmial. Prvý raz za celý čas, čo bol v Konohe.

„To bol pokus o flirt? Od Shikamari Nara?“ pousmial sa Naru potešene.

„Som lenivý, nie slepý,“ zamrmlal Shika, červený až po uši.

Neplánoval, aby to takto vyšlo. No keď sa jedná o Naruta, deje sa veľa neplánovaných vecí. Neji sa krátko zasmial, ale v jeho očiach bola nežnosť, ktorú už nedokázal skrývať.

„Vždy si mal ostré oči, Shikamaru. A zjavne aj nos. Dýchaš vzduch a vieš, že niečo visí vo vzduchu.“

Naru sa posadil na okraj postele. Jeho oči sa leskli pod lampou, nie smútkom, ale istým druhom nečakanej blízkosti, ktorá sa nedala predstierať. Zhlboka sa nadýchol. Obaja sa k nemu blížili ako príliv. Pomaly, ale nezadržateľne. Ale on ich nechcel zadržať. Cítil k nim niečo už na akadémii. Možno ich len obdivoval, možno im závidel, ale od návštevy Nejiho v Inukiyoke, začínal oboch vnímať inak. Spomínal si na situácie. Na minulosť. Sledoval ich v prítomnosti cez vodu. A začal k obom cítiť viac, než by si v tejto chvíli mal priznávať. Netušia, čo sa počas skúšok stane. Nevedia, či Danza skutočne porazia. Nemal by začínať s niečím, čo je v tejto situácii brané ako druhoradé. Nemal by do spleti už aj tak zložitej siete pridávať ďalšie nite. Vie to Naru. Vie to Neji. Vie to aj Shikamaru. No ani jeden nemá v pláne zadržať to, čo by v blízkej budúcnosti mohlo prísť. Aj keby ich to s najväčšou pravdepodobnosťou mohlo uhryznúť do zadku.

„Tak čo teda vnímaš, Shika?“ spýtal sa ticho, skoro šeptom Naru po dlhšej chvíli ticha.

Shikamaru sa zamračil, chvíľu hľadel na dlážku, akoby tam hľadal odpoveď. Potom zdvihol pohľad a usmial sa trochu trpko, ale úprimne.

„Že si viac ako len Naru Inuyoko. Že si ten istý blonďák, ktorého som kedysi považoval za otravného, ale príťažlivého... a zároveň si niečo, čo ma desí. Nie kvôli sile, ale preto, čo vo mne prebúdzaš. Keď som si myslel, že si mŕtvi, v tej chvíli akoby aj vo mne niečo zomrelo. A keď sa objavil náznak, že by si mohol žiť, držal som sa tej tenkej nádeje, aj keby ma mohla zničiť skutočnosť, že to nebolo viac, ako len tá nádej.“

Neji sa posadil vedľa Narua, kúsok bližšie než predtým. Takto bol bližšie aj k Shikamarovi.

„Pre mňa si stále ten chlapec, ktorý nikdy neprestal bojovať, aj keď všetci hovorili, že nemá šancu. Ale dnes... si muž. Niekto, koho obdivujem. A nie len to,“ chytil Neji Narua za ruku.

Ticho sa stalo ťažkým. Nie dusivým, ale skôr elektrickým. Nabité ticho medzi slovami, ktoré už viseli vo vzduchu, len ešte nepadli.

„Obaja ste tu kvôli niečomu, však?“ zašepkal Naru, hlas sa mu jemne zachvel.

Shikamaru sa postavil zo stoličky a pomaly sa k nemu priblížil. Kľakol si pred Narua a Nejiho a chytil Narua za druhú ruku. Zadíva sa mu do elektrických fialových očí.

„Snívalo sa mi o tebe, ešte kým som vedel, že si nažive. Že dýchaš. A keď som ťa znova videl... všetko, čo som potlačil, vyplávalo na povrch. Nie je to len obdiv, Naru. Je to túžba. Zbožňovanie. A kúsok hnevu, že si nás nechal pozadu. Ale hlavne....je to túžba byť ti nablízku. Bez ohľadu na to, čo to znamená.“

Naru mal srdce až v hrdle. Cítil, ako mu bije o rebrá ako zúrivý vták. Cítil niečo, čo ešte zatiaľ nemal možnosť spoznať. Niečo, čo ešte nikdy necítil. Odvrátil pohľad od Shikamara k Nejimu, ktorý mu sedel po boku.

„A ty? Už si mi raz povedal, čo ku mne cítiš. Ale… odvtedy už prešiel čas a aj tak si tu znova. Nechcem, aby si tu bol len z pocitu povinnosti.“

Neji prikývol, pomaly a vážne.

„Nie som tu z povinnosti. City, ktoré som k tebe mal, nezoslabli. Práve naopak, prehĺbili sa. Od tvojej “smrti” sme so Shikamarom spolu smútili a časom sa aj náš vzťah posunul ďalej. No nikdy sme, ani jeden, na teba neprestali myslieť. Ako som ti povedal, už to nie je len poblúznenie. Je to niečo, čo chcem žiť každý deň. Aj keď je to zložité. Aj keď by sme boli triada. Chcem byť súčasťou každého tvojho dňa, slnkom, keď sa zobudíš a mesiacom, keď zaspávaš.“

Naru cítil, ako sa mu v očiach zbierajú slzy. Nie zo smútku, ale z toho, že mu niekto verí. Dvaja ľudia. Dvaja muži, ktorých miloval inak, ale rovnako úprimne. Pozrel sa z jedného na druhého. V tej chvíli v ňom dozrelo rozhodnutie.

“Ostaňte dnes tu... so mnou.“

Neji stuhol. Shikamaru sa zhlboka nadýchol. Túto reakciu nečakali.

„Naru, to nie je hra, vieš to, však?“ spýtal sa opatrne Shika, „Nie je to len chvíľa, čo vyprchá...“

„Ja viem,“ povedal Naru a pomaly sa postavil pred nich, „Ale nehovorím len o dnešnej noci. Je to o tom, že vás oboch chcem. Neviem, čo z toho bude. Neviem, ako to bude fungovať. Ale viem, že túto chvíľu si nechcem nechať ujsť….. Samozrejme nechcem dnes v noci zájsť…. Veď viete,” začervená sa Naru.

Neji sa postavil a prešiel k Naruovi. Shikamaru sa tiež postavil a prešiel na druhú stranu Narua. Naru si až teraz všimol, že obaja sú od neho vyšší. Prečo sú všetci vyšší než on?! Tieto myšlienky mu však z hlavy odstránil Neji, ktorý sa k nemu naklonil a jemne sa dotkol perami tých jeho. Shikamaru ho opäť vzal za ruku. Všetci traja tam stáli, blízko, srdcia mali na dlani.

„Tak si ju nenechajme ujsť,“ zašepkal Shika, Naruovi do ucha keď sa Neji odtiahne.

Shika sa ho tiež chystal pobozkať, keď sa práve v tej chvíli ozvalo ťukanie na okno. Rázne a silné. Všetci traja sa strhli a obrátili pohľad smerom k balkónu. Shika si vzdychol nad prerušením. Tvárou na skle, dole hlavou ako obrovský modrý netopier, bol prilepený Kisame Samehada Hoshigaki. Jeho čelenka Inukiyoka, ktorú mal na hlave, bola nakrivo a v zuboch mal vetvičku sakury, ktorú držal ako ružu.

„Romantikaaaaa!“ zašepkal, ako keby bol hercom v divadle kabuki, „Strážil som, lebo som verný a zodpovedný shinobi! Ale zároveň som aj veľmi vtipný!“

Neji a Shikamaru sa naraz chytili s povzdychom za čelo. Naru len zakričal smerom k balkónu.

„Idiot! Choď strážiť niekoho iného!“

„Hlásim, že moja hliadka bola ukončená a prebieha pokojne,“ stále provokoval, otočený hore nohami a s úškrnom na perách, „A... milostné trojuholníky hlásim ako stabilné. Pokoj v regióne.“

Chvíľu bolo ticho, v ktorom bolo počuť len cikády, no o chvíľu sa izbou niesol Shikamarov smiech. Neji len neveriacky zavrel oči a pobavene si odfrkol. Naru si zakryl tvár rukou.

„Kisame, ak ti skončila hliadka, prestaň sa hrať na netopiera a…. CHOĎ SPAŤ!“ zavrčí Naru.

„Ale ja som ryba, nie netopier a ja nespí, ja plávam,“ naznačí Kisame pohyb, stále vysiaci dole hlavou.

„PLÁVAJ DOMOV!“ skríkne Naru, zatiaľ čo Shikamaru a aj Neji sa smejú oveľa viac.

Kisame len mávol rukou a teatrálne sa prepadol cez zábradlie balkóna s výrazom trpiaceho milenca, ktorý bol odmietnutý. Dvere balkónu sa následne zabuchli a nastalo by TICHO, keby sa dvaja shinobi s Konohy stále nesmiali. Naru sa obrátil späť k tým dvom, ktorý sa konečne upokojili.

„Kde sme to skončili?“

Neji mu odpovedal ticho, s úsmevom.

„Tam, kde si nás pozval stráviť noc. Vo všetkej početnosti.“

Keď sa konečne dostali do postele, bolo len pár hodín do svitania.