4. Kapitola

Kapitola IV.

Fénixov Rád – Grimmauldovo námestie

               Dvere sa za Remusom a Moodym zavreli s dutým buchnutím. Kuchyňa domu bola plná ľudí. Na bežný deň až príliš plná a príliš hlučná, no v okamihu, keď obaja vstúpili, nastalo ticho. Sirius a Molly Weasleyová zbledli, len čo zazreli Remusovu tvár a neprítomnosť Harryho.

„Remus…?“ zašepkal Sírius, „Kde je Harry?“

Remus zavrel oči. Len na sekundu. Potom pomaly pokrútil hlavou.

„Neviem.“

Vzduch v miestnosti akoby zhustol.

„Dom bol prázdny a Dursleyovci sú už vyše mesiaca mŕtvi,“ dodal Moody drsne.

„ČOŽE?!“ vykríkla Ginny.

Molly si sadla, bledá ako stena, akoby jej niekto podrazil nohy.

„To… to nie je možné…“

Sirius vyskočil zo stoličky tak prudko, že tá spadla dozadu.

„Ako mŕtvi?“ zasyčal, „Ako presne? Útok Smrtijedov?“

Moody sa oprel o stôl, magické oko sa divoko točilo.

„O tom by sme asi vedeli. Na mieste nebolo žiadne Temné znamenie. Údajne boli brutálne roztrhaní. Bez známok obrany.“

„Zvieracie stopy,“ doplnil Remus ticho.

V miestnosti to zašumelo.

„Nie,“ vyhŕkla Tonksovú, „Nie, to nedáva zmysel.“

Ron sa postavil. Ruky sa mu triasli.

„A Harry? Kde je teda Harry? Je mŕtvy?“

Všetky pohľady sa obrátili k Dumbledorovi. Ten stál pri krbe, ruky zopnuté pred sebou. Po prvý raz nepôsobil ako muž, ktorý má na všetko odpoveď.

„Harry… mal byť v bezpečí,“ povedal pomaly.

„TO VIEME!“ vybuchol Sírius, „Pýtam sa, kde je Teraz! To TY si mi nedovolil ho tu nechať! Vraj ho chránia ochrany okolo domu! Pche! Kde sú teraz tie tvoje ochrany?!“

Dumbledore neodpovedal hneď.

„Neviem, čo sa pokazilo,“ priznal nakoniec.

Ticho, ktoré nasledovalo, bolo ostré ako britva.

“Na dome už dlho žiadne ochrany neboli,” povedal Moody.

„Mal si ho strážiť,“ povedala Molly chrapľavo, „Sľúbil si nám to, Albus.“

„Ochrany boli nastavené,“ bránil sa Dumbledore, „Dom MAL BYŤ bezpečný.“

Fred sa zasmial. Krátko. Bez humoru.

„Jasné. Rovnako bezpečný ako minulé roky.“

George sa k nemu pridal, hlas pokojný, no tvrdý.

„Prepáčte, ale… to myslíte vážne? Už raz sme odtiaľ museli Harryho doslova uniesť pred smrťou.“

Dumbledore zdvihol obočie.

„Prosím?“

“Deti, neklamte!” otočí sa na svoje deti Molly.

Ron si prudko odfrkol.

„Mama, neklameme. Je zábavné ako ste všetci zabudli, keď sme pred druhým ročníkom odišli v noci autom a vrátili sme sa až ráno s Harrym.“

Molly zbledla ešte viac.

„Ronald….“

„Bol zamknutý v izbe na poschodí a doslova sme museli vytrhnúť mreže z jeho okna. Nepamätáš si aký bol zbitý a vyhladovaný v to ráno?“ pokračoval Ron rýchlo.

„To nie je pravda!“ vyhŕkla Molly zúfalo, „Harry mi písal, že je v poriadku!“

George sa jej pozrel priamo do očí.

„Presne. Písal.“

Fred sa oprel o linku.

„Harry vždy klamal, keď išlo o jeho vlastné utrpenie.“

Hermiona sa pomaly postavila.

„Ak boli Dursleyovci zabití… a Harry zmizol v rovnakom čase… potom…“

„Potom si niekto bude myslieť, že to urobil on,“ dokončil Sirius temne.

Všetky pohľady sa obrátili k Dumbledorovi. Remusovi sa však stiahlo hrdlo.

„A možno nie. V článku v Prorokovi…“ začal ticho, „špekulujú o útoku vlkolaka.“

Všetci stuhli. Sirius sa k nemu otočil.

„Čo tým chceš povedať, Moony?“

Remus prehltol.

“Nikto sme toto leto nevenovali pozornosť Prorokovi, keďže väčšinou o veciach klame, ale pred vyše mesiacom tam jeden autor písal o vražde v muklovskej štvrti. Keďže muklovska polícia situáciu vyhodnotila ako útok divej zvery, tak Prorok sa toho hneď chytil a špekulujú, či to nemá niečo spoločné s vlkolakmi.”

Ticho po Remusových slovách o článku v Dennom Prorokovi trvalo len pár sekúnd, no pôsobilo nekonečné. Moody však chcel, aby vedeli aj o druhej časti, ktorú spomenuli muklovské noviny.

“Arabella nám ukázala aj muklovské noviny a tam podľa vyšetrovateľa, ktorý riešil prípad, mohli vraj v pivnici držať oni sami nejaké zviera, pretože to tam vyzeralo ako mučiareň. Takže ak mal Potter zlý život a nikto to tu neriešil, nie je vylúčené, že v tom môže mať prsty Potter a jeho mágia.”

“Harry Potter nie je Vrah!” zamračí sa Molly.

„Takže Vlkolak…“ zopakovala Tonksová pomaly, „Ten článok nehovorí, že by chlapec niekoho zabil. Len, že šlo o útok.“

Ron zbledol.

„Chceš povedať, že…“

Hermiona si pomaly sadla.

„Že Harry mohol byť obeťou, nie páchateľom.“

Molly prudko zdvihla hlavu.

„Že by ho Voldemort uniesol? Ako by mohol vedieť kde žije?“ hlas sa jej zlomil.

„Dáva to však zmysel,“ prerušil ju Sírius drsné, „Roztrhané telá. Žiadne stopy po Harrym. Ak by tam bol vlkolak…“

„…mohol ho vziať,“ doplnil Remus ticho.

Tvár mal bledú, oči plné starého, dobre známeho strachu. Sirius sa narovnal.

„Musíme ho nájsť. Aj keby mal byť vlkolak alebo mŕtvy,“ zlomil sa mu hlas vzlykom.

Všetky pohľady sa opäť obrátili na Dumbledora. Tentoraz nezaváhal.

„Ak je čo i len malá šanca, že Harryho odniesol vlkolak,“ povedal pokojne, no pevne, „musíme konať rýchlo, ale opatrne. Nevieme, či to nebolo na rozkaz Voldemorta, alebo či to nakoniec k nemu nepovedie.“

Remus stuhol.

„Albus…“

Moody si odfrkol.

„Takže chceš poslať Rémusa medzi svorky.“

„Áno,“ prikývol Dumbledore, „A dobrovoľníkov, ktorí vedia, čo robia. Nenápadne. Bez provokácie.“

„Ja pôjdem,“ ozval sa Sirius bez zaváhania.

Remus si prešiel rukou po tvári.

„Nie všetky svorky sú násilné. Niektoré len… prežívajú.“

„A práve tie sú najlepším miestom, kde začať,“ povedal Dumbledore, „Ak niekto toho chlapca len chránil… možno je v bezpečí.“

“Ja si myslím, že tam nemá cenu hľadať. Keby bol Harry v priateľskej svorke, prečo by sa nám už neozval?” spýta sa Hermiona smutne, no rozumne.

V tej chvíli sa otvorili dvere a Severus Snape vstúpil do miestnosti s plášťom ešte nasiaknutým nočným chladom. Jeho pohľad prešiel miestnosťou a zastavil sa na Dumbledorovi.

„Meškám,“ povedal bez ospravedlnenia.

„Temný pán nemal… dobrú náladu.“

“To nič Severus. Práve riešime Harryho zmiznutie. Niekto zaútočil na jeho príbuzných a roztrhal ich,” povzdychne si Dumbledore.

“Zaujímavé,” zamyslí sa Severus.

Moody sa okamžite napäl.

„Čo sa deje, Snape?“

Snape si odopol plášť a pomaly prehovoril.

„Fenrir Greyback sa nehlási Temnému pánovi.“

V miestnosti to zahučalo.

„Akože nehlási?“ spýtal sa Sirius ostro.

„Jeho znamenie mlčí,“ pokračoval Snape. „A nielen jeho. Celá svorka. Neodpovedajú na volanie. Neprišli, keď boli povolaní.“

Remus zbledol ešte viac.

„To… to nie je možné.“

„Je,“ uškrnul sa Snape chladné, „a Temný pán zúri. Vlkolaci sú preňho nástroj. Keď nástroj nefunguje, hľadá inú cestu. Povolal upírov, aby našli Greybackovu svorku a aj aby mu priniesli Harryho Pottera, živého.“

Dumbledore sa pomaly narovnal.

„Hľadá Harryho pomocou upírov? Prečo teraz?“ povedal potichu.

Snape sa naňho pozrel dlhým, ostrým pohľadom.

„Hľadá kohokoľvek na kom si môže vybiť zlosť a Potter by mu zlepšil deň viac než nejaké mučenie Smrtijedov.“

V miestnosti zavládlo mrazivé ticho.

„Ak Greybackova svorka mlčí,“ zašepkala Tonksová, „a Harry zmizol v rovnakom čase…“

„Potom je veľmi pravdepodobné,“ uzavrel Dumbledore, „že naše cesty sa čoskoro skrížia.“

Remus zovrel päste.

„Ak je Harry medzi nimi…“

Tonksová mu položila ruku na plece.

„Neponáhľaj sa k záverom, Remus.“

„Ja len…..“ Remus zavrel oči, „Poznám tento scenár.…….až príliš dobre.“

„Potom,“ povedal Dumbledore pevne, „ho musíme nájsť skôr než Voldemort a skôr ako mu Greyback ublíži viac, než sa už stalo.“

Snape sa otočil k dverám.

„A ak ho nájdete s Greybackom, tak sa pripravte, že už nebude len čarodejník,“ dodal bez emócie, „pripravím viac vlčieho elixíru na ďalší spln.“

Dvere sa za ním zavreli a Fénixov Rád si uvedomil, že Harry Potter už nemusí byť len chlapec, ktorého treba chrániť, ale stvorenie, ktoré v magickom svete nebude mať svoje miesto, aj keby vyhral vojnu proti Voldemortovi.

“Začnite pátrať po Greybackovej svorke,” prikázal Dumbledore a krbom sa odmiestnil preč.

Vedel, že tentokrát to všetko pokazil, keď pre Harryho neposlal skôr. V miestnosti zavládlo ticho plné strachu. Nie o svet, ale o jedného chlapca, ktorého mali chrániť.

Územie Greybackovej svorky

             Harry sedel pred chatou, opretý o Fenrirovo rameno, keď sa lesom prehnala slabá vlna cudzej mágie. Zdvihol hlavu.

„Hľadajú ma. Trvalo im to dosť dlho, kým zistili, že som preč,“ povedal ticho.

Fenrir stuhol.

„Voldemort?“

Harry sa naňho pozrel.

„Ten ma pravdepodobne hľadá stále a teraz možno aj teba, keďže ťa nevie nájsť cez znamenie, ale teraz som hovoril o Dumbledorovi. Evidentne ostatní z jeho Rádu konečne zistili, že sa niečo stalo.“

Fenrir mu položil ruku na zátylok, čo malo pôsobiť ako ochranné, no pevné gesto.

„Nebudeš sám.“

Harry sa jemne pousmial, no v očiach sa mu zablyslo niečo ostré, vlčie.

„Nie. Ale budem im musieť povedať pravdu. Budú ma chcieť od teba vziať, ale ak to skúsia, bude to posledná vec, čo urobia.“

A pravda, ktorá má čoskoro vyjsť na povrch otrasie životom nejedného čarodejníka viac než akákoľvek vojna.